eTrend - úvodná stránka

Prihlásenie | iPhone/iPad

Kurzy Váš výber Kurzy ECB

CZK/EUR 25.47 -0.18%

GBP/EUR 0.79925 -0.11%

USD/EUR 1.2738 -0.82%

Partner vášho portfólia

Diskusia

Bieda kritikov slovenskej ekonómie (Diskusia)

Ad: 80907>Bieda slovenskej ekonómie

30.11.2006 / Ján Oravec

Diskusia (29 reakcií )

reakcia na reakciu

1.12.2006 / Martin Filko / Reagovať

Vazeny pan Oravec,

so zaujmom som si precital vasu reakciu na moj clanok. Jej pokus o nadhlad ma potesil, a preto nevidim dovod na samostatnu odpoved v pisomnej forme (ak sa vyskytnu ine relevantne reakcie, mozno svoj nazor zosumarizujem v tlaci neskor). Napriek tomu mam na niektore problemy do znacnej miery odlisny nazor ako vy. Podla mojho nazoru ste velakrat pozmenili zmysel mojich vyrokov, aby sa vam jednoduchsie vyvratili. Podme teda po poriadku:

1) Nesuhlasim s tym, ze moj clanok neprinasa nic nove. Nam dvom, a inym zasvatenym, je mozno situacia v slovenskej ekonomickej vede a vzdelavani znama a mnohe moje tvrdenia mozu zniet trivialne. Verejnosti vsak v takejto ucelenej podobe, v casopise s vyznamny vplyvom, doteraz prezentovane neboli. Vysoke skoly, poskytujuce vzdelanie v ekonomii a pribuznych odboroch, su do znacnej miere imunne voci kritike zvonka, a vnutorna diskusia prakticky neexistuje. Media su plne mladuckych "analytikov" z think tankov (ich mlady vek ma neuraza, sam patrim k tej generacii, problemom je podla mna ich nedostatocna erudicia a uroven porozumenia problemom, ku ktorym sa vyjadruju). Preto som sa rozhodol prelomit medialne mlcanie o tychto temach a problemy pomenovat. Cielom bolo zacat konstruktivnu diskusiu. Cas ukaze, nakolko zmysluplne a prinosne bolo toto rozhodnutie.

2) Na viacerych miestach spominate "latentnu netoleranciu", "osobne utoky" a "nevidanu aroganciu". Minimalne clanok, ako vysiel v printovej edicii Trendu, ziadne osobne utoky neobsahoval. V diskusii na eTrende sa bohuzial niektore podobne javy mohli vyskytnut (a ja som ochotny si priznat svoj diel zodpovednosti), viete vsak, ze pri horucich a polarizujucich diskusiach sa tomu niekedy nemozno vyhnut. Ak som niekoho urazil, rad sa mu ospravedlnim. Co je vsak dolezitejsie - tento aspekt diskusie je pre vyvratenie akychkolvek argumentov relativne malo podstatny.

3) Mena ekonomov, ktore ste spomenuli vo svojom clanku, su iste impozantne a ich praca originalna a vyznamna. Myslim vsak, ze vykopavate otvorene dvere. Vacsina z nich, ak nie vsetci, podla mojho nazoru medzi ekonomov patria. Takisto vacsina z nich praktizuje ekonomiu, ako jej rozumiem ja, vratane jej nastrojov. Nie je mi jasne, ktora cast mojho clanku co len implicitne spochybnovala ich prinos. Uvedenie tohto zoznamu nie je argumentom proti mojim tvrdeniam o povahe ekonomie. Moje nazory o imperialnej povahe ekonomie uvedene v clanku su v uplnom sulade s tym, co v podobnej suvislosti pisete vy.

4) Mojim cielom nebolo dehonestovat rakusku skolu, ktorej minuly prinos pre metodologiu, ale v niektorych pripadoch aj obsah ekonomie je nesporny. Bohuzial, v akademickej diskusii su v sucasnosti - aspon ti extremni, na apriornej vetve rakuskej skoly reprezentovanej Misesom, Rothbardom a ich nasledovnikmi lipnuci - rakuski ekonomovia irelevantni, a aj "sirsia cirkev" je na okreaji zaujmu. Problemom nie je len, a podla mojho nazoru ani predominantne, literarny charakter ich produkcie. Problemom je dogmaticke, sterilne prezuvanie vyrokov a nazorov niektorych ikon tejto skoly. Diskusia v jej ramci sa casto podoba na mlatenie prazdnej slamy. Suvisiaci problem je apriorne odmietanie, aspon u niektorych predstavitelov, moznosti testovat ekonomicke teorie empiricky, na datach vonkajsieho sveta. Preto nepokladam "uzku cirkev" rakuskej ekonomie za socialnu vedu, ale za formu moralnej epistemologie, ktora ma svoje miesto nanajvys na katedrach filozofie.

5) Nepopieram, ze niektore relevantne poznatky je mozne formulovat, a o to viac komunikovat sirsiemu publiku, neformalnym prirodzenym jazykom. Som vsak presvedceny, ze sa jedna o ojedinele vynimky, a ze by bol problem poukazat na priklady vyznamnych teorii, ktore takymto sposobom vznikli a boli rozvijane v priebehu poslednych desatroci. To, ze sluzby majaku mozu byt poskytovane aj sukromnou firmou, je zaujimava, mozno aj relevantna kuriozita, od skutocnej teorie vsak ma velmi daleko.

6) Nikdy som ekonomiu nestotoznoval s ekonometriou, a viackrat som sa proti tomu explicitne ohradil. V tomto ohlade pokladam vase vyjadrenie v clanku za hrubo zavadzajuce a nepravdive - kedze ste sledovali diskusiu, boli ste o mojich vyhradach informovany. Ekonometria je JEDEN z NASTROJOV ekonomie. Niektori ekonomovia tvoria modely pomocou ceruzky a papiera, ini ich simuluju na pocitaci. Dalsi sa venuju analyze rozsiahlych datasetov, robia experimenty, alebo pouzivaju ine metody. Je mozne pracovat v specifickych oblastiach ekonomie bez znalosti niektoreho konkretneho nastroja, hoci to nie je pravidlom, ale skor vynimkou. Pouzijem analogiu z inej oblasti - korculovanie nie je totozne s ladovym hokejom, a je napr. mozne byt dobrym brankarom aj s podpriemernou korculiarskou technikou. To nic nemeni na veci, ze vacsina hokejistov poklada korculiarsku techniku za nevyhnutnu podmienku uspechu na lade, rovnako ako ine druhy hokejovych zrucnosti. Sucastou standardneho vysokoskolskeho vzdelania v ekonomii ekonometria, podobne ako relativne narocna matematika, jednoducho je a mala by byt, podobne ako vsetky ostatne nastroje. Pre uplnost dodavam, ze moje schopnosti pouzivat ekonometriu (o to viac v nej robit akademicky vyskum) nie su nicim vynimocne, a moj vlastny vyskum je v inej oblasti.

7) Co sa tyka ekonomickeho vzdelavania - tu mame na veci uplne odlisny nazor. Hovorite o popularnom, aj vysokoskolskom vzdelavani. Pokusim sa ich pre ucely diskusie oddelit. Levitt s Dubnerom a mnohi ini ukazali, ze aj o technickej ekonomii je mozne pisat popularnym sposobom a nemusime byt odkazany na ploche, ideologicke podfarbene brozurky. Nepokladam za najstastnejsie zmiesavat popularizaciu ekonomie ako socialnej vedy s propagaciou konkretnych - pravicovych, libertarianskych, alebo akychkolvek inych - politickych nazorov.

