Národná rada SR, 12. február, krátko po štvrtej hodine popoludní. Poslanec Smeru Róbert Madej vedie monológ o flexikonte. Spolupartajníčka Jana Vaľová, sediaca meter od neho, listuje v novinách Plus jeden deň. Z dvadsiatky prítomných poslancov počúva sotva polovica. Krátko nato parlament 118 hlasmi schváli prvý balík opatrení proti dosahom hospodárskej krízy.

Keď sa nevie o čom

Väčšina opatrení prvého balíka je obsiahnutých v novele zákona o službách zamestnanosti, ktorý s účinnosťou od 1. marca zavádza nové príspevky zamerané na udržanie zamestnanosti. Všetky zmeny by mali platiť dočasne – do 31. decembra 2010.

K skôr avizovaným príspevkom (na podporu samostatnej zárobkovej činnosti a na podporu vytvorenia nového pracovného miesta) pribudol príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov. Táto činnosť doteraz nepatrila k odvetviam, kde začínajúcim živnostníkom štát pomôže finančnou injekciou. Nárok na nový príspevok budú mať nezamestnaní evidovaní aspoň tri mesiace a maximálna dávka bude 41,30 eura.

Ani paragrafová podoba ďalšieho príspevku – na podporu udržania zamestnanosti – nedala odpoveď na otázku, ako bude štát zisťovať v podnikoch „vážne prevádzkové dôvody“, pre ktoré nemôže zamestnancom prideľovať prácu.

„Dôvody sa vymedzujú v písomnej dohode uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov,“ vyjadrila sa Daniela Rodinová z tlačového odboru rezortu práce. Príspevok v maximálnej výške 677,20 eura ročne je určený na úhradu preddavkov za zdravotné, sociálne a starobné dôchodkové poistenie a úrady práce ho budú vyplácať maximálne 60 kalendárnych dní.

Napriek námietkam opozície, no s jej hlasmi bude od 1. marca zakladanie takzvaných sociálnych podnikov jednoduchšie. Nebude sa vyžadovať použitie tretiny zisku na tvorbu nových pracovných miest a pri prijímaní namiesto dlhodobo nezamestnaných postačia i uchádzači o prácu.

Flexikontá

Z troch opozičných pozmeňujúcich návrhov novely zákona o službách zamestnanosti neprešiel žiaden. No uspel R. Madej, ktorý návrhom na zavedenie takzvaného flexikonta otvoril Zákonník práce. No nápad umožniť zamestnancom neskoršie odpracovať čas, ktorý strávili doma, ale dostali zaň plnú mzdu, nevznikol v hlave koaličného poslanca. Bratislavský Volkswagen, ktorý flexikontá zavádza aj v praxi, predstavil koncept ministerstvám práce a hospodárstva ako vlastné protikrízové opatrenie hodné nasledovania.

Čo ak sa zamestnanec k odpracovaniu manka nedostane? „Pri individuálnom skončení pracovného pomeru zamestnanec dopláca rozdiel medzi 60 percentami priemernej mzdy a mzdou, ako keby pracoval. Pri rozviazaní pracovného pomeru z organizačných a zo zdravotných dôvodov neplatí nič,“ vysvetlila Miriam Repiská z Volkswagenu. No schválená novela do takýchto detailov nezachádza.

Na nulovej úspešnosti opozičných pozmeňovacích návrhov sa nič nezmenilo ani v pondelok po hlasovaní o novelách daňových zákonov, ktoré obsahujú opatrenia z druhého a tretieho krízového balíčka. Skrátenie lehoty na vrátenie preplatku DPH či zvýšenie hranice na odpisovanie majetku majú uľahčiť život malým a stredným podnikateľom, zníženie nezdaniteľnej časti základu dane všetkým s výnimkou ľudí s nadštandardným príjmom.

Neznámy účet

Neznámou nateraz zostáva konečná cena všetkých opatrení. Ministerka práce Viera Tomanová hovorí, že nové príspevky a sociálne podniky budú stáť približne 133 mil. eur. V doložke vplyvov z dielne jej rezortu sú náklady vyčíslené na 182 mil. eur. TREND zosumarizoval dostupné údaje a vyšlo mu, že cena vládnych opatrení sa tento rok vyšplhá na 360 mil. eur. Teda nad pôvodne avizovaných 332 miliónov, v ktorých naviac nie sú zahrnuté najnovšie návrhy opatrení.

Vláda uvažuje o oslobodení kúpy nového auta od platenia DPH. Hoci podľa R. Fica by takýto krok nemal žiaden zásadný význam pre boj proti kríze. Z iného súdka je nápad zrušiť naviazanie odvodov na minimálnu mzdu a počítať ich podľa priemernej mzdy alebo životného minima.

Oveľa dôležitejšie ako konečná cena bude v najbližšom období výsledný efekt opatrení. Premiér už pripustil zvýšenie deficitu verejných financií. „Mnohé opatrenia nemajú dopracované detaily realizácie, mnohé sú ľahko zneužiteľné,“ obáva sa Eugen Jurzyca z think-tanku Ineko.

Foto - SITA / Tomáš Benedikovič

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.