Ja ten cyklotrón postavím, aj keby všetko malo byť hore nohami. Tak znie odkaz predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) Dušana Podhorského adresovaný predovšetkým vládnemu kabinetu.

 Na nahnevanú reakciu ho inšpirovalo rozhodnutie vlády z novembra minulého roka zatiaľ nerokovať o informácii týkajúcej sa výstavby Cyklotrónového centra SR. To malo byť pôvodne financované „prevažne“ z deblokácií, stáva sa však závislé od zdrojov zo štátneho rozpočtu.

Táto stavba stelesňuje problémy využívania tovarových deblokácií dlhu Ruskej federácie k Slovensku. Odkedy slovenská vláda v roku 1996 schválila stratégiu výstavby cyklotrónu, jeho rozpočet sa stále nafukuje. Navyše, z pôvodného „laboratória“ sa v roku 1999 ďalším vládnym uznesením stalo „centrum“. Z pôvodných dvoch miliárd korún sa odhadované náklady zvýšili na šesť.

Najväčším problémom centra je to, že vláda síce prostredníctvom uznesení formálne jeho výstavbu podporovala, v skutočnosti ju však roky nezaujímala žiadna relevantná finančná analýza nákladov ani budúcich výnosov.

Kľúčovou otázkou je okrem chýbajúcich zdrojov na dostavbu aj to, kto bude vlastne jeho služby využívať. A teda kto zaplatí budúcu prevádzku. „To sa pri financovaní z deblokácií stáva,“ komentuje D. Podhorský absenciu reálneho finančného plánu.

Vládny budíček

Zariadenia, ktoré majú byť súčasťou centra – malý urýchľovač, teda cyklotrón používaný na výrobu rádiofarmák pre onkológiu, veľký cyklotrón na priemyselné účely, centrum pozitrónovej emisnej tomografie (PET), laboratórium nanotechnológií, zdroj ťažkých iónov –, naznačujú, že zákazníkmi by sa mali stať najmä onkologické ústavy, rezorty zdravotníctva, školstva, hospodárstva, obrany, životného prostredia či Úrad jadrového dozoru SR alebo Slovenská akadémia vied.

ÚNMS ako investor stavby ich už za budúcich používateľov označil. Problém je, že žiadna z týchto inštitúcií nemá vo svojom rozpočte vyčlenené pre cyklotrónové centrum špeciálne peniaze.

A doteraz sa otázkou jeho reálneho financovania ministri nezaoberali s výnimkou hlasovaní vo vláde, ktorými schvaľovali pokračovanie deblokácií.

TREND pritom na absenciu ekonomickej analýzy upozorňoval od začiatku výstavby. Budíček zazvonil na ministerstve financií koncom minulého roka. Strážca verejných financií sa prvýkrát v histórii stavby začal vážne zaujímať o jej finančný plán a jeho reálnosť.

Preto bol v novembri materiál o cyklotrónovom centre z vlády stiahnutý. Vznikol priestor na rokovania, ako vo financovaní zo štátneho rozpočtu pokračovať, keďže deblokačné zdroje podľa ÚNMS nestačia.

Rezort financií vychádza z toho, že budúci používatelia by mali výdavky spojené s cyklotrónom zahrnúť do svojich rozpočtov. Ak považujú jeho zariadenia za užitočné, mali by na ne nájsť peniaze v rámci vlastných programov.

Oslovené ministerstvá zaujali zatiaľ opatrný postoj. Poradca ministra zdravotníctva Peter Pažitný TRENDU povedal, že trvajú na vypracovaní analýzy, ktorá bude skúmať využitie a náklady centra. Na základe výsledkov odporučia ďalší postup.

Generálny riaditeľ sekcie vedy a techniky na Ministerstve školstva SR Peter Magdolen dá prednosť tomu, aby dostavbu riadil naďalej jeden úrad. Zatiaľ si nevie predstaviť, že by ich rezort garantoval prevádzku centra „inak ako odborne“. Podľa neho to bude závisieť od štátneho rozpočtu. D. Podhorský TRENDU odporučil počkať si na výsledky rokovaní, ktoré by mali byť známe v máji tohto roka.

