Nie odstraňovanie sociálneho vylúčenia Rómov, ani pokroky v budovaní vedomostnej spoločnosti, či pozoruhodný posun v dodržiavaní ľudských práv. Nič z toho nespadá podľa podpredseda vlády Dušana Čaploviča do kategórie „najväčší úspech môjho úradu v minulom roku“. V polovici decembra 2009 zaň označil čerpanie peňazí z fondov EÚ.

Ponúkajú sa dve vysvetlenia: výsledky práce vicepremiéra v prvých troch oblastiach sú také zanedbateľné, že čerpanie eurofondov, v ktorom Slovensko doteraz nevynikalo, sa vylučovacou metódou dostalo na prvé miesto. Druhou možnosťou je zlepšenie vo všetkých oblastiach agendy D. Čaploviča, pričom získavanie pomoci v podobe miliárd eur prevýšilo všetky ostatné. Skutočnosť je o čosi zložitejšia.

Plnou parou do finále

Slovensku sa v minulom roku podarilo dočerpať takmer všetky prostriedky z predvstupových fondov. Podľa údajov ministerstva financií bolo k 31. decembru 2009 z Kohézneho fondu v rámci prvého programovacieho obdobia (2004-2006) vyčerpaných 82,6 percent z celkovej alokácie 299 miliónov eur. Zo štrukturálnych fondov 1,26 miliardy eur, čo predstavuje 108 percent z celkového balíka. Ako sa píše v správe rezortu financií, k nadkontrahovaniu sa pristúpilo „z dôvodu eliminácie negatívneho dopadu posilňovania kurzu koruny voči euru“. O niekoľko riadkov ďalej sa spomína druhý dôvod: „Vyššie uvedenú úroveň čerpania môžu ovplyvniť prípadné korekcie a nezrovnalosti uplatnené pri postupnom uzatváraní programov.“ Poznámka vzťahujúca sa aj na 100 miliónov zle čerpaných eur, ktoré v októbri minulého roku dal premiér Robert Fico za vinu bývalej vláde. Ako sa neskôr ukázalo, pravda to nebola ani z polovice, keďže do 30. júna 2006 kabinet Mikuláša Dzurindu vyčerpal len 16,2 percenta z vyše miliardy vyčlenených eur.

Za úspech D. Čaplovič nepovažuje len dočerpanie prostriedkov z prvého programovacieho obdobia. „Dnes nám rýchlo rastie krivka čerpania finančných zdrojov, zazmluvnenia jednotlivých projektov , výziev na nové obdobie 2007 až 2013. A môžem povedať, že rok 2010 bude veľmi úspešný pre Slovensko a dotiahneme to do finále,“ vyjadril sa podpredseda vlády pre agentúru SITA.

Tempo čerpania prostriedkov v novom programovacom období 2007-2013 však naznačuje, že „finále“ v podobe získania celej vyčlenenej sumy (11,36 miliardy eur) je ešte ďaleko. K poslednému decembrovému dňu roku 2009 Slovensko vyčerpalo len 4,58 percenta zo spomenutej sumy. Bližšie k pravde je tvrdenie vicepremiéra o rýchlom zazmluvňovaní projektov. Celková suma, o ktorú sa žiadatelia v 176 vypísaných výzvach mohli uchádzať totiž predstavuje aj so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu takmer 6 miliárd eur, čiže viac ako polovicu vyčlenených prostriedkov.

Podľa údajov ministerstva financií sa doteraz najmenej peňazí čerpalo v operačnom programe (OP) Informatizácia spoločnosti – len 0,4 percenta z alokovaných 993 miliónov eur. Pritom práve informačná spoločnosť je jednou zo štyroch priorít Národného strategického referenčného rámca, ktoré chce vláda Roberta Fica pri čerpaní eurofondov sledovať.

