Pred prijatím nového vysokoškolského zákona v roku 2002 prebehla diskusia o výhodnosti či nevýhodnosti zmeny vo financovaní vysokých škôl z „historického modelu“ na model, ktorý zohľadňoval najmä počet študujúcich na konkrétnej vysokej škole. S odstupom šiestich rokov možno konštatovať, že nedošlo k neprimeranému a všeobecnému nárastu počtu študentov na jednotlivých fakultách verejných vysokých škôl.

Minulosť

Od zmeny režimu platil v Slovenskej republike zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, ktorý ich zaraďoval medzi rozpočtové organizácie a ich rozpočet bol priamo nadviazaný na štátny rozpočet. Z toho vyplývalo hneď niekoľko deformácií. Príprava rozpočtu vysokej školy kedysi vychádzala z výdavkov predchádzajúceho obdobia.

V prípade, že škola dotáciu neminula, musela peniaze vrátiť a navyše sa jej v budúcom roku o túto sumu krátil nový rozpočet. To viedlo k nehospodárnosti a neefektívnosti, keď sa pred koncom rozpočtového roka školy snažili minúť peniaze za každú cenu.

Od platnosti nového zákona vysoké školy prestali byť rozpočtovými organizáciami a pretransformovali sa na inštitúcie s osobitným ekonomickým postavením. Nevyčerpané prostriedky nevracajú do štátneho rozpočtu a neznižuje sa im ani základ na určenie výšky ďalšej dotácie (okrem dotácie na sociálne zabezpečenie študentov).

Článok je súčasťou prílohy TREND Špeciál - Vysoké školy 2008.
Na tejto stránke nájdete všetky články prílohy.

Zmeny

Podľa platného vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z.z. sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne. Ich hlavnou úlohou je poskytovať vysokoškolské vzdelávanie a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivú umeleckú činnosť. V súčasnosti na Slovensku poskytuje vysokoškolské vzdelanie 20 verejných, 3 štátne, 10 súkromných a 1 zahraničná vysoká škola.

Zmeny v roku 2002 zásadne posilnili postavenie vysokých škôl. Priznali im právnu subjektivitu. Hlavným zdrojom financovania verejnej vysokej školy sa stali dotácie zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo školstva SR na základe zmluvy ich poskytuje na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov.

Pri určovaní dotácie na plnenie akreditovaných študijných programov je rozhodujúci počet študentov, počet absolventov, ekonomická náročnosť uskutočňovaných študijných programov, začlenenie vysokej školy medzi univerzitné alebo neuniverzitné vysoké školy, kvalita a ďalšie hľadiská súvisiace so zabezpečením výučby.

Podrobnosti o alokácii verených zdrojov upravuje každoročne vydávaná metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám. Podľa nej je dotácia určená pomerom výkonu vo vzdelávaní a výkonu vo vede. Napríklad v roku 2006 tvorili financie na mzdy podľa počtu študentov danej vysokej školy (výkon vo vzdelávaní) 80 percent a zvyšných 20 percent bolo určených podľa kvality výskumnej činnosti (výkon vo vede).

V roku 2008 sa zvýšil podiel zohľadňovania výsledkov verejnej vysokej školy vo vede pri určení dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov na 30 percent. Tento počin hodnotí odborná verejnosť pozitívne, pretože výskumná činnosť je zo zákona povinnosťou vysokoškolských pedagógov, hoci často opomínanou.

Nárast počtu študentov

Od roku 2002 verejné vysoké školy financujú primárne podľa počtu študentov (toto kritérium má najväčšiu váhu). Z tejto zmeny pramenila pred prijatím nového zákona obava odbornej i laickej verejnosti, či vysoké školy nezačnú prijímať neúnosné množstvo študentov, aby získali viac financií zo štátneho rozpočtu. Táto obava sa nepotvrdila.

Od začiatku sledovaného obdobia do roku 2002 sú ustálené počty novoprijatých študentov v dennej forme. V rokoch 2002 až 2004 sú zrejmé výkyvy a turbulencie pri ich prijímaní, ktoré sa však postupne vracajú do pôvodných hodnôt. V akademickom roku 2003/04 zaznamenali nárast počtu novoprijatých študentov takmer všetky sledované fakulty.

Od začiatku sledovaného obdobia badať kontinuálny nárast počtu prijatých študentov, čo je v súlade s predsavzatiami a koncepčnými materiálmi jednotlivých vlád. Na Slovensku existuje eminentný záujem na zvýšenie počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Na vzorke 14 sledovaných fakúlt sa dá vidieť, že zmena financovania verejných vysokých škôl podľa počtu študujúcich nezapríčinila prudký nárast novoprijatých študentov. Na organizmus vysokej školy pôsobí veľmi veľa faktorov, aby sa dal za rozhodujúci označiť iba jeden z nich. Či už ide o počty vyučujúcich alebo kapacitu miestností. Predstava, že zmena financovania v závislosti od počtu študentov spôsobila neprimeraný nárast ich počtu je preto viac mýtus než realita.

Autorka pôsobí v ARRA.