Ucit sa ekonomiu inym ako popularizacnym sposobom je dost casu na vysokej skole (a v istom zmysle dokonca az na postgradualnej urovni, jedna sa o naozaj narocnu a komplikovanu oblast skumania, ktora ma daleko od brozuriek typu Ja, ceruzka). Nemam nic proti, dokonca fandim popularizacii ekonomie, ci uz v mediach ako to robi INEKO, alebo na strednych skolach, ako sa o to snazi vasa nadacia. Mysliet si vsak, ze to vyznamnejsim sposobom pomoze vyriesit problemy slovenskeho ekonomickeho vzdelavania a vyskumu je naivne a iluzorne. Ak je ulohou think tankov popularizacia, najma pre mladsiu generaciu, teda sa jedna o ekvivalent centier volneho casu pre deti a mladez, je problematicke zdovodnit ich ambiciu tvorit a ovplyvnovat hospodarsku politiku.

Kurikulum ekonomie na vsetkych troch stupnoch vysokoskolskeho studia, co sa tyka nastrojov aj obsahu, by malo byt podla mojho nazoru velmi podobne zauzivanej praxi v zahranici. Nevidim dovod nanovo vynachadzat koleso. Ak mate iny nazor, bremeno argumentu je skor na vasej strane. To, ze niektori vasi znami z americkych univerzit pokladaju vzorce, grafy a matematiku za nieco, co skor brani ako pomaha pri osvojovani si ekonomie, je vyrazne mensinovy nazor. Ich zvladnutie nie je jednoduche, ale mnohe javy, ktore skuma ekonomia, je problematicke, neprakticke ci dokonca vyslovene nemozne opisat inym - napr. literarnym - sposobom.

Dalsim argumentom je, ze bez ovladania matematiky je sucasna akademicka literatura prakticky nepristupna. Mozete tento fakt kritizovat - ak ju vsak neovladate, vedecka diskusia je pre vas rovnako nepristupna ako pri neznalosti anglictiny.

Samozrejme, formalizaciu je mozne prehnat, na co som koniec koncov poukazal aj v clanku. Technicka zdatnost v dokazovani teorem alebo luskani datasetov je len jednym aspektom ekonomickeho skumania, ktory rozhodne nenahradza, aj ked podla mna umoznuje, vedecku kreativitu a originalitu. Mysliet si vsak, ze ju nejakym sposobom dusi, mi pripada jednoducho prehnane.

8) Som relativne skepticky voci sucasnej ulohe think tankov na Slovensku (ako som uz spomenul, tym nepopieram ich prinos v minulosti a mozny prinos v buducnosti). Nikdy som netvrdil, ze by think tanky mali generovat originalny vyskum v ekonomii. Pokladam za prirodzene, ze ho nerobia - hoci vy v clanku tvrdite opak (mimochodom, aky vyskum robi NFAH?). Ak sa vsak z pozicie EKONOMOV chcu vyjadrovat k hospodarskej politike, ci nebodaj ekonomii ako vede, mali by byt oboznameni so sucasnou urovnou vedeckeho poznania na relativne dobrej urovni, nehovoriac uz o schopnosti ju aplikovat. Pracovnici institutov, vratane mnohych vasich kolegov, bohuzial mnohokrat preukazali, ze nastroje ani zistenia sucasnej ekonomickej vedy nepoznaju. Prikladom v realnom case moze byt moja diskusia s Martinom Chrenom na eTrende, kde som poukazal na skutocnost, ze robil dalekosiahle zavery o rozpoctovom dopade zdravotnickych vydavkov, sposobenom starnutim populacie, na zaklade mechanickeho porovnania 2 tabuliek. Nasledne sa ukazalo, ze nie je vobec oboznameny s akademickou diskusiou na temu determinantov zdravotnickych vydavkov, ani so sposobom ich predpovedania a modelovania viacerych kazualnych kanalov, ktorymi na ne posobi starnutie obyvatelstva. Preto robil z mojho pohladu odvazne a nepodlozene zavery a odporucania pre politiku.

Znacnu cast praxe think tankov vnimam podobne - bez poznania akademickej diskusie, s lajdackym pristupom k faktom, vyznamne odporucania pre hospodarsku politiku, prezentovane v mediach. To bolo zakladom mojho tvrdenia, ze pracovnici institutov vo vacsine pripadov sucasnej ekonomii nerozumeju.

Nemam nic osobne proti aempirickej, literarnej rakuskej ekonomii, predstavuje vsak velmi nedostatocny trening pre komentovanie a tvorbu hospodarskej politiky. Robit napr. dochodkovu reformu takpovediac zbrucha, bez relativne sofistikovanej empirickej analyzy a modelovania, je velmi nezodpovedne. Ak sa o takuto analyzu pokusi clovek bez adekvatneho vzdelania a zrucnosti, vystup nebude mat pozadovanu kvalitu. To je dalsi z dovodov, preco by verejne cinni ekonomovia mali mat relativne siroke a hlboke ekonomicke vzdelanie. Pracovnici podobnych institucii, ktore sa o to snazia v zahranici, napr. IIE alebo Brookings v USA, ci IFO alebo ZEW v Nemecku, maju vynikajucu akademicku kredibilitu, vacsinou PhD z dobrej univerzity, a velka cast ich aktivit je venovana skumaniu dopadov hospodarskych politik, s vyuzitim napr. pokrocileho modelovania a ekonometrie. Prax slovenskych think tankov je tomu na mile vzdialena.

9) Suhlasim s vasim nazorom, ze dominancia institutov v medialnej diskusii nie je sposobena ich spiknutim, ale vzacnostou alternativ. "Za usami" maju podla mna najma niektori novinari, pre ktorych je ovela namahavejsie a menej atraktivne patrat po relevantnych zdrojoch, alebo si nebodaj problem nastudovat samostatne a niest za napisane slova zodpovednost, nez zavolat vzdy ochotnemu mlademu muzovi z think tanku. Verim vsak, ze sa situaciu bude z viacerych dovodov zlepsovat. Priestor, ktory Trend venuje nasej diskusii a podla mojich informacii aj hodla venovat podobnym temam pravidelne, naznacuje posun na strane kvalitnych medii. Na druhej strane, desiatky mladych ludi ziskavaju dobre ekonomicke vzdelanie v blizkom ci vzdialenejsom zahranici, a ich pripadny navrat domov situacii velmi pomoze. Pomohlo by aj, keby sa instituty venovali temam viac do hlbky a nevystupovali ako odbornici na prakticky akukolvek oblast verejneho zaujmu. V tejto suvislosti ma zarazila vasa kritika vyroku, ze media vyhladavaju jednoduche a jasne vyjadrenia, ktore im akademia z roznych dovodov nemoze poskytnut. Nejednalo sa o moj nazor, ale o tvrdenie vasho kolegu, riaditela Nadacie F. A. Hayeka.

Diskusie, kontroverzie a polemiky vyvolane mojim clankom azda naznacuju, ze som upozornil na skutocne a relevantne problemy. Snaha o "odvysvetlenie" ich v ziadnom pripade nepomoze prekonat. Ak mame byt schopni stanovit terapiu, nemali by sme si zakryvat oci pri diagnostike.

Martin Filko
Reakcia

1.12.2006 / lobik / Reagovať

Vačšinu mojich výhrad k Vám zhrnul p. Filko. Ja len dodávam nasledovné.

V súvislosti so silne formalizovanými postupmi, ktoré do ekonómie od čias Samuelsonvých Foundations of Economic Analysis prenikali, sa natíska aj ďalšia poznámka : v matematike sa do istého času kdesi v 19.sotoročí uplatňoval dlhú dobu podobný prístup k skúmaniu ako uplatňuje rakúska škola pri popise ekonomiky dnes. Mnohé z toho, čo sa prezentovalo ako teoréma, bolo založené viac na intuícii a množstve apriórnych právd, než na matematicky rigoróznom zdôvodnení založenom na logickom odvodzovaní z niekoľkých axióm. Problémy, ktoré to v matematike spôsobilo, viedli spolu s vývojom v oblasti logiky (Boole, Frege a najmä Cantor a Zermelo-Fraenkel ) k nástupu kvalitatívne nového prístupu k matematike : k formalizovanému dokazovaniu. Podobné ako s matematikou 19.sotoročia je to dnes aj s rakúskou ekonómiou. To samozrejme neznamená, že by rakúska škola nemala v niektorých pozorovaniach pravdu, ale svojim apriórnym odmietaním technickejšieho prístupu k skúmaniu sa pripravuje o mnoho vecí : poriadok, organizovanosť a presnosť v uvažovaní, ktorý vnáša matematika, možnosť empirického overovania teórii, ktoré poskytuje ekonometria atď.

