Projekt Cyklotrónového centra SR bojoval s problémami od začiatku svojej realizácie. Tie súviseli najmä s jeho financovaním a s výhradami, ktoré mali občianske združenia proti výstavbe protónových urýchľovačov v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves.

Investície za približne 3,5 miliardy korún, ktoré si projekt doteraz vyžiadal, a ďalšie miliardy korún, ktoré si ešte na dostavbu technológií vyžiada z deblokácií dlhu Ruskej federácie však zmenili pohľad štátu na projekt.

Vláda totiž musela v uplynulých rokoch hľadať prostriedky na dostavbu centra aj vo svojom rozpočte. „Rezort financií nám povedal, že máme zabudnúť na väzby na štátny rozpočet a pripraviť návrh na založenie akciovej spoločnosti,“ vysvetľuje generálny riaditeľ firmy Biont, a.s., Bratislava Peter Kováč.

Firma so základným imaním jedna miliarda korún vznikla v januári tohto roku. Jej majetok tvoria zariadenia a budovy, ktoré predtým spravoval gestor projektu Cyklotrónového centra SR Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) SR.

Účtovná hodnota majetku bola pritom dve miliardy korún. V dôsledku predlžovania výstavby, ktorá trvá od roku 1999, však jeho účtovná hodnota klesla na 1,6 mld. Sk. A znalecký odhad ešte ubral ďalších štyristo miliónov korún. Dvesto miliónov korún išlo do rezervného fondu.

Podnikateľský plán firmy pritom obsahuje hrozivé čísla – rádovo stámiliónové straty v najbližších rokoch. „Ide o odpisy technológií,“ vysvetľuje ich príčinu P. Kováč. Zároveň tvrdí, že tohtoročná dotácia 56 miliónov korún zo štátneho rozpočtu by mohla byť posledná.

Budúci rok by si totiž Biont podľa neho mal komerčnými aktivitami zarobiť na prevádzku. Aj pôvodne plánované časti centra sa začínajú spomínať v reálnejších tónoch. Ak bude klientela, zváži sa ich výstavba.

Opäť oneskorenie

Vládou schválená dotácia pre Biont na tento rok má firme pomôcť preklenúť nábehové obdobie do spustenia výroby rádiofarmák a rozbehu ďalších služieb. V súčasnosti centrum zamestnáva viac ľudí, ako by si v súčasnosti vyžadovala efektívna ekonomická prevádzka.

Prebytočný personál však podľa P. Kováča musia vo firme nevyhnutne udržať a zaškoliť na prevádzku veľkého urýchľovača. Ten je ešte stále v Rusku a do prevádzky na Slovensku ho spustia najskôr v roku 2007. „Pre súčasnú potrebu a na zvládnutie plánovanej výroby rádiofarmák by sme potrebovali asi dvadsať ľudí,“ pripúšťa P. Kováč. Majú ich dvakrát viac. Konečný celkový počet zamestnancov by sa mal postupne ustáliť na stovke.

Minimálne v najbližších dvoch rokoch bude teda hlavným zdrojom príjmov malý urýchľovač, ktorý už je v prevádzke. S tržbami 81,2 milióna korún mal už v tomto roku generovať väčšiu časť príjmov spoločnosti. Tie mali aj s dotáciou z rozpočtu dosiahnuť 148,7 milióna korún.

Nedosiahnu. Spustenie hlavnej komerčnej aktivity – výroby rádiofarmák sa totiž opäť oproti pôvodnému termínu, druhému štvrťroku 2005, oneskorí. „Ak chcem byť realista, bude to v poslednom kvartáli,“ tvrdí P. Kováč.

Problém je, že hlavná budova, kde sa nachádza aj prevádzka rádiofarmák, ešte nie je skolaudovaná. A firme chýba aj registrácia výrobcu liečiv, ktorú prideľuje Štátny úrad kontroly liečiv. Problémy vyplývajúce z posunu začiatku výroby by podľa P. Kováča mala pokryť spomínaná dotácia zo štátneho rozpočtu.

Postupné kroky

Budúci rok by však už výroba rádiofarmák mala tvoriť hlavné príjmy spoločnosti. Zo začiatku by Biont vyrábal iba licenčne pre spoločnosti s registrovanými farmakami. Zaregistrovanie vlastných liečiv si vyžaduje čas.

Farmaceutické spoločnosti o takúto výrobu prejavujú záujem. Niektoré dokonca aj o odkúpenie produkcie z trojzmennej prevádzky. Čisto sériovú trojzmennú výrobu však Biont odmieta. „Chceme radšej rezervovať čas aj na výskum a sústrediť sa na špeciálne veci, ktoré sú do budúcnosti perspektívnejšie,“ dodáva. Teda vlastné rádiofarmaká, ktoré nemôžu produkovať cyklotrónové centrá v susedných krajinách.

