Vo februári sa prezident SR Rudolf Schuster vrátil k svojej obľúbenej téme podpory regiónov a vyznamenal troch slovenských primátorov a jedného starostu. Zdôraznil pritom, ako sa mu nepáči, že predstavitelia samosprávy nedostávajú štátne vyznamenania. Prezidentské kríže si odniesli primátori Ján Slota, Ján Králik, Zdenko Trebuľa a starosta Richard Frimmel. Spája ich to, že vo funkcii pôsobia už dlhší čas.

Predstaviteľom samosprávy sa oceňovanie komunálnych politikov páči. Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Sýkoru je veľmi dobré, že si politici „konečne všimli starostov a primátorov aj v pozitívnom svetle“. Splnomocnenec vlády pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský si naopak myslí, že „pre komunálneho politika je podstatne väčšou odmenou a zadosťučinením spokojnosť občanov miest a obcí, ktoré v ich mene spravuje“.

Chýbajú kritériá

Podľa M. Sýkoru vyznamenania pre zástupcov samospráv majú vážnosť aj tradíciu i v zahraničí. Aj on sám dostal takéto ocenenie od prezidenta R. Schustera pred niekoľkými rokmi. Rovnako aj dvaja podpredsedovia ZMOS, starostka Brusna Viera Krakovská a starosta Petržalky Vladimír Bajan. Do februára bol okrem nich vyznamenaný aj trnavský primátor Štefan Bošňák.

M. Sýkora dodáva, že pri hodnotení starostov by mali zostať názorové či politické rozdiely bokom. Ako dodáva, môže mať napríklad výhrady k niektorým názorom J. Slotu, ale ten v každom prípade urobil pre svoje mesto a región veľa. „Cenu si zaslúžil. R. Frimmel asi tiež, keď dostal vo voľbách opäť dôveru od svojich spoluobčanov,“ dodal.

Žilina sa drží?

Mestá, z ktorých pochádzajú ocenení primátori, niekoľko vecí spája. Predovšetkým to, že na rozvoj nemajú dostatok peňazí, a preto ho financujú z predaja majetku a úverov. Relatívne najlepšie v tejto skúške zatiaľ obstál J. Slota, ktorý pevnou rukou vládne Žiline už viac než desaťročie. Mesto sa – na rozdiel od Banskej Bystrice a Košíc – vyhlo útokom veriteľov či faktickej nútenej správe.

O zdravých mestských financiách však napriek nenapĺňaniu katastrofických scenárov v Žiline hovoriť nemožno. Na papieri síce v tomto roku plánuje hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, ale v skutočnosti bude musieť pokračovať vo výpredaji majetku. Do súkromných rúk má prejsť Štúrovo námestie, športová hala aj mestská krytá plaváreň. A ako informoval denník Pravda, keď miestni poslanci protestovali najmä proti neočakávanému predaju námestia, J. Slota im odpovedal bez dodržania džentlmenských pravidiel – vulgarizmami.

Svojmu nástupcovi

Tam, kde sa Žilina môže dostať, ak svoj rozvoj nedokáže skĺbiť s umiernenou výdavkovou politikou, padli Košice už dávno. Kríž II. stupňa odovzdal R. Schuster košickému primátorovi Zdenkovi Trebuľovi, teda človeku, ktorý počas celého svojho funkčného obdobia zápasí s finančnými problémami mesta zdedenými po odchode R. Schustera z čela košickej samosprávy.

Ešte začiatkom roku 2002 hrozilo Košiciam vysoké riziko defaultu, čo konštatovala aj Slovenská ratingová agentúra. Napokon však vyjednávanie s bankami prinieslo ovocie. Košiciam sa za asistencie štátu podarilo krátkodobé dlhy preklopiť do dlhodobejších a výhodnejších pôžičiek. V súčasnosti zhruba 70 percent z 1,7 miliardy korún dlhov tvoria 15-ročné úvery. Reštrukturalizácia dlhov pokračuje aj v týchto dňoch, keď Košice chystajú podpísanie úverovej zmluvy s Dexia bankou Slovensko a so Slovenskou sporiteľňou. Pôžička prinesie po­dľa Z. Trebuľu pokoj do finančných tokov. A navyše mestu podľa primátora konečne ostanú aj prostriedky na rozvojové projekty, napríklad racionalizáciu energetických potrieb škôl.