Rovnako máte iste pravdu, že na elementárne znalosti veľmi základných ekonomických vzťahov stačí jednoduchý, neformálny jazyk. Samozrejme, formulovať jednoduchý zákon dopytu ako (temer) univerzálny vzťah cena-množstvo žiakom SOU sa dá bez striktného rozlišovania spotrebiteľskej Hicksovej a Walrasovej funkcie dopytu, lenže to nie je to, čo think-tanky robia celý deň, každý deň . Think-tanky sa, naopak, vyjadrujú k najzložitejším rozhodnutiam hospodárskej politiky bez akejkoľvek znalosti akademickej debaty, servírujúc médiám tridsaťsekundové ideologické polotovary často s dogmatickou omáčkou. Zdá sa Vám, že je skutočne dobre možné vyjadriť sa k akokoľvek zložitému opatreniu hosp. politiky, ktoré potenciálne ovplyvní rozhodnutia každého komplexným spôsobom, len na základe grafov a tabuliek a neriskovať, že mi možno niečo uniká ?

Je chvályhodné, že sa zastávate popularizačnej formy ekonómie ako formy výchovy občanov a ich ochrany pred demagogickými politikmi, sľubujúcimi raj na Zemi nerealizovateľnými ekonomickými opatreniami. Nemáte potom ale tiež pocit, že by ktosi mal chrániť občanov aj pred bohorovnými ideologickými vyjadreniami mladých analytikov, ktorých ekonomické vzdelanie končí prečítaním Cesty do nevoľníctva, ale ktorí sú schopní vyjadriť sa od reformy zdravotníctva po reformu daní snáď úplne ku všetkému.

Dovolím si ďalej povedať, že v žiadnom prípade nesúhlasím s Vaším redukovaním autora na slepého milovníka ekonometrie. Problém je inde a mám pocit, že sa skôr vyjadrujete k debate, ktorá sa po článku rozprúdila na stránkach Trendu a kde skutočne jedným z hlavných rozkolov bolo miesto ekonometrie v empirickej validácii hypotéz. Chcel by som, aby ste si uvedomili, že ekonómia je i o niečom inom : množstvo odporúčaní pre hospodársku politiku (najmä pri zavádzaní systémových opatrení) sa tvorí abstraktným modelovaním zložitých ekonomických dynamických systémov. Moderná makroekonómia, napríklad, pracuje najmä so dynamickými stochastickými modelmi všeobecnej rovnováhy a dokáže v mnohých prípadoch odstraňovať aj tie nedostatky, ktoré zrejme rakúsku školu vedú k apriornému odmietaniu technickejších prístupov k veci : napr. s konceptom človeka ako plne racionálnej bytosti sa vyrovnáva konceptom obmedzenej racionality ( bounded rationality ), plné informácie nahrádza učením sa atď. Počítačové simulácie kalibrovaných ekonomických modelov sú prinajmenšom takým početným výstupom ekonómie ako tabuľky s koeficientmi z regresie.

Na záver si dovolím vysledovať príčinu toho, prečo ľudia z think-tankov a napr. ja stoja na opačných stranách barikády. Ide o to, že ľudia z think-tankov pristupujú k skúmaniu ekonomiky s ideologickou šablónou v ruke, odvrhávajúc všetko, čo sa tejto šablóne vymyká. Keďže drvivá väčšina z nich nedisponuje matematickým vzdelaním na úrovni, ktoré by umožňovalo sledovať diskusiu vo svete, ale cez to všetko chcú v biede a izolovanosti slovenskej ekonómie budiť dojem elitných vzdelaných ekonómov, riešia to elegantným poukazovaním na teóriu, za ktorou stoja veľké mená. V absencii akéhokoľvek výskumu na štandardnej západnej úrovni pokladajú za výskum tabuľky a grafy z Excelu a intuitívne uvažovanie, stojace na apriórnych dogmatických pilieroch a stokrát opakovaných pravdách o zlom štáte a slobode jednotlivca. O tom sa koniec-koncov presvedčí každý, kto je na jednej strane oboznámený so súčasným ekonomickým výskumom a na druhej strane navštívi www.hayek.sk a klikne na položku Ekonómia a výskum.
- Kliniec
  
  1.12.2006 / financie / Reagovať
  
  Pan lobik, myslim, ze ste trafili kliniec po hlavicke uvahou o ideologickej sablonovitosti (obmedzenosti) think-tankov...to je podla mna koren problemu ohladne think-tankov a ich medialneho posobenia: ich tvrdenia, zjednodusene a poplatne vylucne ich ideologii nemozu obstat v sirsej odbornej debate.
A čo ostatní čitatelia?

2.12.2006 / Matko / Reagovať

Páni diskutujúci.

Veľmi sa teším, že vznikli články a diskusia aj na túto tému. Vadí mi ale rozsah článkov, sú veľmi dlhé a pre laika alebo človeka z praxe nezrozumiteľné. Pán Oravec napísal článok, ktorý by sa určite úspešne dal použiť ako referát na seminár v škole. Urobil prehľad ekonómie z literatúry, ktorú kvôli rozsahu neplánujem čítať. Mám pocit, že tomuto článku niečo chýba. Čo som sa vlastne mal dozvedieť? To, že ekonomické vzdelanie absolventov ZŠ a SŠ je veľmi úbohé, to všetci vieme. Radšej by som si vypočul názor, ako to napraviť. Aj to vieme, že úroveň Ekonomickej univerzity v Bratislave nie je až taká dobrá.

Bol by som rád, keby táto diskusia (aj v tlačenej podobe) pokračovala. Chcel by som poznať názory viacerých ľudí, ako riešiť zlú situáciu v ekonomickom vzdelávaní na Slovensku. Obávam sa toho, že sa diskutujúci rozdelia na zhruba dve skupiny - akademikov zo školstva a manažérov z praxe, pričom nebudú vedieť nájsť spoločnú reč. Akademici budú písať články a manažéri budú ticho. Preto sa snažme písať zrozumiteľne a stručnejšie.

Podľa môjho názoru, skutočne dobrý ekonóm je ten, kto študoval ekonómiu, má široký rozhľad v literatúre a nezastáva striktne len jeden názorový prúd, ale prinajmenšom vie vecne polemizovať s ostatnými. To samozrejme ešte nestačí, dobrý ekonóm musí svoje schopnosti preukázať napr. v komerčnej sfére. Myslím, že väčšina našich akademikov z ekonómie nemá skúsenosti v komerčnej firme, preto sú absolventi ich škôl potom slabí. Ako možno chcieť, aby sa pozdvihla úroveň Ekonomickej univerzity, keď v nedávnej minulosti v nej dominovala ideologická politická ekonómia, pričom noví ľudia idú skôr do firiem, ako ostávajú na škole? Aká je slovenská ekonomická veda? Rešeržovanie zahraničných článkov, otravné dotazníky rozosielané firmám, zachádzanie do iných oblastí, kde ekonómovia sú laikmi (informatika).

Mne vôbec nie je divné, že vznikajú kadejaké agentúry, think-tanky, lobistické skupiny, ekonomicko-politické kluby, podnikateľské združenia. Úbohé na tom je, že akademici zo škôl sa nesnažia diskusiu moderovať, držať na úrovni. Svojimi schopnosťami nestačia.
Bieda kritikov

2.12.2006 / Eliska56 / Reagovať

Vazeny pan Oravec,
priznam ze ja nie som ekonom, ale z clanku pana Filka som vnimala skor zhodnotenie stavu, co vyplynulo zo stylizacie. Ak to iste hodnotim u Vas vyzera to ze reagujete, kedze sa Vas clanok dotkol.
Porovnavajuc tento sektor s tym v ktorom pracujem, konstatujem len, ze bieda Slovenska spociva v tom, ze ti ktori nam chcu vnucovat svoje nazore, si kompenzuju svoje vnutorne konflikty a neadapativne presvedcenia.
Bieda...

