Ako sa primátori vyznamenali

128252
25.03.2004 / Juraj Hrúz, Zuzana Horníková, Branislav Sobinkovič



Vo februári sa prezident SR Rudolf Schuster vrátil k svojej obľúbenej téme podpory regiónov a vyznamenal troch slovenských primátorov a jedného starostu. Zdôraznil pritom, ako sa mu nepáči, že predstavitelia samosprávy nedostávajú štátne vyznamenania. Prezidentské kríže si odniesli primátori Ján Slota, Ján Králik, Zdenko Trebuľa a starosta Richard Frimmel. Spája ich to, že vo funkcii pôsobia už dlhší čas.

Predstaviteľom samosprávy sa oceňovanie komunálnych politikov páči. Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Sýkoru je veľmi dobré, že si politici „konečne všimli starostov a primátorov aj v pozitívnom svetle“. Splnomocnenec vlády pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský si naopak myslí, že „pre komunálneho politika je podstatne väčšou odmenou a zadosťučinením spokojnosť občanov miest a obcí, ktoré v ich mene spravuje“.



Chýbajú kritériá



Podľa M. Sýkoru vyznamenania pre zástupcov samospráv majú vážnosť aj tradíciu i v zahraničí. Aj on sám dostal takéto ocenenie od prezidenta R. Schustera pred niekoľkými rokmi. Rovnako aj dvaja podpredsedovia ZMOS, starostka Brusna Viera Krakovská a starosta Petržalky Vladimír Bajan. Do februára bol okrem nich vyznamenaný aj trnavský primátor Štefan Bošňák.

Práca ľudí v samosprávach má čoraz väčší vplyv na život občanov, pretože sa okrem iného zvyšuje aj ich úloha pri komunikácii a spolupráci s investormi. Ich rozvojové projekty budú súťažiť o príspevky z európskych fondov. Vláda okrem toho, že na ich plecia prenáša čoraz viac kompetencií, im plánuje v budúcnosti presunúť väčší balík z peňazí daňovníkov.

Prezident však svoj kľúč, na základe ktorého udelil zatiaľ svoje posledné kríže, neobjasnil. „Pán prezident sa musel naozaj veľmi dlho a vážne zamýšľať, kým vybral kandidátov spomedzi 2 900 starostov a primátorov,“ hovorí V. Nižňanský. Zároveň si nie je celkom istý, či pri posudzovaní použil R. Schuster rovnaké kritériá výberu.

Pre nezverejnenie prezidentových kritérií nechcel výber vyznamenaných bližšie komentovať ani generálny sekretár Únie miest Slovenska Marián Minarovič. Preferuje však dopredu určené kategórie. Patrilo by k nim fungovanie úradu, kvalita služieb a komunikácia s občanmi, spolupráca so zahraničím, vytvorenie podmienok na regionálny rozvoj a na pôsobenie podnikateľov.

M. Sýkora dodáva, že pri hodnotení starostov by mali zostať názorové či politické rozdiely bokom. Ako dodáva, môže mať napríklad výhrady k niektorým názorom J. Slotu, ale ten v každom prípade urobil pre svoje mesto a región veľa. „Cenu si zaslúžil. R. Frimmel asi tiež, keď dostal vo voľbách opäť dôveru od svojich spoluobčanov,“ dodal.



Žilina sa drží?



Mestá, z ktorých pochádzajú ocenení primátori, niekoľko vecí spája. Predovšetkým to, že na rozvoj nemajú dostatok peňazí, a preto ho financujú z predaja majetku a úverov. Relatívne najlepšie v tejto skúške zatiaľ obstál J. Slota, ktorý pevnou rukou vládne Žiline už viac než desaťročie. Mesto sa – na rozdiel od Banskej Bystrice a Košíc – vyhlo útokom veriteľov či faktickej nútenej správe.

„Všetci sa mi len vysmievajú. Ale Žilina pod mojím vedením prosperuje,“ konštatuje J. Slota. Sebavedomie mu dodalo aj rozhodnutie Kie Motors postaviť závod pri Žiline. Žilinčania sú v tejto súvislosti džentlmeni. Pár týždňov po tom, ako si ich primátor priniesol vyznamenanie z Prezidentského paláca, putovalo ocenenie aj opačným smerom. R. Schuster sa stal čestným občanom Žiliny za to, že „veľkým podielom a silou svojej autority prispel k tomu, že automobilka Kia Motors bude postavená v Žiline“.