Tu vidí priestor aj poradca predsedu ÚNMS SR Ján Ružička. V zahraničí by medzi hlavných klientov mali patriť kliniky v Rakúsku a Maďarsku. Niektoré z nich už podľa P. Kováča záujem prejavili.

Napriek založeniu akciovej spoločnosti a posunu ku komerčným aktivitám sa projekt čisto ekonomickými zásadami zatiaľ neriadi. Od ÚNMS totiž spolu s niektorými zariadeniami prevzal aj zmluvy o ich prenájme. Ide napríklad o pozitrónový emisný tomograf (PET) v Onkologickom ústave svätej Alžbety či gamakameru využívanú Ústrednou vojenskou nemocnicou v Ružomberku.

A tak zariadenia, ktorých obstarávacia cena dosahuje stovky miliónov korún, majú ich používatelia v prenájme za niekoľko stotisíc korún ročne. „Iba pre odpisy týchto zariadení by sme vykázali stratu vyše 25 miliónov korún,“ upozorňuje P. Kováč. Pri PET-kamere totiž dosahujú ročné odpisy 15 miliónov korún, pri gamakamere vyše desať miliónov korún.

Rovnako pripúšťa, že odpisovanie strát v akciovej spoločnosti vlastnenej štátom z prenájmu zariadení súkromnej firme je trochu zvláštne. Onkologický ústav svätej Alžbety je totiž súkromným subjektom. „Na druhej strane ide o podporu zdravotníctva. Stratu z odpisov však musia odsúhlasiť akcionári, teda ministerstvá,“ reaguje P. Kováč.

PET-kameru bude mať v rámci svojej klinickej časti, ktorú plánuje otvoriť v apríli, aj Biont. V tom čase však firma nebude ešte môcť vyrábať rádiofarmaká, a tak ich bude dovážať z Prahy. „To nie je práve ekonomicky najvýhodnejšie. Je to však lepšie ako nerobiť nič a nemať žiadne príjmy,“ dodáva P. Kováč.

Opatrnejšie plány

Jednou z hlavných konkurenčných výhod slovenského cyklotrónu oproti tým v susedných krajinách má byť jeho výskumno-vývojová časť. Biont totiž vďaka svojim technológiám môže zabezpečiť tak predklinické, ako aj klinické testy liečiv.

Záujem o zákazkový výskum v centre podľa P. Kováča prejavili veľké zahraničné aj domáce farmaceutické spoločnosti. „A to je vlastne to, čo máme robiť. Využitie mozgov a technológií, ktoré máme,“ vidí budúcnosť centra P. Kováč.

Zatiaľ však podnikateľský plán Biontu s príjmami z tejto činnosti nepočíta. Ku konkrétnym výskumným zákazkám od veľkých farmaceutických spoločností ho totiž čaká ešte dlhá cesta. „Musíme si najprv získať renomé a dôveru týchto firiem,“ pripúšťa P. Kováč.

Sám urýchľovač nemá plniť čisto zdravotnícke úlohy. V priemyselných oblastiach sa dá využiť pri nanotechnológiách či modifikácii materiálov. Podľa J. Ružičku by sa po spustení veľkého urýchľovača v roku 2007 mala v centre začať aj výroba filtrov určených na čistenie pitnej vody. Úrad dokonca už podľa neho pripravuje aj podanie prihlášky na Úrad priemyselného vlastníctva SR.

Tu je však riaditeľ Biontu opatrnejší: „To, čo je zatiaľ plánované, je prestreľovanie polymérových fólií. Z nich sa síce dajú vyrábať filtre na vodu, ale my s tým zatiaľ nepočítame.“ Výroba filtrov by si totiž vyžiadala výstavbu samostatnej prevádzkarne. A na tú podľa neho nie sú v areáli priestory ani technológie. A zatiaľ ani finančné zdroje. V súčasnosti teda Biont počíta iba s úpravou fólií, ktoré sa potom využijú v elektrotechnickom priemysle.

Rovnako opatrne sa stavia aj k zámeru vybudovania centra hadrónovej terapie, ktoré je súčasťou pôvodného projektu. V tomto prípade ide o liečbu očných nádorov. „Na Slovensku by však túto terapiu podľa štatistík využilo ročne 20 pacientov. Lenže aj keby to bolo šesťdesiat, nemuselo by sa to oplatiť,“ vysvetľuje svoje obavy.

Ekonomicky efektívne využitie hadrónovej terapie by bolo možné len v prípade, ak by slovenské centrum využívali aj priľahlé regióny v zahraničí. Rakúsky projekt Med-Austron, rovnako zameraný na využitie urýchľovačov na medicínske účely, však tiež počíta s hadrónovou terapiou. „Optimálne by bolo, keby očnú časť zo svojho projektu vypustili a my by sme ju pokryli,“ uvažuje P. Kováč.

Foto - Miro Nôta