3.12.2006 / Braňo / Reagovať

Urazena obhajoba rakuskej skoly, resp. "Imperium vracia uder..."

Nic viac.

PS: Kde, prosim Vas, je vo Filkovom clanku redukcionisticka definicia (skutocnej) ekonomie? To je ta pasaz o imperialistickej vede, posilnovni a rodine? Nedajte sa vysmiat...

PS2: Filkov clanok aspon nastartoval nejaku tu diskusiu na EUBA...
Skoda

4.12.2006 / AP / Reagovať

ze pan Oravec debatu nikam neposunul a zdoraznil prave to, co nas rozdeluje a nie to, co nas spaja. Okrem toho, pokladam za vrcholne neadekvatne ked p. Oravec v clanku kritizuje diskusiu ku clanku a spaja ju s autorom clanku. Neprijatelne miesa clanok s diskusiou, kde sa straca rozdiel medzi tym co napisal autor v clanku a tym co bolo napisane v diskusii. Je tiez neseriozne, ze p. Oravec v clanku (ktory sa mozno objavil/objavi v tlacenej verzii Trendu???) kritizuje Filkove vyroky v diskusii, ktore v tlacenej verzii nevysli. Diskusia je vzdy uvolnenejsia a viac prvoplanova ako clanky.

Tiez je skoda ze p. Oravec vypichol zopar nepodstatnych myslienok na ktore extensivne reagoval, a hlavnu myslienku zmietol zo stola. Ohlas Filkovho clanku svedci o opaku: prave ta myslienka, ze ekonomicka veda na slovensku je nicotna a ze s tym treba nieco robit, je sice pre mna alebo p. Oravca alebo p. Filka trivialna, ale vo verejnej diskusii nepritomna.

Myslim ze p. Oravec cital Filkov clanok tiez cez subjektivnu optiku clena think-tanku a nepokusil sa o objektivne zhodnotenie. To ako zmietol Filkov clanok je naozaj prehnane, citi v tom osobne pocity a animozitu.

Co sa tyka samotneho obsahu, nachadzam vela dobrych myslienok aj v clanku p. Oravca. Napriklad to ze think-tanky su dolezite, a ze ekonomia je mnohotvarna veda, specializacie tktorej je nutne rovnako respektovat.

Ja osobne vidim think-tanky a univerzity ako komplementarne sucasti jedneho organizmu. Avsak stojim za p. Filkom v tom, ze nizka kvalita univerzit sposobuje nedostatok kvalitnych ludi aj pre think-tanky, ktore tym potom trpia (mnohi ludia v think-tankoch napriklad nemaju adekvatne vzdelanie). Ja viem, ani think-tanky nemaju neobmadzene zdroje....

A moj osobny pohlad je ten ze aj ked ideologicky zamerane think tanky su prospesne pre zdravu sutaz myslienkovych smerov v spolocnosti, nemozu nahradit nezavisly vyskum. Ani to nie je ich ulohou. Ich ulohu vidim najma na rozhrani vedeckej ekonomie a verejnej debaty.
- :)
  
  4.12.2006 / jakubjost / Reagovať
  
  Nezavisly vyskum? To su napriklad vysledky prikraslujuce nemecke sestry? S tou nezavislostou vyskumu to nie je take lahke.
  
  "Vyskum", teda ci uz priamo ekonometria, alebo aj behavioralna ekonomia, v sebe obsahuje tak silne ideologicke postulaty ako aj rakuska skola.
  
  Samozrejme pokial nechceme rakusanov obvinit, ze pisu tak, ako im Shell alebo NED nadiktuje...alebo chceme?
  
  Inac v podstate suhlasim, prispevok pana Oravca treba podla mna vnimat ako sucast celej tej diskusie. A niekedy, v diskusii, je dolezita aj protivaha (:)).
  - kiez by to tak bolo
    
    4.12.2006 / Martin Filko / Reagovať
    
    Vnimam clanok pana Oravca trosku inac. Podla mojho nazoru sa nejedna o skutocnu polemiku, ale o velmi obratne napisany clanok zalozeny na sofizmoch. Konkretne:
    
    1) Strasiak (Straw Man): moje tvrdenia prekruca az karikuje, napr. nikdy som ani implicitne nestotoznoval ekonomiu s ekonometriou. Dokonca som sa proti tomu opakovane ohradil. Rovnako som nikdy netvrdil, ze think tanky maju robit vrcholovy vyskum - len ze by mali na urcitej minimalnej standardnej urovni ekonomii rozumiet. Nevyvracia mna, ale moju karikaturu.
    2) Ad hominem: Moje osobnostne vlastnosti nemaju nic spolocne s kvalitou mojich argumentov. Okrem toho zmiesava moje vyjadrenia v diskusii (a casto mam dokonca pocit, ze mi pripisuje vyjadrenia inych diskutujucich) s tvrdeniami v clanku.
    3) Vykopavanie otvorenych dveri: venuje 2 odstavce vymenovavaniu nositelov Nobelovej ceny, ako keby som nejakym sposobom spochybnil ich prinos. Uvadza medzi nimi aj vysoko technickych (citaj matematickych) ekonomov ako Becker alebo Simon. Co dodat, ide o navodzovanie atmosfery (aha kolko ekonomov poznam ja a Filko nie), nie o argument.
    4) Non sequitur: Z poukazania na empiricku kuriozitu (majak) vyvodzuje, ze je mozne robit vedu/teoriu "v jednoduchej verbálnej podobe".
    
    A zopar podobnych, jemnejsich nuans. Okrem toho banalizuje vyznam clanku (ktory nie je na posudeni mnou ani nim, ale sa ukaze neskor na zaklade vnimania verejnostou a jeho pripadnym dopadom), co je obzvlast zabavne vzhladom na skutocnost, ze jemu samemu stal za dvojstranovu reakciu v tlaci.
    
    Vyvolava sice atmosferu "vyvratenia" a "vysvetlenia", venuje sa vsak len 2 skutocnym rozdielom: otazke pozitivneho prinosu sucasnej medialnej praxe think tankov a otazke, ci by slovenskemu ekonomickemu vzdelavaniu pomohlo viac standardne kurikulum, alebo "ekonomicke myslenie". Hoci sa podla mna v druhom pripade jedna o pseudoproblem, ak by som si musel vybrat, urcite dam prednost standardnym studijnym programom.
    - Pan Filko
      
      5.12.2006 / jakubjost / Reagovať
      
      Popierate snad, ze pre Vas je ekonomiou veda o skumani datasetov?
      
      Ad empiricka kuriozita: Nuz, ono je to opat trochu zlozitejsie. Prave o take "kuriozity" totiz ide. Niekto totiz tvrdi, ze majak neurobi nik, len stat. A na podobnych zisteniach stavia vedu. Treba vsak byt omnoho obozretnejsi, zvlast, ked je nam na pomoci historia.
      
      Ale inac suhlasim.
      
      (Viete, ked implicitne nazvete tak vela ludi indolentmi, treba podobne reakcie ocakavat).
      
      P. S. Vase osobnostne vlastnosti maju podla mna mnoho spolocneho s Vasim clankom, tak ako Keynesove vlastnosti mali mnoho spolocne s jeho clankami, ci Smithove s jeho clankami. A rovnako tak maju mnohi Vasi respondenti v clanku osobnostne vlastnosti, ktori nepochybne velmi silne zaposobili na ich nazor, a tym padom aj na ten Vas.
      - popieram a nikdy som to netvrdil
        
        5.12.2006 / Martin Filko / Reagovať
Este dve poznamky

4.12.2006 / AP / Reagovať

1) p. Oravec, kolko clankov maju vsetci clenovia think tankov na slovensku vratane Vas v databaze SSRN alebo Repec (najvacsie databazy akademickych clankov v ekonomii)???? Kolko v renomovanych zahranicnych zurnaloch???? NULA??????? Ako moze na SVK fungovat ekonomia ked nie je takmer nikto kto by premostoval slovensku vedu s tou medzinarodnou????