O zdravých mestských financiách však napriek nenapĺňaniu katastrofických scenárov v Žiline hovoriť nemožno. Na papieri síce v tomto roku plánuje hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, ale v skutočnosti bude musieť pokračovať vo výpredaji majetku. Do súkromných rúk má prejsť Štúrovo námestie, športová hala aj mestská krytá plaváreň. A ako informoval denník Pravda, keď miestni poslanci protestovali najmä proti neočakávanému predaju námestia, J. Slota im odpovedal bez dodržania džentlmenských pravidiel – vulgarizmami.



Svojmu nástupcovi



Tam, kde sa Žilina môže dostať, ak svoj rozvoj nedokáže skĺbiť s umiernenou výdavkovou politikou, padli Košice už dávno. Kríž II. stupňa odovzdal R. Schuster košickému primátorovi Zdenkovi Trebuľovi, teda človeku, ktorý počas celého svojho funkčného obdobia zápasí s finančnými problémami mesta zdedenými po odchode R. Schustera z čela košickej samosprávy.

Pôsobenie súčasného prezidenta na poste primátora však Z. Trebuľa nezvykol verejne kritizovať. Napokon, aj vďaka R. Schusterovi sa dostal do vedenia košického magistrátu, keď sa na začiatku roku 1999 stal v Košiciach jeho námestníkom. Vtedy ešte mesto odolávalo Jóbovým zvestiam o hroziacom kolapse. Po tom, čo sa R. Schuster stal slovenským prezidentom a jeho korunný princ košickým primátorom, však kríza vypukla naplno.

V roku 1994, keď sa primátorom stal R. Schuster, predstavovali dlhy Košíc 33,1 milióna korún, v roku 1999 presiahli hranicu dvoch miliárd korún. Väčšina z nich bola splatná do jedného roka. A tak musel Z. Trebuľa začať boj s dlhom. Popri striedavých úspechoch s predajom nových komunálnych obligácií chceli Košice znižovať dlh hlavne príjmami z predaja majetku. Ten sa však nedarilo speňažovať v očakávanej miere. Okrem iného aj preto, lebo návrhy košických rozpočtov zvyčajne nadhodnocovali príjmy z tohto predaja. Niekoľko rokov napríklad Košice žijú kauzou predaja mestských lesov, ktoré mali priniesť až tri miliardy korún. Táto transakcia sa doteraz neuskutočnila.

Ešte začiatkom roku 2002 hrozilo Košiciam vysoké riziko defaultu, čo konštatovala aj Slovenská ratingová agentúra. Napokon však vyjednávanie s bankami prinieslo ovocie. Košiciam sa za asistencie štátu podarilo krátkodobé dlhy preklopiť do dlhodobejších a výhodnejších pôžičiek. V súčasnosti zhruba 70 percent z 1,7 miliardy korún dlhov tvoria 15-ročné úvery. Reštrukturalizácia dlhov pokračuje aj v týchto dňoch, keď Košice chystajú podpísanie úverovej zmluvy s Dexia bankou Slovensko a so Slovenskou sporiteľňou. Pôžička prinesie po­dľa Z. Trebuľu pokoj do finančných tokov. A navyše mestu podľa primátora konečne ostanú aj prostriedky na rozvojové projekty, napríklad racionalizáciu energetických potrieb škôl.



Tri problémy



Odpad, byty, námestníci. To sú spoločné problémy, ktoré museli a musia riešiť ostatní dvaja primátori Košíc. Korene problémov s odpadom siahajú na sklonok primátorovania R. Schustera, ktorý podpísal zmluvy s firmou Ekothermal 99, s.r.o., Košice. Dali jej monopol zabezpečujúci predražené zákazky v odpadovom hospodárstve mesta. Nové vedenie ich vypovedalo a následne muselo čeliť žalobám vymáhajúcim peniaze za nezaplatené faktúry. V roku 2001 odpad zverilo firme Kosit, a.s., Košice, kontrolovanej talianskym kapitálom. Začiatkom tohto roku sa však aj ona dostala s mestom do sporu, pretože odmietlo akceptovať požadovaný nárast ceny za odpad.

