Slovensku sa v ostatných rokoch darilo skvalitňovať podnikateľské prostredie zvyšovaním rýchlosti a jednoduchosti začatia podnikania. Minulý rok si krajina podľa hodnotení Svetovej banky vybrala oddychový čas, no pripravovaná novela živnostenského zákona má ambície pokračovať v nastavenom trende. Najmä prostredníctvom zriadenia jednotných kontaktných miest pre drobných podnikateľov. Miest, kde by si začínajúci živnostník vybavil časť agendy spojenej so spustením nového spôsobu obživy.

Lenže do novely sa vkradli ambície nahradiť zákony trhu vlastnými štátu. A z úradnej moci „čistiť podnikateľské prostredie“ od nezodpovedných a dobré meno kaziacich podnikateľov. Má tomu pomôcť pravidlo jeden predmet podnikania na jeden živnostenský list.

Priveľa činností. Plánované zavedenie pravidla jedna činnosť – jeden živnostenský list vyvolalo kritiku. Doterajšia prax, keď si na jeden živnostenský list mohol podnikateľ dať zapísať či dopísať ľubovoľný počet podnikateľských aktivít, sa má stať minulosťou. Po schválení novely dostane pre každú činnosť osobitný živnostenský list.

Jeden z argumentov rezortu vnútra je nízka dôveryhodnosť živnostenských listov s viacerými činnosťami. Najmä v zahraničí a v prípade, keď má podnikateľ v rámci voľných živností zapísané nesúvisiace činnosti. Ak máte na jednom liste holičské služby a zároveň murárčinu, pôsobí to nedôveryhodne, tvrdí šéf odboru živnostenského podnikania rezortu vnútra Ján Dutko. Štát tak chce direktívne riešiť za podnikateľov to, čo by si mali ustrážiť sami. Respektíve tá časť z nich, ktorá v zahraničí vôbec podniká.

Nevôľu ministerstva vzbudili najmä živnosti s vysokým počtom podnikateľských činností. Ktorý sa prejavuje aj v živnostenskom registri. Pri niečo viac ako 520-tisíc právnických a fyzických osobách je v ňom evidovaných okolo šesť miliónov predmetov podnikania. No tento počet sa tak ľahko nezníži. Nové pravidlá sa totiž nebudú vzťahovať na už vydané živnostenské listy.

Hromadenie nesúvisiacich predmetov činnosti rezortu vnútra neprekáža v prípade obchodného registra. A tak firma, ktorú má rezortný šéf Robert Kaliňák založenú s ministrom financií Jánom Počiatkom, môže mať bez problémov nahlásených 29 predmetov podnikania. Od pohostinských služieb, cez účtovné poradenstvo a prieskum trhu až po masáže.

„Kombináciou viacerých voľných činností sa navyše veľakrát obchádza požiadavka odbornosti, ktorá je pri regulovaných živnostiach,“ upozorňuje J. Dutko. Podľa neho takíto podnikatelia vykonávajú v princípe služby viazané na odbornosť či prax v odbore. Bez toho, že by vedeli jednu z podmienok preukázať. No to nie je odpoveď na otázku, ako tomu má zabrániť osobitná registrácia jednotlivých voľných živností.

Zmena či nie? Slovenský živnostenský zväz problém v zavedení obmedzenia počtu činností na jeden živnostenský list nevidí. Snahu rezortu vnútra vyčistiť takýmto spôsobom živnostenský register víta. „Samozrejme, až prax ukáže, či je novela pripravená naozaj dobre alebo či bude treba niečo postupne dolaďovať,“ dodáva generálna tajomníčka zväzu Viola Kromerová. Lenže živnostníci si naďalej budú môcť do registra zapísať viaceré činnosti. Iba ich dostanú na viacerých živnostenských listoch. Čo neguje zámer zamedziť obchádzanie zákona suplovaním viazanej živnosti viacerými voľnými.

Navyše, problém registrovania množstva živností je aj v chaose, ktorý panuje na živnostenských úradoch. Niekde je výber predmetu činností relatívne voľný, inde do toho vstupujú úradníci. Niekedy, ak chcel živnostník splniť požiadavky úradov, nemal inú možnosť, ako nadiktovať množstvo činností, aby výsledok zodpovedal tomu, čo chce skutočne robiť. Riešeniu situácie by pomohli buď rozumné pravidlá na pomenovanie živnosti alebo – ešte lepšie – úplná liberalizácia. Napokon pointa ohlasovacích živností má byť v tom, že sa na ne neviažu žiadne reštrikcie.

Na druhej strane zmena pravidiel by mohla aspoň obmedziť motiváciu zapisovať si do živnostenského listu „preventívne“ čo najviac živností. V súčasnosti marginálne náklady na doplnenie predmetu podnikania dosahujú tisíc korún, novela ich znižuje na sto korún. Podľa J. Dutka je napríklad na Slovensku registrovaných takmer dvetisíc cestovných kancelárií a viac ako dvetisíc cestovných agentúr. „Ak teraz môžete za tisíc korún zapísať jednu, ale aj tridsať činností, zapíšete si ich viac,“ tvrdí J. Dutko. Podľa štatistík rezortu podnikateľ na Slovensku na jednu živnosť priemerne registruje osem činností.