2) To co Vam, p. Oravec, hovorili Vas americki priatelia ohladom mnozstva matematiky a grafov a tabuliek je porovnavanie jablk s hruskami. Keby Vas priatelia vedeli kolko matematiky sa uci na EUBA, asi by praskli smiechom. Oni vychadzali zo stavu v US, ked sa vyjadrovali k mnoztvu matematiky v kurikulach ekonomickych departmentov. Maximum co sa na EUBA studenti naucia je zderivovat x na druhu, aj to iba naspamat, obavam sa.....to je neakceptovatelne.... Ved na EUBA idu ti, co nevedia matiku.

Ale skor by sa cudovali kolko sa tam uci vymenovavaciek.... ;-)
- ehm
  
  4.12.2006 / jakubjost / Reagovať
  
  Opat jedna poznamka, k tomu studiu EUBA.
  
  Prosim nemajte mi to za zle, som student EUBA, ale Vasa synekdocha sa mi vobec nepaci (skor s nou nesuhlasim).
  
  Na EUBA sa studenti z matematiky naucia o dost viac ako zderivovat x na druhu. Myslim kvalitativne viac.
  X na druhu (a vsetko k tomu) som sa ucil derivovat v ramci AP Calculus a po prichode na EUBA som skutocne nemal pocit, ze by som matematike nejak zasadne rozumel.
  - nie nie
    
    4.12.2006 / Martin Filko / Reagovať
    
    Je mozne, ze to teraz AP trochu prehnal, ale iba mierne. Z mojej skusenosti ako studenta EUBA a z interviewania absolventov EUBA, ako aj zo skusenosti viacerych mojich znamych:
    
    Medianovy absolvent znacnej casti odborov Ekonomickej univerzity v Bratislave nie je schopny zderivovat jednoduchu funkciu (zvyknem sa pytat na logx), a nie je schopny odvodit vzorec na vypocet standardnej odchylky (ktory je, ak clovek rozumie tomu konceptu, podla mojho nazoru takmer trivialny). Rovnako nie je schopny interpretovat vysledok uplne najjednoduchsej OLS regresie.
    
    On sa to pravdepodobne niekedy v prvom rocniku ucil, ale kedze sa tym drviva vacsina jeho dalsieho vzdelavania nezaoberala, davno to zabudol. Pre paradoxne potvrdenie tohto zistenia si prosim pozrite prispevok citatelky ana_bejit v diskusii k povodnemu clanku.
    - hm
      
      5.12.2006 / jakubjost / Reagovať
      
      V podstate suhlasim, ten problem aplikacie je znacny, nepracuje sa s tym tolko, uci sa to naspamat.
  - Ospravedlnujem sa
    
    4.12.2006 / AP / Reagovať
    
    za prehananie. Bol to len taky priklad.
    
    Ale schvalne, otestujte absolventov EUBA. Stavil by som sa ze polka nezderivuje e na x a mozno ani x na druhu, nebude vediet co je logit, nebude mat ani zaklady mikra a nebude poznat ani diskusiu o central bank independence... za to bude mozno vediet vymenovat 8 zasad odvetvoveho marketingu...
    - ok
      
      5.12.2006 / jakubjost / Reagovať
      
      Ale problem je aj v inom. Konkretne jedna linia sa vinie nejak takto:
      
      Skolstvo nema peniaze. System dava prispevky na ziaka. Skoly naberaju vela ziakov. Ziaci su casto nekvalitni.
      - jakub
        
        5.12.2006 / marian_m / Reagovať
        
        formuloval by som to inak, nie ze ma skolstvo malo penazi ale manazeri skolstva nevedia to skolstvo tak manazovat aby pri dostupnych zdrojoch podavali lepsi vykon...
        
        no
        
        5.12.2006 / jakubjost / Reagovať
        
        Ta definicia plati ale na VSETKO:).
        
        Ked vravim, ze skola ma malo penazi, myslim tym, ze ma malo penazi na take elementrne veci ako je napriklad kurenie.
        
        Nie vsetko je vzdy vecou manazmentu.
  - zase matika
    
    5.12.2006 / marian_m / Reagovať
    
    ja sa v tomto smere tiez priklanam k jakubovi. podla mna je matika na EUBA v priemere dobra a na FHI vysoko nadpriemerna. Ked je to uz tolko vyziev porovnavat tak navrhujem porovnat uroven matiky ci statistiky na EU a na Prirodovedeckych odboroch napr UK. Osobne tvrdim, ze ani tam vyssia uroven nie je. To je jednoducho fakt. Co sa tyka matiky jedine technici, a mff uk ma vyssie poziadavky na abstraktnejsiu matiky. Vacsina technikov ju tiez vzhladom na nepouzivanie straca. Myslim, ze naozaj nie je produktivne sa dohadovat o tom kto vie lepsie zderivovat ci rychlejsie zratat derivaciu log x. Myslim, ze by diskusia skor mala ist smerom hladania rieseni ako dalej. Na paralelnej diskusii bol zaujimavy prispevok Anety Caplanovej. Snad by sa mohli vyjadrit viaceri ucitelia z EU BA. Naco by nasledne mohli reagovat ludia so skusenostami zo zahranicia.
    - to je prave problem
      
      5.12.2006 / Martin Filko / Reagovať
      
      ze sylaby matiky 1 a 2 v prvom rocniku su cum grano salis v poriadku. Lenze:
      
      1) malo studentov ju vtedy pochopi, lebo sa uci zvlastnym sposobom, a malokto z nich ma pocit, ze ju niekedy bude potrebovat
      2) nasledne ju okrem FHI viac menej nikdy nepouziju. To pokladam za tragicke, kedze ekonomovia (aj biz admin studenti a socialni vedci) nepotrebuju matiku pre matiku, ale matiku pre ekonomiu (biz admin/socialnu vedu). Moji studenti ZDRAVOTNICKEJ EKONOMIE (co je skor maksia vec) log x zderivovat vedia (ti, ktori nie, maju vazny problem prejst skuskou). Nehovoriac o interpretaciu nielen OLS, ale aj logitu a panelovych modelov, podobne ako analyzy dat pomocou softveru (SPSS/eViews + Stata)
      3) ucenie sa statistiky je tragicke. Ja som pocas nej pocitac ani raz nezapol, a nutili ma pocitat korelacie na papieri.
      
      Cesta dalej su standardne kurikula econ a biz admin, kde sa budu zaklady matiky a statistiky v dalsich predmetoch aplikovat a rozvijat. A samozrejme ucitelia, ktori su tie predmety schopni ucit.
      - no ved
        
        5.12.2006 / marian_m / Reagovať
        
        a tu je to co hovorim, ze u nas nie je problem v zaklade ale problem je v aplikacii. Na EUBA sa ludia naucia odhadnut OLS model - ale nezaoberaju sa interpretaciou. Z mojej skusenosti zapad nejde do velkej hlby analyticky ale kladie doraz na interpretaciu. Tu chcem ale podotknut ze znalost OLS a podobnych veci cize ekonometrie je podmienena skolou. V holandsku je rozsirena ekonometria ale napr v Nemecku ani tak nie a tomu zodpoveda aj uroven absolventov. Bod (3+zaver) plny suhlas a zase dokazuje to moje tvrdenie - ziadna aplikovana a prakticka robota. Cize EUBA nepotrebuje abstraktnu matiku z MFF ale aplikaciu jej vlastnej matiky (a statistiky)
        
        do tejto temy som nechcel ist
        
        5.12.2006 / Martin Filko / Reagovať
        
        toto je velka tema, ktora s nasou suvisi len velmi okrajovo. Bieda europskej ekonomie - mas pravdu v tom, co tvrdis o Nemecku. Problem je v tom, ze v kontinentalnej Europe je vlastne dost malo dobrych ekonomickych skol - s rizikom, ze na nieco zabudnem su to holandske Tilburg a Tinbergen (UvA + EUR + VU), vo Francuzsku Toulouse, Stockholm School of Economics, nejake svajciarske skoly, CERGE, Pompeu Fabra a mam problem si spomenut dalej (v Nemecku Mannheim a LMU, ale ani ony nemaju harcore mastra na medzinarodnej urovni).
        