Na povesť Košíc však mali negatívnejší vplyv škandály týkajúce sa bytov. V roku 1998 odpálil stoličku pod Štefanom Andrejkom, viceprimátorom R. Schustera, regionálny denník Korzár. Odhalil, že námestník porušil pravidlá pri prideľovaní voľných obecných bytov. V centre napríklad pridelil byty spolumajiteľom jednej z realitných kancelárií. Tí si ich potom kúpili za stotisíc korún a následne spolu s domom a pozemkom ponúkali na predaj za päť miliónov korún.

Hanbu utŕžil aj Jozef Filas, námestník Z. Trebuľu, ktorý mal takisto na starosti bytové otázky. V roku 1998 až 2002 mesto pod jeho vedením pridelilo 107 obecných bytov bez pravidiel a poradovníkov. Paradoxne na to upozornil sám J. Filas, ktorý požiadal kontrolóra mesta o prešetrenie spôsobu prideľovania mestských bytov. Až z jeho správy sa Košice aj J. Filas dozvedeli, čoho sa dopustil. Pochybenia ho však nestáli funkciu. Zotrval v nej až do komunálnych volieb, preňho neúspešných, ktoré ho odstavili z pôsobenia na magistráte. Vrátil sa tak k svojej pôvodnej profesii vysokoškolského pedagóga.

Škandály neobchádzajú košický magistrát ani v súčasnosti. Pred dvoma týždňami zatkla polícia viceprimátora Eugena Čuňa pri preberaní úplatku milión korún súvisiaceho s výstavbou obecných bytov. Novinárov o tom informoval minister vnútra Vladimír Palko. Podozrenie zo spáchania trestného činu sa podľa doteraz známych faktov netýkalo skutkov súvisiacich s činnosťou magistrátu, ale s angažovaním sa námestníka pri výstavbe obecných bytov v mestskej časti so sídliskom Dargovských hrdinov.



Bystrica verzus Žilina



Podobné dôvody, ktoré viedli R. Schustera k oceneniu Z. Trebuľu, mohli zavesiť prezidentský kríž aj na krk banskobystrického primátora Jána Králika. Ten vo svojej funkcii takisto zdedil dlhy po predchodcovi Igorovi Presperínovi. J. Králik je pravým opakom kontroverzného žilinského primátora J. Slotu – je mužom bez afér. Lenže Banská Bystrica stagnuje. Obe vyše 80-tisícové mestá v rámci bývalého Stredoslovenského kraja odjakživa zvádzali boj o jednotku. Bojovalo sa o sídlo kraja, 50-metrový plavecký bazén, zimný štadión či trolejbusy.

Za primátorovania Igora Presperína sa Banskobystričanom podarilo nadchnúť pre projekt tretieho metropolitného centra aj premiéra Vladimíra Mečiara. Do mesta presídlil Úrad priemyselného vlastníctva SR, Daňové riaditeľstvo SR aj Slovenskú poštu. Zelenú mal aj bankový sektor. I. Presperín už ako podpredseda Národnej rady SR svojim voličom odporučil hlasovať za J. Králika. Tak sa v roku 1999 stal primátorom mesta, ktoré nebolo v závideniahodnej ekonomickej situácii. Projekty I. Presperína ho skrášlili, ale aj zadlžili.

J. Králik mesto prevzal s polorozpadnutou radnicou. Banská Bystrica nebola schopná splácať obligácie. Časť záväzkov vo výške okolo štvrť miliardy korún sa podarilo presunúť na Slovenskú konsolidačnú, zvyšné úvery prevzala dnešná Dexia banka Slovensko. Práve tá momentálne drží financie mesta v prebytku, aj keď J. Králik tvrdo odmieta vyjadrenia o nútenej správe.

Mestu tak pomáha banka, ktorú kedysi ešte ako Prvú komunálnu banku pomáhal zakladať J. Slota. Do nadnárodnej skupiny Dexia sa začlenila ako partner s rozhodujúcim vplyvom na slovenskom trhu financovania komunálnych projektov. Banskobystrické banky skončili horšie. Banka Slovakia aspoň prežila. Ako najmenšiu slovenskú banku ju prevzala Meinl Bank. Slovenská sporiteľňa vrátila svoje politicky umiestnené sídlo späť do Bratislavy. Tretia bystrická banka – Dopravná banka zbankrotovala.



