Slovensko mešká s čerpaním eurofondov. Vláda sa rozhodla reorganizovať ministerstvá, ktoré majú na starosti ich manažovanie. Pre chyby v zákone, ktorý má garantovať verejnosti právo spolurozhodovať o veľkých projektoch, Európska komisia hrozila zastavením peňazí. V tejto situácii minulý týždeň navštívil Slovensko generálny riaditeľ Európskej komisie pre regionálnu politiku Dirk Ahner.

Čerpanie eurofondov je z pohľadu Slovenska slabé. Do konca 2009 bolo vyčerpaných menej ako 5 percent z 11,4 miliardy eur.

Slovensko je mierne pod priemerom Európskej únie, no čerpanie na úrovni 4,8 percenta je skutočne veľmi nízke. Ale v roku 2009 sa veci pohli. Objem alokovaných peňazí je približne na úrovni 30 percent. Tieto peniaze teda boli rezervované na konkrétne projekty.

Máme za sebou polovicu aktuálneho programového obdobia. Dá sa čerpanie ešte dobehnúť?

Dôležité je, aby Slovensko v tomto roku skutočne začalo dobiehať.

Hovorili ste aj o schvaľovaní väčších environmentálnych a dopravných projektov?

Doteraz Slovensko z oblasti životného prostredia nepredložilo žiaden projekt. Aj preto sme mali isté obavy. Envirorezort sľúbil, že projekty predloží v marci. Z oblasti dopravnej infraštruktúry sme doteraz dostali šesť žiadostí. Dve sme schválili a ďalšiu schválime v dohľadnom čase.

Ako ste spokojný s predloženými projektmi?

Čo sa týka ich úrovne, boli sme trochu sklamaní. Hlavne prvé predkladané projekty mali slabšiu kvalitu.

V čom?

Celkový navrhovaný koncept projektov, organizácia práce. Slabšiu kvalitu vykazovali technické aspekty predkladaných projektov.

Slovenská legislatíva o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) nebola v čase predkladania projektov v súlade so smernicou EÚ. Nemôže sa stať, že preto prídeme o časť eurofondov?

Ešte nie sme v situácii, keď by sme hovorili o finančných korekciách. Ak napravíte nedostatky, máte stále dosť času na realizáciu projektov a minutie peňazí. Môže však dôjsť k oneskoreniu ich implementácie. V závislosti od závažností chýb až o pol roka.

Je hrozba straty časti eurofondov reálna?

Strata eurofondov nehrozí akútne. No je mimoriadne dôležité, aby došlo k náprave tak rýchlo, ako je to možné. Novela zákona o EIA prešla v parlamente prvým čítaním. Pokiaľ viem, návrh novely bol vopred konzultovaný riaditeľstvom pre ochranu životného prostredia.

V akom rozsahu uplatňuje Komisia finančné korekcie vzhľadom na objem vyplatených eurofondov na ten ktorý projekt?

Záleží to od konkrétneho projektu. Existujú smernice, kde sú opísané chyby a nedostatky, ku ktorým môže dôjsť. A v závislosti od chýb a nedostatkov sa uplatňujú aj korekcie v rozsahu od dvoch do sto percent vyplatených eurofondov.

V akom prípade by Komisia siahla na sto percent?

Napríklad pri verejnom obstarávaní, ktoré nebolo verejne dostupne zverejnené. Ak by sme v takomto prípade mali prijať finančné korekcie my, bolo by to sto percent. Ak členský štát chybu uzná, stále má možnosť korekcie urobiť sám, peniaze chybnému projektu odňať a minúť ich v súlade s pravidlami.

> Prečítajte si aj súvisiaci blog Kristiana Slováka Mlčanie jahniat.

V čase hospodárskej krízy tak môžete ušetriť v celoeurópskom meradle stovky až miliardy eur.

Našim hlavným cieľom nie je čo najväčšia úspora eurofondov na tom ktorom členskom štáte. Máme záujem na tom, aby peniaze minuté na zlý projekt boli presmerované na dobrý projekt.

V situácii, keď Slovensko čerpá eurofondy pod priemerom EÚ, sa idú zlučovať dôležité ministerstvá. Neohrozí to ďalšie čerpanie?

Organizácia ministerstiev je výlučne v kompetencii Slovenska. Čo sa týka implementácie našich programov, je najdôležitejšie zachovať kontinuitu na úrovni ľudí pracujúcich na projektoch. Ak by zlučovanie ministerstiev malo viesť k výrazným personálnym zmenám, môže to mať na eurofondové projekty a čerpanie zdrojov dramatický dosah.

