Zvolenský oznam Lucie Žitňanskej, že po voľbách bude možno kandidovať na funkciu predsedníčky SDKÚ-DS, označil Ivan Mikloš za dôkaz, že strana je zdravá, lebo je „založená na princípe súťaže“. Keby to povedal pred desiatimi rokmi, mal by ešte pravdu, ale vo februári 2012 len nemiestne žartuje.

Predseda Mikuláš Dzurinda s nikým v strane nesúťažil už od roku 2002. Pred desaťročím ho vyzval Ivan Šimko a ako predsedov protikandidát na post volebného lídra vtedy získal tretinu všetkých hlasov. Po konečnom vytlačení I. Šimka z radov SDKÚ bol zo strany definitívne vytlačený nielen princíp súťaže, ale aj posledné zvyšky zdravého vzťahu k pánovi predsedovi.

Napriek tomu, že v roku 2006 nedopadli voľby pre SDKÚ tak, aby sa udržala vo vláde, M. Dzurinda nemal ani najmenší problém udržať si svoju stoličku. Stačil mu na to argument, že strana je úspešná, lebo získala o 3,5 percenta viac hlasov ako v predchádzajúcich voľbách. Skutočnosť, že v roku 2002 ju volilo o jedenásťtisíc voličov viac, nebola dôležitá, rovnako ako fakt, že to bol práve predseda Dzurinda, ktorý svojím zákrokom voči „skupinke“ rozdelil stranu, dostal vládnu koalíciu do menšinového postavenia a musel pre jej prežitie robiť pokútne a nemorálne obchody s odpadlíkmi od Mečiara.

Viac článkov z rubriky Res publica Mariána Leška

Od roku 2002 mali všetky kongresy SDKÚ charakter zinscenovaných a režírovaných podujatí, na ktorých sa iba manifestovala jednota a vyjadrovala podpora vedeniu. Ľahkosť, s akou v roku 2010 obhájil M. Dzurinda predsednícku funkciu, len potvrdila chorobný stav SDKÚ. Veľký potlesk od delegátov dostal znovuzvolený predseda za to, že smelo vyhlásil: v ďalších parlamentných voľbách získa strana 20 percent voličských hlasov.

Pád Radičovej vlády a zverejnenie spisu Gorila dostali SDKÚ pod prah zvoliteľnosti. Ani táto kritická situácia nezmenila pomery v nej. M. Dzurinda bráni svoju pozíciu s nasadením, ako keby mu išlo o život alebo o osobnú slobodu a všetci ostatní sa tvária, ako keby vôbec o nič nešlo. Svoju zodpovednosť za volebný výsledok strany opäť prehadzujú na voliča – vyhlásenie Lucie Žitňanskej, že ak vytrestajú stranu, Dzurindu či Mikloša, tak v skutočnosti voliči „vytrestajú sami seba“, má pravú dzurindovskú kvalitu.

Už po voľbách v roku 2002 predseda SDKÚ priznal, že voliči jej dali svoj hlas so sebazaprením. V každých ďalších voľbách sa miera sebazaprenia ďalej zvyšovala. Nadchádzajúce marcové voľby budú zrejmé prvé, ktoré ukážu, že voliči SDKÚ už majú svojho sebazapierania dosť. Nielen predseda SDKÚ, ale celé jej vedenie si o to koledovali nie rok či dva, ale rovných desať.

Komentár vyšiel v novom vydaní týždenníka TREND 7/2012.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.