Trhom sa šíria obavy. Niektorí podnikatelia odkazujú, že im opatrné banky zastavujú úvery. Politici im dávajú za pravdu a hľadajú nástroje, ktoré by úverovanie rozbehli. Médiá to posúvajú ďalej. Centrálna banka i úradníci pozorne sledujú štatistiky, ktoré v rokoch hojnosti neboli až také dôležité. Naozaj prestali banky poskytovať úvery?

Pravda je, že niektorí bankári na tento rok segmentu korporátnych úverov predpovedajú nulový rast. Čo je významná zmena oproti nezriedka dvojciferným medziročným nárastom objemu nových pôžičiek v predchádzajúcich mesiacoch. No vízie sa menia z mesiaca na mesiac. Podľa toho, ako sa mení situácia v ekonomike. A rizikové marže rastú spolu s nárokmi na klienta.

Decembrový pád

Na konci novembra 2008 mali banky v portfóliách úvery pre podniky za takmer 15,4 miliardy eur. Po celý rok ich kumulatívny objem rástol – z mesiaca na mesiac o jedno až tri percentá (s výnimkou mája, keď stagnoval). No v decembri minulého roka stav úverov prvý raz klesol – oproti novembru o 2,3 percenta. Pre posledný mesiac roka také niečo nie je typické.

Ešte lepšie vidieť pokles úverovej aktivity na nových úveroch nefinančným spoločnostiam. Prvých deväť mesiacov rástli nové korunové úvery medziročne o vyše 20 percent. V novembri už iba o desatinu. V decembri oproti decembru 2007 objem nových úverov o vyše percento poklesol.

Za menší dopyt po pôžičkách mohol čiastočne euro efekt. Firmy na prelome rokov sústredili peniaze na účtoch, čím redukovali výšku prečerpania na kontokorentných úverových linkách. No podľa člena predstavenstva a šéfa firemného bankovníctva Slovenskej sporiteľne Samuela Vlčana vplyv eura nebol až taký významný. Januárové čísla zatiaľ Národná banka Slovenska nezverejnila, no na začiatku roka býva žiadateľov objektívne menej. Firmy uzatvárajú účtovníctvo, kompletizujú plány na ďalšie obdobia. Dôležitá bude medziročná dynamika.

Bezdôvodná panika?

Hoci čísla zo záveru roka sú horšie, nepokoj, ktorý sa začal šíriť, zatiaľ nepotvrdzujú. Banky odmietajú, že by financovanie podnikateľov zastavili. Akurát prehodnotili riziká a k úverovaniu vysoko cyklických sektorov pristupujú konzervatívnejšie.

Tvrdenia, že finančné domy si „sadli“ na peniaze, nepotvrdzujú ani oslovení podnikatelia. I keď hovoria o horších podmienkach. Takmer pätina opýtaných v TREND Barometri na otázku, či zaznamenali zhoršenie podmienok na získavanie bankových úverov, odpovedala „rozhodne áno“. Ďalších 15 percent skôr súhlasilo.

No v dodatočných spresneniach konštatovali, že hovorili o dojmoch, budúcnosti či o informáciách od iných. Väčšina oslovených podnikateľov úver dostala alebo im dobiehajú pôžičky so starými podmienkami. Prípadne cudzie zdroje nepotrebujú. „Sama dostupnosť úverov ostala pre našu firmu nezmenená a aj v prípade väčších investičných plánov som nezaznamenal neochotu bánk pri financovaní,“ hodnotí generálny riaditeľ firmy VUKI Vladimír Tomko.

Panike na trhu podľa šéfa Tatra banky Igora Vidu pomáhajú nie vždy zdraví podnikatelia: „Máme skúsenosti, že tí, ktorí by nedostali úver ani pred rokom, teraz utekajú a kričia, že sa neúveruje a od štátu chcú, aby zakročil.“

Vec dopytu

Dôvod, prečo dynamika objemu nových úverov v posledných mesiacoch klesá, nevidia bankári v ponuke, ale na strane dopytu. „Čo my vidíme, je menšia potreba financovania, najmä investičných úverov,“ tvrdí S. Vlčan. Podnikatelia sú opatrnejší. Množstvo firiem tlmí investičné aktivity, niektoré projekty sa odsúvajú na neurčito, dopĺňa člen predstavenstva a vrchný riaditeľ VÚB pre firemné financovanie Jozef Kausich.

No pripúšťa i faktory na strane banky, najmä v globálnejšom kontexte: „Úvery do určitej výšky schvaľujeme samostatne a vyššie sú podmienené schválením materskej banky.“ Ide napríklad o pôžičky nadnárodným skupinám, ktoré financuje matka banky aj v iných krajinách.

A niekedy sa úver zamietne, lebo skupina by ako celok prekročila limit. Tatra banka zas dostáva od centrály odporúčania, čo sa týka odvetví. „Je úplne prirodzené, že v cyklických odvetviach, kde sa čaká prepad, nechce mať skupina vysokú koncentráciu,“ komentuje I. Vida.

Najviac sa na sťažený prístup k úverom sťažujú developeri a firmy pracujúce s realitami. Banky im sprísnili požiadavky na vlastné imanie či na pomer predaných bytov. Predtým sa o takéhoto klienta bili, dnes selektujú.