Tri problémy

Odpad, byty, námestníci. To sú spoločné problémy, ktoré museli a musia riešiť ostatní dvaja primátori Košíc. Korene problémov s odpadom siahajú na sklonok primátorovania R. Schustera, ktorý podpísal zmluvy s firmou Ekothermal 99, s.r.o., Košice. Dali jej monopol zabezpečujúci predražené zákazky v odpadovom hospodárstve mesta. Nové vedenie ich vypovedalo a následne muselo čeliť žalobám vymáhajúcim peniaze za nezaplatené faktúry. V roku 2001 odpad zverilo firme Kosit, a.s., Košice, kontrolovanej talianskym kapitálom. Začiatkom tohto roku sa však aj ona dostala s mestom do sporu, pretože odmietlo akceptovať požadovaný nárast ceny za odpad.

Škandály neobchádzajú košický magistrát ani v súčasnosti. Pred dvoma týždňami zatkla polícia viceprimátora Eugena Čuňa pri preberaní úplatku milión korún súvisiaceho s výstavbou obecných bytov. Novinárov o tom informoval minister vnútra Vladimír Palko. Podozrenie zo spáchania trestného činu sa podľa doteraz známych faktov netýkalo skutkov súvisiacich s činnosťou magistrátu, ale s angažovaním sa námestníka pri výstavbe obecných bytov v mestskej časti so sídliskom Dargovských hrdinov.

Bystrica verzus Žilina

Podobné dôvody, ktoré viedli R. Schustera k oceneniu Z. Trebuľu, mohli zavesiť prezidentský kríž aj na krk banskobystrického primátora Jána Králika. Ten vo svojej funkcii takisto zdedil dlhy po predchodcovi Igorovi Presperínovi. J. Králik je pravým opakom kontroverzného žilinského primátora J. Slotu – je mužom bez afér. Lenže Banská Bystrica stagnuje. Obe vyše 80-tisícové mestá v rámci bývalého Stredoslovenského kraja odjakživa zvádzali boj o jednotku. Bojovalo sa o sídlo kraja, 50-metrový plavecký bazén, zimný štadión či trolejbusy.

Mestu tak pomáha banka, ktorú kedysi ešte ako Prvú komunálnu banku pomáhal zakladať J. Slota. Do nadnárodnej skupiny Dexia sa začlenila ako partner s rozhodujúcim vplyvom na slovenskom trhu financovania komunálnych projektov. Banskobystrické banky skončili horšie. Banka Slovakia aspoň prežila. Ako najmenšiu slovenskú banku ju prevzala Meinl Bank. Slovenská sporiteľňa vrátila svoje politicky umiestnené sídlo späť do Bratislavy. Tretia bystrická banka – Dopravná banka zbankrotovala.

Chýbajú investori

Vďaka jej konkurzu sa J. Králik dostal pod paľbu kritiky mestských poslancov. K pohľadávke z banky k Investorskému úradu mesta (IÚM), ktorej výška mesačne rastie o 1,6 milióna korún, sa dostala Tikka Investment, zastupovaná Pentou Group. Tá žiada o náhradu škody v celkovej výške 115 miliónov korún. Člen Predstavenstva Penty Richard Schulz sa sťažuje na to, že bystrický magistrát na ich ponuky na rokovania nereaguje.

Mestu sa rokovania s investormi nedaria. Španielsky investor zaujímajúci sa o Radvanský kaštieľ odišiel. Nepodarilo sa nájsť ani investora na budovu radnice, ktorá po vyše 200-miliónovej rekonštrukcii stále chátra a provizórna strecha ju zakrýva už šesť rokov. J. Králik je presvedčený, že do Banskej Bystrice investori neprídu, kým nebude vybudovaná diaľnica alebo rýchlostná komunikácia. Lenže Žilina ju takisto nemá. Dokázala však investorom zaručiť, že ju štát v prípade úspechu prioritne dobuduje. Argument primátora nepriamo vyvrátil aj americký koncern Johnson Controls. Po neúspešných rokovaniach v Banskej Bystrici odišiel postaviť závod na zelenej lúke do Koštian nad Turcom pri Martine. Samospráva im vyšla v ústrety, čo prevážilo fakt, že od diaľnice sa závod ešte viac vzdialil.