        "Cize EUBA nepotrebuje abstraktnu matiku z MFF ale aplikaciu jej vlastnej matiky (a statistiky)" - s matikou pre BSc. suhlasim. Statistiky a analyzy dat potrebuje viac, inej a inym sposobom. Ak si pozries moj povodny clanok, nehovorim ze nemaju matiku, len ze "matematika z prveho rocnika sa neskor nepouziva". Na MSc urovni si minimalne ekonomovia (asi nie biz admin) budu musiet upgradenut aj matiku.
        
        Ok
        
        5.12.2006 / jakubjost / Reagovať
        
        poucenie podla mna plynie v tej aplikacii. Zderivovat log x naucim aj velmi neposedneho simpanza s dyslexiou.
        
        hm
        
        5.12.2006 / marian_m / Reagovať
        
        no tych skol je v europe trochu viac ako pises, Univerzita v Mannheim je jedna z najlepsich (nemam rad rankingy) v nemecku a moj dojem je ze maju aj dost medzinarodny kredit (na zaklade rozhovorov s ludmi z IMF a WB). Co sa snazim naznacit je to, ze nie je to celkom tak ze by popredne ekonomicke skoly mali prilis abstraktnu matiku. Co vsak je pravdou je, ze maju silnu aplikovanu matiku. Vo vela oblastiach je aj ekonometria vyslovene "side issue" hlavne od nastupu strukturalnych modelov a CGE modelovania. Cize nestrasme ludi :). Ano uplne sa zhodneme ze matika sa neskor viac menej nepouziva.
        
        kazdy je trochu citlivy na svoju skolu
        
        5.12.2006 / Martin Filko / Reagovať
        
        ale samozrejme ze mas pravdu, preto som ju aj spomenul. Akurat si nie som isty, ci maju hardcore mastra, co ale (ak ho nemaju) nie je problem ich vedeckeho kapitalu, ale vseobecne nemeckej akademie.
        
        Nie je mi celkom jasny rozdiel medzi abstraktnou a aplikovanou matikou, tu je zoznam standardnych matickych knih pre PhD:
        
        www.econphd.net
        
        MSc a BSc samozrejme o uroven-dva nizsie. Takisto je tam aj prehlad toho, co musi vediet standardny PhD z ekonometrie, mikra a makra (pozri obsah tych knih na amazone). Podla mna sa tocime v kruhu. Napr. moje makro nie je ani zdaleka na takej urovni, a to je chyba jednak mna a jednak mojej skoly, ktora ma to nenuti a neuci. Keby som ale bol Tinbergen PhD, a nie EUR PhD, tak by ma to nutila.
        
        K nemeckym skolam
        
        5.12.2006 / financie / Reagovať
        
        ...kedze sa tu mihli poznamky k skolam v Nemecku, dovolim si zareagovat, nakolko sam rok na LMU studujem...nemam pocit, ze by som dokazal po roku vysvetlit vsetko, ale urcite dojmy mam...takze:
        Pravdou je, ze studijne programy ekonomie podla rankingov nedosahuju svetovu spicku...ale ma to svoje dovody aj vysvetlenia.
        Jednak je to pomaly a tazkopadny prechod na aglosasky system BA. a MA. stupnov. Nemci sa akosi nechcu pustit svojho zauzivaneho Dipl. Volksw. a preto je porovnanie tazke. Ich kurikula su preto jemne nekompatibilne a naviac obsahuju vela podivuhodnych zalezitosti, vid neskor.
        Podalsie: letmy pohlad do dejin ekonomickych teorii staci...nemci dali svetu vela znamych ekonomov, tvoria vyznamnu, ale niekedy svojsku kapitolu...akoby okrem sucasnej svetovej (anglosaskej) ekonomie mali aj nejaku vlastnu, uzatvorenu, na ktorej stale pracuju a nechcu od nej upustit...
        Niekedy sa v ponuke predmetov objavia naozaj exoticke veci typu Economic History Of Europe after Industrial Revolution, Nationaloekonomie ci The Fascist Economies, Sozialstaatstheorie a pod...
        No a kym sa nejak snazili udrzat sa na oboch kolajach, ta svetova im jemne povedane trochu usla.
        Co vsak plati o nemeckych ekonomickych skolach, su specializovane. Mnichov ma renome v mikroekonomii, Gottingen v makro, Bonn je silne teoreticko-matematicka skola a pod...
        Cize to porovnanie so svetovou spickou je niekedy jemne scestne...pretoze hlavny prud je anglosaska skola a porovnanie takpovediac nedava body Nemcom za nieco, co nie je in, ale v com su dobri...a paradoxne, Nemci sa sami dost brania porovnavaniu...to uz ale patri asi do ich povahy, su nieco extra...
Blúdiaci Holanďan

7.12.2006 / Jaroslav Husar / Reagovať

Ako každá veda, aj ekonómia más svoje pojmy a samozrejme jazyk. Zdatný odborník ľahko rozozná, či úvahy píše odborník v príslušnom odbore. Príspevok p. Oravca v Trende z 1.12. používa pojem think tank. Pri akomkoľvek úsilí pochopiť tento pojem v takej hĺbke ako povedzme pojem čierna mačka, sa mi to nepodarilo. Uspokojil som sa s tým, že je to floskula a má teda veľmi ďaleko od metafory. Slovenčina má rada metafory: malý spevák (vták), mŕtve more, atď. Jej estetická hodnota je veľká. V metafore musí byť prítomné tzv. tertium comparationis, t. j. znaky podobnosti, spoločné črty, ktoré dovoľujú spojiť dva pojmy do jedného „obrazu“. Metafory pozná aj ekonómia. Hádam najznámejší je pojem rovnováha hospodárstva a ekonomický rast. Spomínaný pojem p. Oravcom síce zaviedla skupina „chtiac byť“ vedcom už v rokoch 1992-94. Zostal na periférii vedeckých úvah vedcov, a teda aj ekonómov, ktorí do rozvoja vedy niečím prispeli. Prispel p. Oravec? Teória ekonomickej vedy je už niekde inde ako bola za Hayeka. Musíme ovládať Nashovu rovnováhu.

Rád by som však povedal, že ekonómia je ďaleko od jej výkladu typu „bolo by, by bolo“. Nesmieme falošne vysvetľovať podstatu problému. Upozornil na to už G. Galilei, keď povedal: „Vo veľkej knihe prírody vie čítať len ten, kto pozná jazyk, v ktorom je kniha písaná, a tým jazykom je matematika“. Dosaďme si do tejto vety miesto „prírody“ pojem „ekonómie“. Ten čudák Galilei išiel ešte ďalej a hovorí, že tí, ktorí len tárajú o prírode, namiesto toho, aby ju pozorovali a pokusmi ju donútili prehovoriť, nikdy nespoznajú pravdu prírody. Mám nahradiť slovko „tí“ nejakým iným? Ja mám také skúsenosti, že keď sa takí ľudia snažia povedať svoje myšlienky o ekonómii, vznikne z toho poľutovaniahodné jachtanie. Naozaj musím byť veľmi konkrétny, lebo len to ukáže na čo nám je ekonometria, o ktorej sa v spomenutom príspevku toľko hovorí.