Dane a clo

Na stavbu cyklotrónového centra dosiaľ z deblokácií išlo v prepočte približne 2,2 miliardy korún, štátny rozpočet prispel 95 miliónmi korún. Vlani v júli vláda prijala uznesenie, podľa ktorého dostane ÚNMS z dobiehajúcich tovarových deblokácií ďalších 90,5 milióna dolárov (v súčasnom kurze 2,9 mld. Sk). Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu podporila centrum dotáciou takmer 800-tisíc dolárov.

D. Podhorský argumentuje, že problémy pri stavbe spôsobilo najmä znehodnotenie dolára, ktoré znižuje výnosy z deblokácií vyjadrené v slovenských korunách. Hlavným dodávateľom stavby je ruská firma Atomenergoexport, ale pracovali na nej aj slovenskí subdodávatelia, ktorý vďaka kurzovým zmenám zdraželi.

Na otázku TRENDU, prečo sa na toto riziko nemyslelo už pri podpise zmlúv, D. Podhorský reaguje: „To predsa v roku 1999 nebolo predmetom zmluvy, deblokačné zdroje sa pôvodne mali vyčerpať do roku 2003.“

Jeho poradca Ján Ružička si myslí, že „pravdepodobne budeme čoraz viac závislí od štátneho rozpočtu“. A zdôrazňuje, že za viaceré faktory zvyšujúce náklady na výstavbu ÚNMS nenesie zodpovednosť. „DPH sa zvýšila postupne z desať na 19 percent, od mája budeme musieť platiť clo desať percent, zvyšujú sa materiálové vstupy,“ vyratúva J. Ružička. To je podľa neho dôvod, prečo sa odhady nákladov na výstavbu z času na čas menia.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie bude treba platiť DPH aj na tovary dovážané v rámci deblokácií. Okrem toho aplikáciou spoločnej obchodnej politiky únie bude musieť Slovensko tento dovoz zaťažiť clom.

Ak by sa štát rozhodol investorovi preplatiť tieto zvýšené náklady, v prípade DPH by to bola neutrálna operácia, keďže daň by sa vrátila do štátneho rozpočtu. Colné príjmy si však bude Slovensko po vstupe deliť so spoločným rozpočtom únie. Doma zostane z vybratého cla jedna štvrtina. V tomto roku žiada ÚNMS zo štátneho rozpočtu celkovú injekciu 390 miliónov korún.

Expertíza je už zbytočná

ÚNMS a jeho predseda vždy tvrdili, že táto časť deblokácií je pre Slovensko najvýhodnejšia zo všetkých. Oficiálny dôkaz však chýba. Projekt neprešiel ani štátnou expertízou. Tú by mal pritom vykonať podľa zákona o verejných prácach investor na každú stavbu s rozpočtom vyšším ako 40 miliónov korún. Podľa znenia zákona cieľom štátnej expertízy je posúdenie a zhodnotenie optimálneho využitia verejných investícií.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR pripúšťa, že v ostatných rokoch už expertízu dodatočne nežiadali. Robí sa totiž pred začiatkom stavby, nie v jej polovici. „Navyše, o stavbe sa vo vláde rozhodlo ešte skôr, ako bol pripravený projekt a pred účinnosťou zákona,“ vysvetľuje Magda Sedlárová z odboru verejných prác.

Zaujímavú históriu má aj povolenie výstavby od hygienikov. Ako investor opakovane zdôrazňuje, že cyklotrónové centrum nie je reaktor. Reaktory a jadrové elektrárne sú zaradené v siedmej triede a povolenie na ne vydáva iba hlavný hygienik SR.

Pre ostatné zariadenia v nižších triedach stačí povolenie krajského hygienika. Stanovisko k výstavbe PET centra, ktoré je jednou z častí celého projektu, preto najskôr vydával Štátny zdravotný ústav hlavného mesta Bratislavy.