„Uprednostňujeme projekty strednej veľkosti s úverovou angažovanosťou do desať miliónov eur,“ hovorí šéf projektového financovania ČSOB Jozef Futrikanič. Aby eliminovali riziko pri väčších projektoch, snažia sa spojiť sily, a tak úver ponúka konzorcium viacerých peňažných ústavov.

Okrem toho prísnejšie hodnotia firmy v strojárskom priemysle. Inak diskrimináciu odvetví odmietajú. Uprednostňujeme spoločnosti s dobrým obchodným plánom a dobrou trhovou pozíciou v slabom odvetví pred slabou spoločnosťou v oblasti s dobrým potenciálom, odkazuje ČSOB.

Cena rastie

Hoci sa proces vybavovania pôžičky pre dobré firmy dramaticky nezmenil, marže poskočili. Priemerné údaje na konci roka 2008, ktoré vykazuje centrálna banka, dramatický rast prirážok nepotvrdzujú, no v novom roku to zrejme bude inak. Dáta ešte nie sú, ale zhodujú sa na tom zaúverovaní podnikatelia. „Banky majú snahu zvyšovať fixné poplatky i úrokovú maržu,“ hovorí V. Tomko. A priznávajú to aj peňažné domy.

Centrálne banky na celom svete radikálne znižujú základné sadzby. Kľúčová sadzba na Slovensku spadla za štyri mesiace o 1,75 percentného bodu. Trojmesačné referenčné medzibankové sadzby, od ktorých sa spravidla cena podnikateľských úverov odvodzuje, sa zredukovali o jeden bod. No podnikatelia tvrdia, že rastúce marže to vykompenzovali. Darko Karlovský, ktorého firma Strip nový úver dostala, potvrdzuje, že prémia banky podrástla.

Podobnú skúsenosť, no s iným koncom má Dopravný podnik Bratislava. Vlani firma vyhlásila tender na poskytnutie úveru 82 miliónov eur. Chcela prefinancovať nákup veľkokapacitných autobusov. Vybrala banku s najlepšou ponukou. „Po vypuknutí krízy ponuku stiahla,“ hovorí znechutene generálny riaditeľ podniku Robert Kadnár.

Alternatívou malo byť konzorcium troch bankových domov, ktoré bez vysvetlenia ponúkli horšie podmienky. Úroková marža mala byť oproti pôvodne dohodnutej trikrát vyššia. Pritom podľa R. Kadnára dopravný podnik splnil všetky podmienky, z jeho strany nedošlo k zhoršeniu žiadnych vstupných parametrov. Potenciálni veritelia nežiadali dodatočné záruky. „Využili situáciu,“ myslí si. Vynovenú ponuku bankového konzorcia firma odmietla a hľadá iné zdroje. Jedna z alternatív je emisia dlhopisov.

Ozdravná kríza

Bankové marže na podnikových úveroch rástli v posledných týždňoch podľa S. Vlčana v niektorých prípadoch o polovicu i viac. Keďže základné sadzby Európskej centrálnej banky klesli výraznejšie, sú podľa neho efektívne sadzby z pohľadu dlžníkov nižšie ako pred rokom. No budú pravdepodobne ďalej rásť. A je to podľa neho prirodzené.

Pred krízou pretlak likvidity a iracionálny konkurenčný boj tlačili marže ďaleko pod „normálnu“ hranicu. V korporátnom biznise boli pod jedným percentom, o niečo viac si banky pýtali od malých a stredných podnikateľov. „Veľké nadnárodné korporácie sa financovali o tretinu drahšie ako ich dcéry na Slovensku,“ vykresľuje S. Vlčan.

Normálne by sa podľa neho mali marže pohybovať medzi dvoma až štyrmi percentami. To, čo sa aktuálne deje, je podľa neho „ozdravný proces“. Úverový trh bol „trhom klienta“, aktuálne je vzťah dlžník – veriteľ podľa neho rovnovážny.

Hlavný analytik TREND Analyses Ján Kovalčík súhlasí, že úverové marže pre podniky boli v predchádzajúcich rokoch prinízke. „Nebolo zdravé a ani udržateľné, aby taká veľká časť klientov platila úroky len o desatiny percenta vyššie oproti medzibankovým sadzbám,“ konštatuje. Zreálnenie bolo podľa neho namieste. No kladie si otázku, či banky, vystrašené momentálne zlými vyhliadkami, neskĺzavajú do opačného extrému. Od prehnaného optimizmu k prehnanej skepse.

Výrazným zvýšením prirážky k medzibankovej sadzbe môžu podľa neho banky v niektorých prípadoch spôsobiť ťažkosti i životaschopným podnikom. V čase slabšieho odbytu a klesajúcich výnosov im mohli nižšie úrokové náklady priniesť úľavu. Marža zohľadňuje náklady na riziko, kapitál i na refinancovanie. Práve refinančné náklady bánk majú najväčší podiel na náraste marží, no banky sem premietli aj zvýšené riziko.

J. Kovalčík sa domnieva, že zmenený pohľad na riziko nie je dočasný fenomén. Podniky by preto mali začať uvažovať aj o iných možnostiach, ako sú bankové úvery. „Najmä veľkým spoločnostiam by som v súčasnosti odporúčal zvážiť emisie dlhopisov. Kým banky sú momentálne podnikovými úvermi presýtené, v portfóliách podielových či dôchodkových fondov domáce podnikové dlhopisy úplne chýbajú, čo ponúka šancu získať zdroje o niečo lacnejšie ako od bánk,“ myslí si.

Foto - Profimedia.cz

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.