Naopak, najrýchlejšie (14,7 percenta) sa míňali peniaze v OP Technická pomoc, ktorý má na starosti efektívne riadenie, kontrolu a audit čerpania eurofondov. Paradoxne práve v tomto operačnom programe bol vypísaný tzv. nástenkový tender, vďaka ktorému mali firmy blízke šéfovi SNS Jánovi Slotovi získať takmer 11 milióna eur, ktoré Európska komisia pre podozrenie z podvodného konania Slovensku nakoniec nepreplatí.

Prekážky na ceste

Argument, že sedem rokov (pri uplatnení pravidla n+3, ktoré umožňuje dočerpanie peňazí tri roky po konci programovacieho obdobia) je dostatok času na vyčerpanie zvyšných 10,84 miliardy eur, podkopávajú údaje o podieloch čerpania k záväzku na jednotlivé roky. V roku 2007 len tri z jedenástich OP dosiahli svoje dvanásťmesačné „kvóty“ a plnenie záväzku za všetky OP sa v danom roku pohybuje na úrovni 72 percent.

Pomalosť v čerpaní zaregistrovali už aj na Ministerstve hospodárstva a Ministerstve financií. Minulý týždeň vláda schválila ich materiál (Stratégia vývoja domáceho dopytu ako hlavného stimulačného predpokladu pre budúce podnikateľské prostredie a nástroja na riešenie dosahov globálnej svetovej recesie), v ktorom navrhujú častejšie uplatňovanie systému zálohových platieb. Ten od apríla minulého roku môžu využívať pri dodržaní základných podmienok (spolufinancovanie, oprávnenosť výdavkov) aj súkromné firmy pri žiadostiach o dotáciu z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja. „V prípade nedodržiavania týchto podmienok existuje možnosť vzniku nepriaznivého dopadu na verejné financie,“ upozorňuje v materiáli rezort financií.

Volanie po dodržiavaní pravidiel a transparentnosti je v kontraste s novelou zákona o európskej pomoci, ktorá je už na programe prvého riadneho zasadnutia parlamentu v tomto roku. Povinnosť zverejnenia zmluvy medzi žiadateľom a schvaľovateľom projektu sa v ňom odkladá na 30 dní po podpise zmluvy. Podľa dnes platného zákona musí byť informácia o schválenom projekte zverejnená na internetovej stránke ministerstva do 15 pracovných od schválenia žiadosti.

Nečakané nástrahy

Riziko zdržania v čerpaní predstavujú podľa rezortu hospodárstva aj banky, ktoré budú podnikateľom v čase krízy menej ochotne požičiavať úvery na projekty spolufinancované z fondov EÚ. Predkladatelia materiálu preto vláde odporúčajú „pokračovať v rokovaniach o možnostiach zvýšenia podpory jednotlivých projektov zo štrukturálnych fondov z pohľadu spolufinancovania zo strany bánk prostredníctvom Slovenskej bankovej asociácie.“

D. Čaplovičom ohlásenému „veľmi úspešnému roku“ v čerpaní eurofondov sa do cesty postaví ešte jedna prekážka, s ktorou podpredseda vlády pred Vianocami zrejme nerátal: Rušenie ministerstiev. Týka sa aj Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré je v súčasnosti centrálnym koordinačným orgánom zodpovedným za riadenie eurofondov vo všetkých operačných programoch. Podľa informácií TRENDU sa vyšší úradníci rezortu o zámere zrušiť ministerstvo a rozdeliť jeho agendu medzi rezort hospodárstva, pôdohospodárstva a Úrad vlády dozvedeli až spoločne s verejnosťou len pred dvomi týždňami z tlačovej besedy premiéra.

Bleskovému „zoštíhleniu“ vlády nepredchádza žiadna cestovná mapa prechodu kompetencií, zefektívnenia procesov či prepúšťania zamestnancov. Zabrzdeniu schvaľovania projektov z dôvodu reorganizácie by sa dalo zabrániť, ak by okrem nápisov na budovách ostalo všetko po starom. Čo je pre Slovensko zároveň najväčšia hrozba, ak je reč o čerpaní eurofondov.

Foto na titulke - Vlado Benko