Nároky automobilového priemyslu na Slovensku, ktorý za ostatné tri roky absorboval okolo 20-tisíc ľudí, sa v blízkej budúcnosti znásobia. Po koncerne PSA Peugeot Citroën totiž vyslovila objednávku na kvalifikovanú a nákladovo výhodnú pracovnú silu pre svoj výrobný závod pri Žiline aj dcéra kórejského Hyundaiu Kia Motors.

Automobilky nasledujú v tesnom závese dodávateľské firmy, o napojenie na závody PSA aj Kia sa budú usilovať slovenskí podnikatelia. Každá z automobiliek na seba do štyroch rokov nadviaže 20-tisíc pracovných miest, prognózuje viceprezident Združenia automobilového priemyslu (ZAP) SR Július Hron. Požiadavky na pracovníkov tlačia navyše aj predajcov a servisy. Ľudský potenciál sa tak dostal pod tlak na Slovensku dosiaľ nevídaný.

Zdroje vysychajú

Čierne remeslá sa však na Slovensku nenosia. Pritom bez nich neopustí fabriku jediné auto, nemá ho ani kto opraviť. Kvalitný ľudský kapitál pre toto odvetvie sa stáva nedostatkovým. Jeho zdroje vysychajú, keďže školský systém na dopyt biznis sféry dostatočne nereaguje v podstate od roku 1989. Regionálna aj profesijná štruktúra absolventov strojárstva ani elektrotechniky, teda dvoch kľúčových odborov pre autopriemysel, nedostatočne ladí s požiadavkami praxe.

Preto sa konečne prebúdzajú členské firmy ZAP SR a postupne sa angažujú vo výchove budúcich pracovníkov. Francúzi z PSA prichádzajú s rozsiahlym projektom vzdelávania i s ponukou spolupráce pre školy. Obdobný prístup možno čakať od Kórejčanov.

Lákadlom zbrojári

Slováci lákali Hyundai/Kiu na bývalých zamestnancov socialistického koncernu Závody ťažkého strojárstva. Stredoslovenské podniky špeciálnej výroby boli jeho špičkou. Zbrojári však nie sú automaticky kvalifikovaní pre autopriemysel. Vznikajú tak obavy, ako sa všeobecne očakávaný prínos Hyundaia/Kie do dvoch rokov znížiť nezamestnanosť v regióne podarí splniť. „Investor bude vyberať kvalifikovaných pracovníkov z celej krajiny. Je možné, že na tých menej kvalifikovaných práca v automobilke nezostane,“ citujú Hospodářské noviny vedúcu sprostredkovateľských služieb žilinského úradu práce Annu Frančekovú.

„Príchod veľkého investora môže prispieť k zásadnému sociálnemu rozvoju regiónu, ale kvantifikovať vplyv na zníženie nezamestnanosti zatiaľ nedokážeme,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre sociálnu politiku Michal Horváth. Aby bolo zníženie nezamestnanosti čo najvyššie, štát podľa neho musí podporiť rozvoj ľudského kapitálu nezamestnaných relevantnou rekvalifikáciou a podporou mobility. „Tak môžeme zabezpečiť, aby medzi zamestnancami novozriaďovaných podnikov bolo čo najviac osôb zo sociálnej siete, ktorých zvyšujúca sa vzdialenosť od trhu práce ohrozovala ich budúcu zamestnateľnosť,“ dodáva.

Zabrániť umelej vojne

„Keď majú regióny Trnavy a Žiliny dnes okolo dvanásťpercentnú mieru nezamestnanosti, neznamená to, že sú automaticky zásobárňou toľkých kvalitných zamestnancov,“ dopĺňa štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý. Mnohým totiž chýba vzdelanie, kvalifikácia a dlhodobo nezamestnaným aj pracovné návyky. M. Beblavý vysvetľuje, že rekvalifikácie ľudí dlhodobo bez práce nespadajú pod režim štátnej pomoci a štát môže obom automobilkám ponúknuť nad jej rámec zaškolenie tejto skupiny nezamestnaných. Za ich zamestnanie pritom dostanú fabriky ďalší príspevok.

A. Macková si je vedomá, že ani napriek rekvalifikáciám a synergickému efektu na trhu práce si niektorí prácu jednoducho nenájdu. „Denne vybavíme okolo dvadsať telefonátov, doteraz sme dostali 60 žiadostí o zamestnanie, najmä v robotníckych profesiách. Ľudia sa o nábor pre automobilku zaujímajú,“ hovorí A. Macková. Riaditeľ Úradu práce v Trnave Miloš Šegeda je pri zamestnávaní ľudí z evidencie v automobilke trochu skeptický: „Je naivné myslieť si, že PSA siahne výrazne do našej evidencie. Skôr poskytneme ľudí pre ich subdodávateľov.“ Trnavský úrad evidoval začiatkom marca  takmer 3,5 tisíca žiadostí o zamestnanie v automobilke, z toho takmer tisícpäťsto adresovali nezamestnaní. Najviac sa hlásili absolventi učilíšť bez maturity a s ukončeným stredným odborným vzdelaním.