Chýbajú investori



Vďaka jej konkurzu sa J. Králik dostal pod paľbu kritiky mestských poslancov. K pohľadávke z banky k Investorskému úradu mesta (IÚM), ktorej výška mesačne rastie o 1,6 milióna korún, sa dostala Tikka Investment, zastupovaná Pentou Group. Tá žiada o náhradu škody v celkovej výške 115 miliónov korún. Člen Predstavenstva Penty Richard Schulz sa sťažuje na to, že bystrický magistrát na ich ponuky na rokovania nereaguje.

Aj poslanci mestského zastupiteľstva, ktorí takmer všetci vytvorili jeden veľký poslanecký klub, sa cítia obchádzaní. Ešte koncom minulého roka vyzvali primátora na komunikáciu. Jednou z výčitiek bol aj spor s Pentou. Návrhy finančnej skupiny pritom pokladajú za korektné. Zlé vedenie rokovaní a neinformovanie mestských poslancov vyčítal J. Králikovi aj podpredseda finančnej komisie Miroslav Toman. Hovorí, že primátor bez vedomia poslancov podpísal nevýhodnú zmluvu s žilinskou s.r.o. ARD. Tá mala pre mesto vybudovať informačný systém a mala sa s ním deliť o príjmy z reklamy na mestskom osvetlení.

Nestalo sa tak. ARD od zmluvy odstúpila, pol roka využívala stĺpy bez poplatkov. A v tomto roku J. Králik podpísal novú zmluvu. V nej sa už o záväzku vybudovať informačný systém nehovorí. Jedným zo záujemcov o zákazku bola aj firma N-Power, s.r.o., Banská Bystrica. Jej konateľ Pavel Neumann hovorí, že ARD vyhrala s ponukou 85 miliónov korún, kým ostatní účastníci ponúkali okolo 20 miliónov korún. „Jedine my sme odborníci na reklamu. Našimi súpermi boli obchodník so soľou N-Power, obchodník s počítačmi Gamo a vystavovateľ BB Expo. Výška investície zohľadňovala potreby investovania do výpočtovej techniky na 15 rokov,“ oponuje konateľ ARD Rudolf Delinčák.

ARD sa pritom pripravuje na odchod z Banskej Bystrice. „Reklamný trh tu v podstate neexistuje. V Bystrici som žil 12 rokov, ale ako podnikateľovi mi vôbec nebude chýbať,“ konštatuje. Firmy v meste, kde sa vlastne neivestuje, medzi sebou tvrdo bojujú o zákazku, ktorá ročne môže priniesť na tržbách okolo 1,5 milióna korún. Pritom žilinská nadácia Spoločne pre deti chce podľa spoluzakladateľa Georgea Trebellsieho len z reklamy na autobusoch vyťažiť ročne aspoň jedenásť miliónov korún.

Mestu sa rokovania s investormi nedaria. Španielsky investor zaujímajúci sa o Radvanský kaštieľ odišiel. Nepodarilo sa nájsť ani investora na budovu radnice, ktorá po vyše 200-miliónovej rekonštrukcii stále chátra a provizórna strecha ju zakrýva už šesť rokov. J. Králik je presvedčený, že do Banskej Bystrice investori neprídu, kým nebude vybudovaná diaľnica alebo rýchlostná komunikácia. Lenže Žilina ju takisto nemá. Dokázala však investorom zaručiť, že ju štát v prípade úspechu prioritne dobuduje. Argument primátora nepriamo vyvrátil aj americký koncern Johnson Controls. Po neúspešných rokovaniach v Banskej Bystrici odišiel postaviť závod na zelenej lúke do Koštian nad Turcom pri Martine. Samospráva im vyšla v ústrety, čo prevážilo fakt, že od diaľnice sa závod ešte viac vzdialil.





Pridaj na facebook delicious linked in pošli na vybrali.sme.sk pošli na twitter

Diskusia (0 reakcií )