V jeho stanovisku z polovice januára 2002 odzneli niektoré výhrady, týkajúce sa napríklad dĺžky pobytu zamestnancov na tomto pracovisku.

Ak by sa mala dodržať zákonná radiačná ochrana, na niektorých pracoviskách by sa mali ľudia zdržať najviac 40 minút denne. Keďže v areáli sa má vybudovať aj lôžkové oddelenie pre pacientov, mala sa zvýšiť radiačná ochrana.

Nakoniec však rozhodnutie o výstavbe predsa len putovalo k hlavnému slovenskému hygienikovi. Ten necelé dva týždne po verdikte krajského hygienika vydal súhlasné stanovisko na výstavbu PET centra.

Hlavný hygienik sa bude vyjadrovať aj k inštalácii samých cyklotrónov, na ktorú sa pripravuje stavebné povolenie osobitne. Cyklotrónové centrum sa totiž predsa len presunulo do siedmej triedy. Podľa investora nie preto, že by bolo zariadenie nebezpečnejšie, ale ide o dôraz na vyššiu radiačnú ochranu.

Všetko pokope

„Slovensko cyklotrón potrebuje ako soľ. Zachráni život mnohým pacientom,“ je hlavný argument D. Podhorského za dokončenie problematickej investície. To zdôrazňuje aj predsedníčka Spoločnosti nukleárnej medicíny a radiačnej ochrany Izabela Makaiová z Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave.

Zariadenia potrebné na diagnostiku a liečenie najmä onkologických pacientov – pozitrónová emisná tomografia alebo cyklotrón vyrábajúci rádiofarmaká, však bývajú vo svete zväčša umiestnené v areáloch nemocníc, kde sa chorí liečia.

Aj PET kamera v hodnote 260 miliónov korún financovaná z deblokácií ruského dlhu je od roku 2000 umiestnená v ústave svätej Alžbety. Za jej prenájom platí nemocnica ÚNMS.

Druhá deblokačná PET kamera bola určená pre Vojenskú nemocnicu v Ružomberku. Rádiofarmaká sa zatiaľ na Slovensko dovážajú z Česka. Problémom takéhoto importu je to, že čas ich rozpadu je relatívne krátky – okolo 110 minút. Preto sa ich hodnota pri preprave z väčšej vzdialenosti znižuje a de facto prepláca.

Umiestnenie cyklotrónu v Bratislave, v západnom cípe Slovenska, tento problém rieši z pohľadu pacientov zo vzdialenejších kútov Slovenska len čiastočne. „Rádiofarmaká sa budú vyrábať v cyklotrónovom centre, ktoré sa stavia v areáli Slovenského metrologického ústavu,“ hovorí vedúci laboratória cyklotrónového centra Vladimír Gašparík. On sám považuje za výhodu, aby boli všetky zariadenia umiestnené v rámci jedného areálu.

Cyklotrón – kruhový urýchľovač s premenlivou energiou zväzkov nabitých častíc a elektrónov. Prvé boli skonštruované v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Počet urýchľovačov na liečenie nádorových ochorení významne vzrástol v posledných desiatich rokoch. Cyklotrón na zdravotnícke účely vyrába rádionuklidy na diagnostiku a liečbu viacerých ochorení.

Rádiofarmaká – prípravky onačené rádioaktívnou látkou. Existujú dve skupiny rádiofarmák. Prvá, väčšia, sa používa na diagnostiku najčastejšie nádorových ochorení, druhá sa využíva na liečbu. Princíp ich fungovania v diagnostike spočíva v tom, že látka, ktorá je označená rádioaktívnou substanciou, sa vychytáva v podozrivom mieste v tele pacienta, kde prístroje zachytia zvýšenú rádioaktivitu (tzv. teplý uzol). Alebo sú rádofarmaká distribuované v celom organizme a v nádorovom mieste je tzv. studený uzol.

PET kamera – zariadenie určené na veľmi presné sledovanie rádiofarmák v tele pacienta.

</form>

Foto – Miro Nôta