Historický obrat. Tak označil predseda vlády Robert Fico návrat Transpetrolu do štátnych rúk. No táto dejinná udalosť odkúpenia akcií prepravcu ropy za 180 miliónov eur obsahuje i politický paradox. Súčasná vláda získala firmu späť – pre verejné financie relatívne bezbolestne – vďaka peniazom, ktoré jej zostali po predaji podnikov v réžii predchádzajúcej vlády. Reprivatizácia by bolela, keby kabinet nemal na účtoch posledné peniaze z privatizácie.

Lenže hotovostné rezervy sa rýchlo míňajú. Premiér síce ohlásil, že má chuť skupovať ďalšie bývalé štátne firmy, no jeho vláda bude čoskoro riešiť prozaickejší problém. Ako zaplatiť rozširujúci sa zoznam nárokov na hotovosť v štátnych finančných aktívach. K domácim vládnym prioritám pribudla požiadavka Medzinárodného menového fondu (MMF) na úver v rámci globálneho boja proti hospodárskej kríze. Kombinácia týchto výdavkov vyčerpá hotovosť v štátnych aktívach na nulu.

Ako minúť rezervy

Štátne finančné aktíva sú špeciálny účet, na ktorom sa zhromažďujú výnosy zo štátneho majetku (privatizácia, dividendy), vládne pohľadávky či – čo Slovensku tak skoro nehrozí – neminuté prebytky štátneho rozpočtu. Gro ich hotovostných príjmov v posledných rokoch predstavovali dividendy z čiastočne sprivatizovaných podnikov. No s tými rozpočet pevne počíta na krytie bežných výdavkov.

Hlavnú časť rezervy zdedila súčasná vláda z privatizácie, predovšetkým z predaja Slovenského plynárenského priemyslu. A ak sa štátne finančné aktíva dostali verejne na pretras, bolo to v súvislosti s nákladmi na dôchodkovú reformu. I vláda R. Fica sa prvé dva roky správala v súlade s tým, že peniaze slúžia takmer výlučne na financovanie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne. V ostatných mesiacoch sa prístup k „vojnovej truhlici“ na krytie mimoriadnych potrieb štátu zmenil.

Opäť politicky paradoxne. Privatizačné rezervy vláda vyčlenila napríklad na pomoc firmám, ktorých predaj po nástupe k moci zamietla – bratislavskému letisku a Železničnej spoločnosti Cargo. Pribudli potreba zachraňovať Železnice SR, rozhodnutie posilniť štátne finančné inštitúcie v rámci protikrízových opatrení a spätné odkúpenie akcií Transpetrolu. Na stole leží aj rok pripravovaný projekt oddlženia nemocníc. So žiadosťou o pomoc sa ozvala tretia železničná firma.

A keď sa ohlásil i MMF, na ministerstve financií zrazu pochopili, že hladné krky chcú viac, ako je disponibilnej hotovosti. Presnejšie, ak by chceli vyhovieť všetkým, budúci rok štát už nedokáže z rezervy financovať Sociálnu poisťovňu. Hoci s tým v rozpočte verejnej správy počítal. „Situáciu analyzujeme a potrebujeme čas na riešenie,“ povedal TRENDU štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír pripustiac, že hotovosť vo finančných aktívach sa stenčuje.

Ťažké počty

Matematika hromadiacich sa požiadaviek nie je náročná. Na dôchodky v tomto a v budúcom roku bola podľa plánov celkovo vyčlenená zhruba jedna miliarda eur. Kombinácia ostatných výdavkov vrátane potenciálneho oddlženia nemocníc a úveru MMF prevyšuje jednu miliardu eur.

Podľa údajov rezortu financií disponovali štátne finančné aktíva ku koncu marca hotovosťou 1,66 miliardy eur. A tento nepomer nevyriešia rádovo desiatky miliónov eur, ktoré počas roka prichádzajú ako splátky poskytnutých pôžičiek.

Ministerstvo sa bude musieť rozhodnúť, čo bude financovať a akým spôsobom. Dilema sa týka neschválených výdavkov – oddlžovania nemocníc a úveru MMF – a budúcoročného krytia dôchodkovej reformy. Menový fond zatiaľ presne neurčil parametre a časový plán pôžičky.

P. Kažimír poznamenal, že vzťahy s fondom sú historicky agenda Národnej banky Slovenska. A tak chcú centrálnu banku presvedčiť, aby peniaze riešila vo vlastnej réžii. Tá je zdržanlivá. Jej hovorkyňa Jana Kováčová povedala, že dávať stanoviská je predčasné a treba počkať, čo povie vláda.

Podiel Slovenska na pomoc proti globálnej kríze má predbežne dosiahnuť 440 miliónov eur. Definitívna výška bude závisieť od dohody ministrov financií EÚ. V každom prípade, slovenské zákony neumožňujú vláde emitovať štátne dlhopisy na iné účely než úhradu dlhu alebo deficitu verejných financií.

Ak by sa nepodarilo nájsť riešenie cez centrálnu banku a ak hotovosť vo finančných aktívach vláda použije inde, nedá sa teoreticky vylúčiť ani potreba vstúpiť do zákona o štátnom rozpočte. Alebo riskovať medzinárodnú blamáž.

Podľa P. Kažimíra sa na „napínavý príbeh“ mení i oddlžovanie nemocníc, hoci o budúcnosti projektu nechcel špekulovať. Len zopakoval, že hľadajú riešenie. Kumulované dlhy zdravotníckych zariadení v kuratele štátu sa pohybujú okolo 250 miliónov eur.

