Vstup do eurozóny ostáva v polovici februára najlepšia správa o slovenskej ekonomike v roku 2009. Všetky ostatné sa dajú rozdeliť na zlé a horšie. Ministerstvo financií po sérii zhoršení ekonomického výhľadu od Európskej komisie i komerčných bánk prinieslo vlastné aktualizované prognózy. Rast hospodárstva sa má podľa neho v tomto roku spomaliť na 2,4 percenta. A miera nezamestnanosti o pol percentného bodu prekročiť hranicu desiatich percent. A to je rezort stále pomerne optimistický. Priemerný odhad rastu HDP od dvadsiatich slovenských ekonómov oslovených Inštitútom pre ekonomické otázky je o celé percento nižší.

Černejšie predstavy

Hlavná príčina spomalenia je nižší dopyt po slovenských výrobkoch, ktorý brzdí ostatné časti dosiaľ fungujúceho motora – spotrebu, rast zamestnanosti či infláciu. Hlavný ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth si myslí, že pokles exportu bude ešte výraznejší, ako štát očakáva. Vychádza z prognózy sedempercentného prepadu priemyselnej výroby v tomto roku.

Čo to bude konkrétne znamenať pre štátny rozpočet? „Podľa našich odhadov najnovšie revidovanie rastu ministerstvom financií spôsobí výpadok daní aj odvodov na úrovni 531 miliónov eur,“ dopĺňa J. Tóth. Čo je viac ako polovica plánovaného schodku. V prípade, že vláda nepristúpi k redukcii verejných výdavkov, deficit verejných financií sa vyšplhá minimálne na úroveň 2,5 percenta HDP oproti naplánovanej a dnes len teoretickej úrovni 2,1 percenta.

Minister financií Ján Počiatek avizoval, že opatrenia proti dosahom hospodárskej krízy bude financovať z úspor v iných rozpočtových výdavkoch. A budú stáť menej ako avizovaných 332 miliónov eur. No hlavná otázka je, aký stimulujúci efekt bude mať vládny balíček na ekonomiku. Aktualizované prepočty ministerstvo neplánuje zverejniť skôr ako po konci prvého kvartálu. Pri odhade sa dá vychádzať len z minuloročných prepočtov z pôvodne schváleného rozpočtu.

Tie hovoria, že po dvoch rokoch reštriktívneho vplyvu verejných financií na hospodárstvo v tomto roku mala prísť expanzia. Takzvaný fiškálny impulz schváleného rozpočtu na rok 2009 ministerstvo vyčíslilo na úrovni jedného percenta HDP. Vzhľadom na to, že doterajšie opatrenia skôr preskupujú vládne výdavky (respektíve znižujú príjmy), hodnota impulzu by sa zásadne meniť nemala. Skôr pôjde o to, či za rovnaké peniaze dokáže štát vyrobiť viac muziky.

„Súčasné spomalenie ekonomického rastu prakticky vylučuje inflačné tlaky vyplývajúce z domáceho prostredia, čo vytvára priestor na efektívne pôsobenie pripravovaných protikrízových opatrení,“ píše Inštitút finančnej politiky (IFP) v komentári k prognóze. Reč je najmä o zamestnaneckej prémii, ktorá je momentálne jediné hmatateľné riešenie schopné postrčiť spotrebu a cez ňu rast HDP.

V čase neistoty

Nezdaniteľné minimum na daň z príjmu fyzických osôb sa zvyšuje z 3435,26 eura na 4026,60 eura. Od marca sa majú zmeniť aj parametre takzvanej milionárskej dane, aby z vyššej nezdaniteľnej sumy „zbytočne“ neprofitovali lepšie zarábajúci. Hranica postupného klesania nezdaniteľnej sumy sa zníži na hrubú mzdu vo výške 1474 eur.

Rast nezdaniteľnej časti základu dane automaticky zvýši aj zamestnaneckú prémiu. Tá uzrela svetlo sveta v lete minulého roka ako opatrenie, ktoré umožní, aby daňová povinnosť mohla klesnúť do záporných čísiel. Vďaka nej štát zhruba tristotisíc ľuďom s nízkymi príjmami doplatí maximálne 15,1 eura mesačne. Čo je oproti pôvodným sotva šiestim eurám výrazne vyššia motivácia hľadať si prácu, hoci slabšie zaplatenú.

Ale nie príliš slabo. Kvalifikačný limit v podobe ročného príjmu vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy sa vláda zrušiť nechystá. „Uvažovali sme o tom, ale vzhľadom na to, že sa to robí v strede roka a nechceme mať legislatívne problémy, sme od toho upustili,“ hovorí poradca ministra financií Martin Filko. V platnosti zostáva aj vyplácanie prémie raz ročne – prvý raz v roku 2010 po zúčtovaní dane z príjmu –, čo stimulačný efekt oslabuje.

Úpravy sú na rozdiel od návrhu SDKÚ-DS zredukovať sadzbu dane na 16 percent cielené na nízkopríjmové skupiny. Rezort argumentuje, že tie majú väčší sklon peniaze ušetrené na daniach minúť a cez spotrebu pomôcť ekonomike. No pri odhade výsledného impulzu pre hospodársky rast sú ministerskí analytici opatrní. „Vytvorili sme niektoré scenáre – aj dynamických efektov na trh práce. Lenže vzhľadom na veľkú mieru neistoty v súčasných podmienkach ich nemá zmysel komunikovať,“ dodáva M. Filko.©