Najvyšší kontrolný úrad zistil viac ako tisíc nedostatkov v súvislosti s čerpaním eurofondov. Môže v tejto súvislosti dôjsť k finančným korekciám?

Áno. Každý rok dostaneme od národných kontrolných orgánov výsledky auditov. Tu začíname my kontrolovať a overovať rizikové oblasti. Zistenia národných kontrolných úradov môžu viesť samotný členský štát k náprave. Ak však korekcie nerealizuje štát sám, peniaze nepreplatíme.

Nie je kontrola komisie v súvislosti s využívaním eurofondov ťažkopádna?

Komisia má systém dohľadu vrátane možností auditu. Komisia však zaväzuje členské štáty k vlastným kontrolným mechanizmom. My kontrolujeme prácu týchto kontrolných úradov. A nás kontroluje Európsky dvor audítorov.

Ako sa Vám rokuje s ministrom Štefanovom – ktorý je podpísaný pod škandalóznym tendrom – o finančných korekciách či nápravách?

Pre mňa to nie je otázka o osobách a obsadení. Je to o existujúcom systéme kde máme nezávislý riadiaci orgán a kontrolný orgán a systém auditov.

Ako ďaleko je Slovensko od toho, aby nám Komisia siahla na fondy podobne Bulharsku?

Ste povolanejší hodnotiť situáciu na Slovensku. Prípad Bulharska bol extrémne jednoduchý. Identifikovali sme problémy v diaľničnej spoločnosti a okamžite sme zastavili platby a nariadili reštrukturalizáciu agentúry. Toto však platí pre všetky krajiny.

Ku komu má v súvislosti s využívaním eurofondov a verejného obstarávania Slovensko bližšie, k západnej Európe alebo k Balkánu, kde komisia pristúpila k pozastaveniu čerpania?

Problémy nachádzané na Slovensku sú rovnaké, ako ich nachádzame aj v ostatných nových členských štátoch. Až 60 percent problémov zistených Európskym dvorom audítorov naprieč všetkými členskými krajinami sa týka verejného obstarávania. Je to problém vo viacerých krajinách.

Ako sa pozeráte na obstarávania, z ktorých vzíde jedna ponuka?

Pri súťažiach s jednou ponukou by som sa určite zamyslel. Nemusí to byť nevyhnutne nelegálne. Ale vo väčšine prípadov by sme radili formulovať podmienky tak, aby to konkurenciu podporovalo.

V súvislosti s korupciou a eurofondmi kolujú na Slovensku až neuveriteľné príbehy.

Nemôžeme riešiť údajné prípady korupcie či sprenevery len na základe nepodložených informácií. Niekedy je škoda, že tí, ktorí neoficiálne na korupciu upozorňujú, nespravia aj ďalší krok a prípad nenahlásia napríklad na protikorupčný úrad OLAF.

Nesvedčia, lebo sa nechcú úplne odrezať od eurofondového biznisu.

Je to komplikovaná voľba. Ak mlčíte a platíte úplatky s ospravedlnením, že chcete zostať v biznise, potom je ťažké dokazovať, že sa pohybujete v úplne skorumpovanom prostredí.

Dostávate často konkrétne informácie od podnikateľov o prípadoch korupcie?

Stáva sa to, no takýchto prípadov nie je veľa. Ale ak už možnú korupciu ohlásia, úrad ide za tým a informácie preveruje. Ak chcete skutočne zvládnuť problém korupcie spojený s eurofondmi, potrebujete pomoc biznisu. Lenže podnikatelia v mnohých prípadoch takémuto systému dávaním úplatkov sami napomáhajú.

Mnoho štátov má problémy rôzneho charakteru pri čerpaní eurofondov. Môžu rôzne kauzy oslabovať pozíciu tej ktorej krajiny pri rokovaniach o unijných záležitostiach?

Nie. Nikdy som nezažil politickú dohodu takéhoto typu. Ak by sa také niečo stalo, Európsky dvor audítorov by to okamžite zistil. A Komisia by musela s vysvetlením predstúpiť pred Európsky parlament.

Dirk Ahner (54) študoval politické vedy na Univerzite v Bochume. Už v roku 1978 nastúpil do Európskej Komisie na direktoriát pre poľnohospodárstvo. Počas takmer tridsaťročného pôsobenia na direktoriáte zastával rôzne riadiace pozície. V roku 2006 sa stal zástupcom generálneho riaditeľa pre oblasť rozvoj vidieka. V roku 2007 prestúpil na post generálneho riaditeľa direktoriátu pre regionálnu politiku.

Foto – Maňo Štrauch

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.