Vybrané školy

Podľa A. Baldeyroua potenciálnym zamestnancom fabriky na Slovensku chýbajú odborné technické vedomosti a zručnosti. V základných znalostiach, motivácii či flexibilite problém nevidí. „Automobilka si vyžaduje všetko – chémiu, oceľ, čalúnenie, elektriku, elektroniku, elektromechaniku. Stretávajú sa tu rôznorodé technológie a treba ovládať všetko na vysokej úrovni,“ vysvetľuje.

Kam až bude musieť PSA po svojich zamestnancov siahnuť? „Je pravdepodobné, že do rozsiahleho regiónu. Pokúsime sa rozšíriť spádovú oblasť, ale uvedomujeme si, že mobilita pracovnej sily je na Slovensku slabá,“ hovorí A. Baldeyrou.  Francúz si myslí, že bez projektu bývania a dopravy by bolo naplnenie personálnych kapacít oveľa náročnejšie. PSA bude potrebovať predbežne 800 bytov, ďalších 700 miest v ubytovniach. Ráta aj so zabezpečením dopravy. Konkrétne plány bude mať, až keď pokročí nábor zamestnancov a bude jasné, koľkých treba ubytovať a koľkých voziť.

Džentlmeni

Francúzi sú pri hodnotení produkcie slovenského stredného odborného školstva džentlmeni. „Poznáme štatistiky o slovenskom trhu práce. Tie však neodrážajú realitu, obzvlášť v tom, čo rozumieme pod slovom kvalita,“ povedal TRENDU A. Baldeyrou. Vysvetľuje, že zmeny v podnikoch všeobecne napredujú rýchlejšie ako reakcia štátnych orgánov, zriaďovateľov a škôl. Nielen na Slovensku. „Našou ambíciou je, aby sa tieto prvky priblížili,“ dodáva A. Baldeyrou. Francúzom sa v Číne, Mexiku alebo Brazílii pri otváraní fabrík osvedčili medzinárodné partnerstvá. Zaangažovali do nich ministerstvá školstva, školy, regióny, vzdelávacie inštitúcie. Rovnako chcú postupovať aj na Slovensku.

Celkovo plánujú Francúzi tento rok prijať štyristo pracovníkov. Prijímanie zamestnancov sa už rozbehlo. Zatiaľ si PSA vybralo stojeden ľudí – manažérov, inžinierov a technikov. Vyžadovalo vysokoškolské diplomy a prax, aj desaťročnú. Stredné školy prídu na rad budúci rok a najmä v roku 2006. Do niekoľkých mesiacov by sa mala objednávka na pracovnú silu prerokovať aj s vedením Hyundaiu/Kie. Pri podobnej výrobnej kapacite ako v PSA by sa požiadavky nemali veľmi líšiť. Podľa predsedu ZAP SR Jozefa Uhríka bude potreba Kórejčanov smerovať najmä do hutníctva plechov, aj pozinkovaných, hliníka, výroby plastov a mechanizačných zariadení pre automobilový priemysel.

Všetko pre autá

Automobilový priemysel sa stal prioritou slovenského priemyselného sektora už aj oficiálne v dokumente Ministerstva hospodárstva SR o zámeroch strategického rozvoja priemyslu do roku 2013. Jedným z jeho hlavných cieľov je podľa ministra hospodárstva Pavla Ruska reštrukturalizácia priemyslu s dôrazom na automobilový priemysel. Pri definovaní zamerania priemyselnej politiky SR do praxe bude spolukoordinovať Priemyselné fórum. Jednou z jeho priorít je zabezpečiť kvalifikovanú mobilnú pracovnú silu. „Chceme, aby fórum pomohlo prepojiť ciele s praxou a nebola to len štúdia na papieri,“ dodal P. Rusko.

dľa J. Uhríka závisieť od skvalitnenia štruktúry pracovnej sily, produkovanej stredným odborným aj vysokým školstvom. Na univerzity treba podľa neho zabezpečiť návrat aplikovaného výskumu. „Dôležité je, aby investori mali podmienky ako v domovských krajinách, kde sú na odvetvie napojené desiatky univerzít,“ tvrdí šéf ZAP. Kvantitatívne však vysoké školy nie sú najväčším problémom, gro zamestnancov automobiliek totiž dodajú stredné školy.