Asi neprekvapí, že za najnovšou otázkou, ktorú sme položili v TREND Barometri slovenským manažérom, stojí kauza s neprehľadným predajom emisných kvót. Ukazuje sa, že systém, ako je nastavený v súčasnosti, môže byť jednotlivcami ľahko zneužiteľný na obchody, ktoré sotva možno nazvať výhodnými pre krajinu.

Keď sa systém emisných kvót prijímal, malo ísť o spôsob, ako motivovať firmy a krajiny k ekologizácií výroby a investovaniu do zelených projektov. Kto vyrobí menej škodlivín, má finančne profitovať. Kto povolené limity prekročí, má doplácať.

Slovenskí manažéri odpovedali na otázku: Pokladáte za správne, že štát prideľuje emisné kvóty a obchoduje s nimi?

Ich odpovede ťažko zosumarizovať do jednej vety. Hoci zástupcovia všetkých odpovedí pripúšťajú, že Slovensko má pri emisiách problémy s férovým narábaním, neznamená to, že sú za zrušenie súčasného systému.

Áno, ale transparentne, odpovedajú tí, ktorí súhlasia s vydávanám a prideľovaním emisných kvót. Najlepšie cez dražby, prípadne presne stanovené procesy. Skôr či neskôr také niečo príde z EÚ a to bude naša záchrana, zaznelo tiež medzi názormi.

Tí, čo s týmto systémom nesuhlásia, sa zaradili do dvoch táborov. V tom prvom sú tí, ktorí neveria, že štát môže niekedy transparentne tento nástroj využívať. A preto ho odmietajú. V druhej skupine sú odporcovia myšlienky rozpredávania práv na „zadúšanie planéty.“

Prinášame niektoré odpovede respondentov TREND Barometra na otázku: Pokladáte za správne, že štát prideľuje emisné kvóty a obchoduje s nimi? Všetky odpovede a zoznam respondentov s hlasovaním nájdete tu.

Peter Galan, konateľ, Nábytok Galan (rozhodne áno): Transparentné prideľovanie primeraného množstva emisií domácim podnikom a následné obchodovanie s voľnými kvótami by bolo možné považovať za správne. Podľa doteraz dostupných informácií štát s emisiami neobchoduje, ale niekto utajený s nimi kšeftuje! Z tohto uhla pohľadu to vyzerá, že namiesto štátnej pokladnice sa plní nejaká neznáma iná kasa.

Eugen Jurzyca, riaditeľ, INEKO (skôr áno): Ak sa už svet dohodol, že bude obmedzovať produkciu CO2, tak obchod s emisiami vytvára motivácie žiaducim smerom – mal by viesť k tomu, aby limitované množstvo emisií bolo produkované s maximálnym prínosom pre spoločnosť a efektívnymi producentmi. Štáty by však mali prideľovať kvóty v rámci svojho územia cez aukcie a medzinárodne s nimi obchodovať efektívne, čo sa veľmi nedarí. Aj preto bude budúcnosť možno patriť systému, v ktorom každý obyvateľ Zeme dostane limit na znečistenie a bude ho môcť zobchodovať. Zdá sa to ako utópia, ale konkrétne návrhy tohto typu už existujú napríklad v Írsku.

Ivan Štulajter, komentátor, denník Sme (skôr áno): Táto otázka je o tom, či uznávame, že globálne otepľovanie je do veľkej miery dôsledkom ľudskej činnosti, a zároveň uznávame tzv. Kjótsky protokol. Slovensko podpísalo Kjótsky protokol, a preto vzalo na seba záväzky v oblasti znižovania tzv. skleníkových plynov. Otázka preto dnes stojí tak, ako má štát rozdeľovať emisné kvóty a obchodovať s nimi, aby maximalizoval výnosy, ktoré sa následne použijú na „zelené“ projekty.

Vladimír Tomko, generálny riaditeľ, VUKI (skôr nie): Výsledok vidíme v praxi. Je však treba povedať, že v rámci záväzku znižovania emisných kvót musí existovať nejaký systém ich sledovania a evidencie. Ako sa však opäť presvedčujeme, štát je zlý vlastník a vôbec mu nejde o hospodárne nakladanie s majetkom. Pre kritikov trhového hospodárstva – myslíte si, že by tatko postupovala aj súkromná firma? Alebo že toto je ojedinelý prípad nehospodárneho správania zo strany štátu ako vlastníka?

Juraj Vodička, konateľ, Gabor (rozhodne nie): Pokladám za choré, že si medzi sebou predávame už aj práva na zadúšanie vlastnej planéty. A tí, čo nepodpísali Kjótsky protokol, sa okrem toho zadúšajú aj od smiechu nad tými, ktorí ho podpísali.

Foto na titulke – Maňo Štrauch

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.