Otázka na čo nám je ekonometria ma už trápi dlhšie. Zasa som sa v Trende stretol s veľmi naivnou predstavou. Vzhľadom na to, že Trend pokladám za odborný časopis, musím sa vyjadriť odborne. Možno aj diskusia v trende bude iná. Diskusia nesmie byť typu: “ tu to máš, nič to nie je, ale je to dobré”. Aby som ju zodpovedal, pokúsim sa najskôr položiť otázku ešte všeobecnejšie. Na čo nám je logika? Intuitívnu odpoveď získame aj tak, že sa zamyslíme nad týmto konkrétnym úsudkom:

Všetky podstatné mená menia pádové koncovky.
Slovo modrý mení pádové koncovky.
----------------------------------------------
teda: Slovo modrý je podstatné meno.

Správne? Zrejme áno. Aspoň formálne podľa známeho modus ponens. Všetci však vieme, že slovo modrý je prídavné meno. Úsudok je platný, len sme ho získali nesprávnou cestou. Uveďme si túto schému (formulu) logiky v tejto podobe:

Všetky podstatné mená označujú predmety alebo veci.
Slovo modrý neoznačuje predmet ani vec.
---------------------------------------------------
teda: Slovo modrý nie je podstatné meno.

Veď sme formálne postupovali rovnako ako v prvom prípade. Formálne. V prvom prípade sme však porušili pravidlo logiky. Aby sa v súdoch podobnej štruktúry dosiahol pravdivý výsledok, je nevyhnutné, aby jedna premisa bola záväzne záporná. Aby bol deduktívny úsudok užitočný, musí byť platný. Logika nám pomáha robiť správne uzávery.

Nechcem sa zaoberať problémami dedukcie detailnejšie, aj keď vieme z logiky, čo všetko sa už o problémoch popísalo, hlavne o sofizmoch. Žiaľ, stretáme sa s nimi aj v ekonomických vedách. Mohol by som sa spýtať či deduktívny úsudok je informačne obohacujúci? Alebo, môže logika fungovať ako užitočný epistemologický nástroj? Rozpoznanie pravdivosti záveru je v každej vede závažnou otázkou a každá veda je na to veľmi citlivá. Veda si to stráži.

Tento úvod postačuje na to, aby som sa pustil do úvah o ekonometrii, o jej úlohe, presnejšie o jej epistemologickej úlohe. Ekonomická veda z hľadiska teórie poznania v dnešných časoch u nás často stráca, a to vďaka akceptovaniu súdov politikov (ba aj ekonómov z think tankov) a aj vďaka tomu, že ekonómovia netrvajú na tom, aby obhajované práce, doktorandské práce, habilitačné práce a aj príspevky v časopisoch, spĺňali kritériá procesu poznania.

Platnosť a pravdivosť v úsudku, a získanie nového poznatku, uvediem na známom tvrdení makroekonómie. Vieme, že rovnováha v hospodárstva nastane vtedy, keď Y = C + I + G + (X - M). Verím, že využité symboly sú natoľko známe, že ich nemusím vysvetľovať. Je to aj jedna z definícií HDP, ktorá je vyjadrená ekonometricky, respektíve následne v štatistickej ročenke aj číselne. Urobme teraz na tejto identite niekoľko operácií:

Y – C – G = I + (X – M)
Y – C – G + T – T = I + (X – M).

V prvej rovnici sme odpočítali na oboch stranách C a G. V druhej rovnici sme pripočítali a odpočítali to isté číslo (T) na ľavej strane. To, ako vieme, je dovolený úkon. Teraz ešte zoskupíme makroekonomické veličiny inak. Konkrétne.

(Y – C – T) + (T – G) = I + (X – M).

Prvý člen tejto rovnice sú vlastne úspory súkromného sektora, teda S. Po prenesení veličiny investície (I) na ľavú stranu dostaneme:

(S – I) + (T – G) = (X – M).

Získali sme mimoriadne dôležitú informáciu. Inak vyjadrenú rovnováhu v národnom hospodárstve. Verbálne nezistiteľnú. Vystupuje v nej účet úspor a investícií, rozpočet vlády a obchodná bilancia. Nevyhnutne ju musí poznať tvorca hospodárskej politiky. Hospodárstvo bude v rovnováhe pri rôznych kombináciách partikulárnych nerovnováh, teda napríklad: 2 + 2 = 4; -3 + 2 = -1. V prvom prípade sú úspory vyššie o 2 mld. Sk. ako investície, v druhom sú úspory menšie ako investsície a to o 3 mld. Sk. Tieto závery sú platné a pravdivé. V hospodárstve je rovnováha aj napriek čiastkovým nerovnováham ( čo nevedeli vládni ekonómovia do posledných volieb). Urobme však ešte jednu úpravu definície rovnováhy v poslednom ekonometrickom výraze. Vyjadrime ju tak, aby na ľavej strane vystupovala makroekonomikcá veličina investsície:
I = S + T – G – X + M.

Využijúc tento vzťah môžeme povedať, že ak je vláda nespokojná s úrovňou investícií a to vo výške 10 mld. Sk., stačí, ak zvýši príjmy z daní (T) o 10 mld. Sk. Dedukcia je platná, len či je aj pravdivá? Stretol som sa stým, že ju pokladali aj na skúškach za pravdivú. Je to naivná predstava. Ekonometer dobre vie, že každá makroekonomická veličina v rovnici rovnováhy je funkciou konkrétnych determinujúcich faktorov. A to je vlastne už sémantický obsah rovnice rovnováhy. Čiže zisťujeme, že potrebujeme ekonomicky porozumieť výrazu. Čitateľ by sa o tom mohol presvedčiť, keby si veličinu I vyjadril takto I = a + bY – cr a veličinu T ako T = d + eY. Nebudem to ďalej rozoberať. Bez znalosti toho, čo určuje investície, úspory, export a iné veličiny, nie sme schopní povedať, čo sa udeje. Ekonometria nám pomôže rozpoznať pravdivosť záveru. Myslím si, že úvaha presvedčila aj o tom, že ekonometria nás informačne obohacuje. Totiž na rovnováhu sme sa začali pozerať aj cez tri účty: účet úspor a investícií, účet rozpočtu vlády a účet obchodnej bilancie. V posledných rokoch sa modely stali nevyhnutnou súčasťou ekonomickej teórie. Je to dôkazom vedeckého úsilia, aby ekonómovia boli systematickejší v sledovaní dôsledkov teoretických relácií. Explanácia je zreteľnejšia. Vnímanie je sýtejšie. Uvedená cesta k záveru naznačila, že pred rozhodnutím nie vždy uvažujeme o jeho dôsledkoch, lebo nepodporený myšlienkový proces to často ani nedovoľuje.

Význam ekonometrie, teda na čo nám je, z iného pohľadu napovie ekonometrický model. Uvedieme ekonometrický model, ktorý nám dovolí ilustrovať tvorbu hospodárskej politiky. (Vieme, že ju robilo aj MH SR.) Ukáže sa iná úloha ekonometrie. Nech je matematická špecifikácia ekonometrického modelu daná týmito rovnicami:

C = a + bYd (1)

Čiže agregované výdavky obyvateľstva sú lineárnou funkciou disponibilného príjmu (Yd). Parameter b je tzv. marginálna propenzita k spotrebe (marginálny sklon k spotrebe) a ako je známe z teórie je pozitívnym zlomkom z intervalu (0, 1).

Yd = Y - T (2)

Disponibilný príjem, z definície, sa rovná agregovanému príjmu mínus príjmy z priamych daní.

T = tY (3)

Príjmy z daní sa rovnajú súčinu jedinej daňovej sadzby (marginálnej) a agregovanej úrovne národného príjmu. Ďalej nech

G = G0 (4)

Výdavky vlády na nákup tovarov a služieb sú nástrojom politiky, ktorých hodnota je schválená parlamentom (exogénna premenná), čiže hodnota G0.