Rokovania o oddlžení na náklady verejných financií prebiehajú s rezortom zdravotníctva už rok. A do očakávaného prílevu peňazí investovali kapitál i podnikateľské skupiny, ktoré podľa informácií TRENDU skupujú pohľadávky k nemocniciam.

Žonglovanie s deficitom

Peter Kažimír: Pripúšťam, že peňazí v štátnych finančných aktívach ubúda. Situáciu analyzujeme a potrebujeme čas na riešenie.

Rozhodnutie, ako sa dostať z tejto situácie, bude závisieť i od toho, aký vplyv budú mať operácie so štátnymi finančnými aktívami na deficit verejných financií v tomto roku. Ten je verejnosťou najviac sledovaný, preto politicky najcitlivejší indikátor hospodárenia vlády s peniazmi daňovníkov. A výhľady sú čoraz pesimistickejšie. Ani ministerstvo financií už presvedčivo netrvá na posvätnosti cieľa neprekročiť aspoň hranicu troch percent HDP.

Výdavky na krytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne sa do schodku verejných financií započítavajú. Pôžička MMF zo štátnych finančných aktív by deficit nezvýšila. Pri iných operáciách je to otázne, respektíve prichádzajú na rad triky.

Peniaze pre Cargo majú status návratnej finančnej výpomoci, ktorá nezhorší vykazované hospodárenie vlády. No vzhľadom na to, že firmu nad vodou držia štátne peniaze, je jej budúca schopnosť vrátiť požičané neistá. A nie je vylúčené, že otázka zaúčtovania príde na pretras pri rokovaniach s EÚ.

Ešte zamotanejšie je to s oddlžovaním zdravotníctva. Pravidlá neumožňujú štátu pôžičky príspevkovým organizáciám – teda i nemocniciam – bez toho, aby sa zahrnuli do rozpočtových výdavkov. Na vyplatenie veriteľov má slúžiť práve návratná finančná výpomoc.

Aj tu vládu dobehli vlastné rozhodnutia. Zastavila transformáciu na akciové spoločnosti a vzdala sa možnosti tvrdšieho tlaku na efektívnosť zdravotníckych zariadení. Výsledkom je nové zadlženie nemocníc, ktoré z pasce neuhradených faktúr ťahala aj vláda Mikuláša Dzurindu cez projekt Veriteľ.

Status príspevkových organizácií zároveň bráni kabinetu realizovať oddlženie bez hrozby zvýšenia deficitu verejných financií. Podľa informácií TRENDU sa črtá šalamúnske riešenie – vláda navrhne zmenu pravidiel tak, aby sa pôžička nemocniciam neobjavila v tohtoročných rozpočtových výdavkoch. Tento trik bude pravdepodobne tiež predmetom diskusií s Eurostatom, ktorý dohliada na metodickú čistotu účtovníctva verejných financií členských štátov EÚ.

Oficiálne pomoc Cargu alebo nemocniciam predstavuje len operáciu v rámci finančných aktív – transformáciu hotovosti na pôžičku –, ale bonita týchto pohľadávok je vzhľadom na absenciu ozdravných plánov otázna. No nebude to problém tej súčasnej, ale až nasledujúcej vlády.

Po nás potopa

Významnejším príjmom štátnych finančných aktív zostanú len dividendy z privatizovaných podnikov, v ktorých má štát akciový podiel. V tomto roku ich rezort financií odhadol na 443,5 milióna eur. No tieto peniaze sú už zakomponované v schválenom rozpočte.

Historický návrat Transpetrolu do vládnych rúk príjmy rýchlo neprinesie. Vyplácanie podielov zo zisku súd zablokoval pre spor s podnikateľom Ignácom Ilčišinom, ktorý si nárokuje 34-percentný vlastnícky podiel v ropovodnom podniku.

Vyčerpanie hotovosti v štátnych aktívach bude spolu s rastúcim deficitom verejných financií zvyšovať nároky na dlhové financovanie v nasledujúcich rokoch. To, čo doteraz vláda platila z privatizačných peňazí – napríklad dôchodky –, bude musieť zatiahnuť buď z daní, alebo z pôžičiek. Navyše, v blízkej budúcnosti nebude môcť využiť „železnú rezervu“ ako finančný zdroj pre mimoriadne projekty rádovo za stovky miliónov eur, ako to kabinet R. Fica robí v súčasnosti.

Pravdepodobnosť, že by vláda časť nárokov na hotovosť v rezervách financovala na úkor schválených výdavkov štátneho rozpočtu, je blízka nule. J. Počiatek naznačil, že politická vôľa dodatočne šetriť je malá. Pre TREND v marci povedal, že po tom, ako mali ministerstvá usporiť 332 miliónov eur na protikrízový balíček, by sa podobné škrty dali uskutočniť len za cenu „obmedzenia niektorých primárnych funkcií štátu“.

Odhadovať, ako sa skončí hra o zostávajúcu rezervu, je vzhľadom na skúposť informácií ošemetné. No TREND prognózuje, že rozhodne politický faktor. Budúcoročné parlamentné voľby. Vláda uprednostní vlastné priority a medzinárodné záväzky.

V roku 2010 Sociálna poisťovňa zostane bez krytia hotovosťou zo štátnych finančných aktív. A v čase, keď by Eurostat mohol spätne spochybniť nezaúčtovanie pomoci železniciam a nemocniciam do deficitu verejných financií v roku 2009, bude dávno po voľbách.

Foto - Vlado Benko, SITA / Michal Burza