Šéf živnostenského odboru si nemyslí, že by týmto opatrením ministerstvo vnútra niečo zbytočne komplikovalo. Živnostník bude mať aj naďalej iba jedno daňové identifikačné číslo a jedno identifikačné číslo, dodáva. A pre tých, ktorí nechcú so sebou nosiť viaceré živnostenské listy, navrhuje riešenie: môžu požiadať o výpis zo živnostenského registra, kde budú mať činnosti spísané pod sebou. Inými slovami, reálne žiadna zmena. No J. Dutko opakuje, že sa „zvýši dôveryhodnosť našich živnostenských listov“.

Jedno miesto. Po novom nebude musieť podnikateľ živnosť zakladať sám. Novela zákona prináša novinku – zriadenie takzvaných jednotných kontaktných miest. To má uľahčiť zákonné povinnosti spojené s registráciou. Odpadne behanie po úradoch, ktoré môže byť pre začínajúcich podnikateľov dakedy skutočne frustrujúce, víta novinku V. Kromerová. Najmä ak je väčšia časť údajov, ktoré úrady vyžadujú, vlastne rovnaká.

Kontaktné miesta majú vzniknúť do 1. septembra na živnostenských úradoch. Na registráciu bude stačiť, ak podnikateľ vyplní jeden formulár. Na jeho základe kontaktné miesto vybaví výpis z registra trestov a zariadi registráciu živnostníka na daňovom úrade a v zdravotnej poisťovni. Kontaktné miesta budú iba alternatíva k terajšiemu systému. „Podnikateľ naďalej môže registráciu v poisťovniach absolvovať po vlastnej osi,“ spresňuje J. Dutko.

Je preto pravdepodobné, že kontaktné miesta budú riešenie pre podnikateľov so slabšou znalosťou chodu úradov. Lehoty, v ktorých úradníci za podnikateľa všetko vybavia, budú rovnaké, ako keď iba požiada o živnosť. Teda pri ohlasovacej živnosti sedem, pri koncesnej listine tridsať kalendárnych dní. Lenže táto lehota, ako vysvetľuje J. Dutko, plynie až od momentu, keď kontaktné miesto dostane výpis z registra trestov. Čiže podmienkou zachovania sedemdňovej lehoty je fungujúci tok informácií medzi registrom trestov a kontaktným miestom. V opačnom prípade bude lehota dlhšia.

Myšlienku jednotného kontaktného miesta oslabuje, že živnostník bude musieť sám kráčať na Sociálnu poisťovňu. Tú ministerstvo vnútra vynechalo zo skupiny úradov, na ktorých podnikateľa zaregistrujú. Dôvodí tým, že živnostníci majú prvú povinnosť k tejto inštitúcii až k 1. júnu ďalšieho kalendárneho roka. Keď sa im na základe daňového priznania vyrátava výška sociálnych odvodov.

Zriadením jednotných kontaktných miest k septembru tohto roka predbehne ministerstvo vnútra plány Európskej únie. Tá s ich povinným zriadením v členských štátoch počíta v smernici o službách začiatkom roka 2010.

Zmeny v parlamente. Novelu zákona musí schváliť parlament. Práve tu môže prísť k drobným zmenám. Najmä záujmové zväzy budú podľa predbežných vyjadrení u poslancov lobovať za zmeny. Slovenský živnostenský zväz podľa V. Kromerovej bude žiadať zaradenie ďalších podnikateľských činností na zoznamy činností vyžadujúcich prax alebo odbornosť v danom odbore. „Ak odnesie zákazník oblek do čistiarne a pokazia mu ho, asi ho to nepoteší,“ argumentuje. Inými slovami, živnostenský zväz má regulačné chúťky. Lebo vraj trhové riešenie, neúspech takéhoto podnikateľa, nie je dostatočné. Podobné snahy sprísniť podmienky – a teda skomplikovať vstup do podnikania – avizovali niektoré ďalšie záujmové organizácie. Takéto pokusy pritom skrývajú potenciálne riziko v podobe možnosti blokovať konkurenciu.

Definitívnu podobu zákona pravdepodobne ovplyvní plánované rušenie krajských úradov. Tie napríklad vedú evidenciu živnostníkov, a najmä rozhodujú o uznaní odbornej spôsobilosti a praxe. Živnostenský zväz by podľa V. Kromerovej privítal, ak by tieto kompetencie prešli na odborné strešné organizácie. Ktoré by si tým posilnili vlastnú moc.

Rezort vnútra počíta s tým, že časť kompetencií, napríklad vydávanie dokladov o povahe a dĺžke praxe podnikateľa, prevezmú obvodné úrady. Ďalšie zase prevezme ministerstvo. Napríklad vydávanie osvedčenia o absolvovaní odborných skúšok. „Ich vykonávanie pri remeselných živnostiach bude naďalej zastrešovať Slovenská živnostenská komora,“ vysvetľuje J. Dutko. Komora preto, lebo na rozdiel od živnostenského zväzu je zriadená zo zákona.

Skutočné zjednodušenie registrácie začínajúcich podnikateľov príde v horizonte rokov. Malo by mať podobu elektronickej komunikácie medzi občanom a úradmi. Podľa J. Dutka sa zatiaľ počíta s termínom stanoveným Bruselom, teda koncom roka 2009. To je otázka celkovej koncepcie elektronizácie verejnej správy, nie iba živnostenských úradov, tvrdí.