I = I0 (5)

Uvažujme, že výška investícií sa určí mimo modelu, alebo inak, nie je priamo vládou kontrolovateľnou veličinou, je exogénnou premennou. Poslednou rovnicou modelu je

Y = C + I + G (6)

Táto rovnica je rovnicou rovnováhy. Aby bolo hospodárstvo v rovnováhe, agregované výdavky (C+I+G) sa musia rovnať národnému príjmu. Pre jednoduchosť neuvažujme zahraničný obchod.

Z tejto sústavy rovníc možno odvodiť riešenie, a to známou metódou substitúcie. Na ten účel najskôr dosaďme (3) do (2):

Yd = Y - tY = (1-t)Y (7)

Takto získané Yd dosaďme do vzťahu (1):

C = a + b(1-t)Y (8)

Získané C a známe hodnoty I a G dosaďme do výrazu (6):

Y = a + b(1- t)Y + I0 + G0 (9)

Jedinou neznámou vo výraze (9) je premenná Y. Prenesme ju na ľavú stranu:

Y(1 - b(1-t)) = a + I0 + G0.

Z tohto výrazu odvodíme neznámu hodnotu (riešenie) Y , a tá sa rovná:

Y = a + I0 + G0/(1 - b(1-t)) (10)

Potrebné hodnoty parametrov na pravej strane, ekonometria vypočíta známymi algoritmami.Tento jednoduchý model simultánnych rovníc možno využiť na riešenie konkrétnych úloh. Predpokladajme, že jediným cieľom hospodárskej politiky vlády je, aby hospodárstvo dosiahlo rovnovážnu úroveň pri plnej zamestnanosti, t. j. cieľ pre Y je:

Y = Yf.

Pretože daňová sadzba je známa (schválená parlamentom), rovnicu (10) možno riešiť tak, že sa vypočíta hodnota G0, ktorá zabezpečí, že sa dosiahne cieľová hodnota Y, čiže Y = Yf. Dosadením Yf do (10) a vynásobením výrazu (10) jeho menovateľom, dostaneme:

Yf(1- b(1- t)) = a + I0 + G0.

Po odpočítaní hodnoty (a + I0 )od oboch strán, môžeme vypočítať G:

G0 = (1 - b(1 - t))Yf - (a + I0) (11)

Výraz (10) možno považovať za pravidlo hospodárskej politiky, ktoré umožní vláde určiť aké má mať výdavky, aby dosiahla svoj cieľ vyjadrený hodnotou Yf.
Konkrétne:

O hospodárstve máme tieto zadané vzťahy:

C = 50 + 0,75Yd; t = 0,2; I = 100.

Predpokladajme, že národný príjem plnej zamestnanosti daného hospodárstva Yf je 750 jednotiek. Vypočítajme G, ktoré zabezpečí , že Y = Yf.

Riešenie:

Dosaďme do (11)

G0 = (1-0,75(1-0,2))750 - (50 + 100) a po úprave

G0 = (1-0,6)750 - 150 = 300 - 150 = 150.

Získali sme konkrétnu hodnotu výdavkov vlády, ktorá je koherentná s cieľom vlády. Tento model možno využiť aj na riešenie ďalšej úlohy. V modeli nám vystupujú 2 nástrojové premenné, ale iba jedena cieľová premenná. Hodnotu tohto cieľa je možné dosiahnuť iba vplyvom na jeden nástroj - výdavky vlády (potvrdilo sa pravidlo Tinbergena). Druhý nástroj, ktorý v modeli vystupuje, a to t, daňová sadzba, nebol využitý. Mohli by sme upraviť model tak, aby dokázal odpovedať aj na otázku, ako hospodárstvo môže dosiahnuť dva ciele, cieľové premenné. Nech druhým cieľom hospodárskej politiky je vyrovnaný štátny rozpočet. Dva špecifikované ciele nech sú:

Y = Yf a G = tY.

Riešenie sa žiaľ, aj pisateľ z 1.12. 2006, môže dozvedieť z práce Husár – Lukáčik: Aplikovaná ekonometria, Ekonóm 2005. Ekonometria z phľadu teórie poznania nám teda dovoľuje odvodiť zo známych vecí neznáme: napr. aký je rovnovážny HDP. Záver je teda obsiahnutý v predpokladoch, v rovniciach modelu. Dozvedeli sme sa niečo o “odvrátenej strane ekonomického mesiaca”. Ekonometaria nám obohacuje sémantický obsah vety, čiže empirické informácie o stave ekonomického sveta, a teda aj spôsob ako môžeme jednotlivé tvrdenia porovnávať, aj čo do ich sémantického obsahu. Ekonometria hovorí aj o hĺbke a trvalosti poznania. Ale nemôžem nespomenúť, že je cestou ako sa zmocňovať neznámych faktov. Je to veľmi náročná cesta. Ekonomické zákony nemôžeme chytiť ani vidieť. Môže ich však “vidieť” náš rozum. Ako príklad môžem uviesť problém maastrichtského kritéria podielu dlhu vlády na HDP. Všetci vieme, že EÚ ho určila na úrovni 60%. Prečo? Mali by sme vidieť akúsi, povedal by som, odvrátenú stranu ekonomického mesiaca, čiže ako sa správa ekonomický systém? (A to je hlavná úloha ekonomickej vedy.) Problém je náročnejší, ale teoreticky spoľahlivé riešenie sa nachádza v práci Husár - Szomolányi – Macák, ktorá bude uverejnená vo fakultnom časopise FHI. Tam je podrobne matematicky a ekonometricky popísaný spôsob ako sa neznámych faktov zmocňovať. Z predpokladov dynamického ekonometrického modelu (na báze diferenciálnych rovníc) a jeho riešenia vyplynulo, že podiel dlhu vlády na HDP môže byť väčší ako 1. Model sme overili na údajoch ekonomiky SR. Naša konfrontácia s údajmi krajín OECD nás skutočne potešila. Belgicko malo v roku 1994 podiel dlhu na HDP 141% a Taliansko 119%. Vymyslených 60% v EÚ nezodpovedá vedeckému záveru. Prečo nemáme možnosť aj my mať tak veľký dlh? Úsudky opreté o ekonometriu nás informačne obohacujú, problém vidíme adekvátnejšie. Musíme však vedieť jazyk ekonómie. Rád by som pozval p. Oravca na moje prednášky, aby sme si tam vedecky podebatovali spolu so študentmi. Ja prídem rád na jeho a rád mu položím otázky.

Záverom by som poznamenal, že ekonometria je veda, ktorá vyslovuje hypotézy o správaní sa ekonomického systému. Z nich odvodzuje logickou cestou závery. Dnes je to už veľká časť ekonomickej teórie, ktorá sa dá vyjadriť pomocou kvantitatívnych pojmov. Hypotéza, ako vieme, je princípom poznávania sveta. Presvedčil nás o tom veľký Koperník. Hypotéza je však aj nepotvrdené poznanie. Treba ju potvrdiť a spôsoby potvrdenia hypotéz nám poskytuje ekonometria. Ekonometria (ekonometer) a jej modely predovšetkým domýšľa reálny stav ekonomického systému pomocou matematických prostriedkov. Ekonometrickým modelom získame, čo ja nazývam, “funkčnú rezonanciu”; čo sa v systému stane, má stať. Veľmi je dôležité, aby sme získané výsledky interpretovali ekonomickým jazykom. Alebo aj inak, logicky platný argument s pravdivými predpokladmi je v každom prípade vďaka ekonometrii analyticky infomatívnejší. Poskytuje ho veda, vedecká disciplína ekonometria. Dôveryhodnosť v závery ekonomickej vedy vďaka nej výrazne vzrástla. Ekonomický svet je hádankou, len ju treba rozlúštiť.

Prof. Ing. Mgr. ek. Jaroslav Husár, CSc.
KOVE, FHI, EU Bratislava
- William Blake, A Memorable Fancy
  
  7.12.2006 / Martin Filko / Reagovať
  
  If the doors of perception were cleansed every thing would appear to man as it is, infinite.
  For man has closed himself up, till he sees all things thro' narow chinks of his cavern.