Tento týždeň v utorok si primátor Tornale Ladislav Dubovský a zástupcovia štátnej investičnej agentúry SARIO pozvali do bývalej prevádzky Ozety dôležitých ľudí z regiónu a novinárov. Dôvod: slávnostné položenie základného kameňa hnedého priemyselného parku Tornaľa. Rezort hospodárstva pridelil mestu takmer desať miliónov eur na revitalizáciu areálu.

Koncom vlaňajška vyhodnotená výzva eurofondového Operačného programu Konkurencia a hospodársky rast pripravila ešte ďalšie štyri podobné záležitosti. V nie práve investične žičlivom období je každý krok štátnej správy, ktorý pomôže samospráve zaujať investorov, vítaný. Eurofondy môžu byť vhodnou ukážkou. A ak sú dostupné, treba ich čerpať.

V mestách a obciach, ktoré získali podporu počas predchádzajúceho programovacieho obdobia, majú skúsenosť, že nestačí získať podporu na park. Niektoré z eurofondových priemyselných zón sa darí napĺňať iba pomaly. Paradoxne, súvisí to aj s eurodotáciami.

Menej usmerňovať

Už zoznam podporených hnedých zón z ostatnej výzvy ukazuje, že rozdeľovanie európskych peňazí pomerne dôsledne sleduje cieľ vyrovnávať regionálne rozdiely. Z pätice parkov je iba jediný na priemyselne rozvinutom západe Slovenska – Mestský priemyselný a technologický park Trnava. V zvyšných štyroch prípadoch putujú dotácie do regiónov, ktorým sa podpora priemyselného rozvoja rozhodne zíde. Teda najmä na východ Slovenska.

Otázne je, či sa podpora budovania parkov odrazí v záujme investorov. Či a ako do nich budú pribúdať firmy, keď podniky po celej krajine znižujú stavy či dokonca zatvárajú prevádzky. Menej rozvinuté regióny majú navyše tradičný hendikep – poslabšie dopravné spojenie. Hoci by aj výroba v nich núkala naozaj výhodné podmienky, najmä pre nízke náklady. Fakt je, že investorov bude, respektíve už je málo. To znamená, že budú môcť byť náročnejší a SARIO sa bude snažiť skôr im vyhovieť, než ich príliš usmerňovať.

Získavať investorov je naďalej najmä úloha pre samosprávy. Priamych tipov príde pomenej, prípadne SARIO ponúkne danú lokalitu investorom v rámci viacerých variantov. V praxi to potvrdzuje napríklad Snina. V roku 2005 mesto získalo podporu na rekonštrukciu výrobných hál skrachovanej strojárskej fabriky Vihorlat.

No konkrétne kontakty na investorov neprišli. „Zatiaľ sme nemali ani jednu ponuku od štátu na získanie investora,“ konštatuje Marta Mrázová z regionálneho rozvoja mestského úradu. V sninskom parku zatiaľ vzniklo 130 pracovných miest, čo pri podpore za skoro sto miliónov „starých korún“ vychádza pomerne draho.

Na druhej strane, Snina ukazuje pozitívny efekt súťaže miest a obcí o investorov. Samosprávy sa podstatne viac zaujímajú o podnikateľskú komunitu. Sninský primátor sa od vypuknutia krízy pravidelne stretáva s podnikateľmi a rieši s nimi otázky zamestnanosti, problémy či aj prípadné zatváranie prevádzok.

Tak trochu brzda

Ešte v roku 2006 sa Snina uchádzala o ďalšiu podporu, na rozšírenie priemyselnej zóny. Zo schémy podľa zákona o priemyselných parkoch príspevok od ministerstva hospodárstva nezískala. Pri úvahách o rozširovaní, respektíve už v snahe uchádzať sa o ďalšiu podporu z verejných financií sa objavil problém. Mestá, ktoré sa chcú uchádzať o podporu priemyselných parkov, musia vlastniť nehnuteľnosti v nich. Získať ich od súkromných vlastníkov, často od pohrobkov skrachovaných firiem alebo aj od fyzických osôb, býva obvykle náročné.

Vlastníctvo nehnuteľností je problém, aj ak investori sú. Konštatovali to predstavitelia viacerých samospráv, ktoré TREND oslovil. Trvať na to, aby pozemky parku vlastnilo mesto, je pre štát istá garancia, že nebudú zneužité, no investori by ich radšej kupovali. „Nájomná zmluva, aj keď dlhodobá, ich odrádza.

Chcú mať pocit istoty vlastníctvom dotknutých pozemkov,“ komentuje skúsenosti z praxe Martin Vičan, poverený vedením oddelenia strategického rozvoja a marketingu Mestského úradu v Skalici. Štátom podporená priemyselná zóna síce získa ochranu pred zneužitím, no pozemky sa stávajú menej atraktívne, dodáva.

Ešte v rokoch 2006 – 2008 získal podporu z eurofondov aj Trebišov. V bývalom areáli podniku Frucona pripravil hnedú priemyselnú zónu s rozlohou vyše desať hektárov. Ani po vyše dvoch rokoch aktívneho záujmu sa nemôže pochváliť vážnejším úlovkom okrem toho úvodného, dánskeho výrobcu dielcov kovového nábytku Blika. Ani v Trebišove investori na ponuku dlhodobých nájmov príliš nezaberajú, konštatuje vedúci samosprávnych projektov Miroslav Eliáš. Navyše ak mesto, ako viaceré východoslovenské lokality, nemá práve ideálnu logistickú dostupnosť.

Štátna pomoc

V situácii, keď sa investori rozhodne nehrnú, by mala mať vládna investičná agentúra SARIO v ruke o niečo účinnejší nástroj na ich lákanie. Nedávno schválená novela zákona o investičnej pomoci, ktorá vstúpila do účinnosti od začiatku apríla, je z legislatívneho hľadiska iba potvrdením zmien v európskej legislatíve.

No fakticky znižuje kritériá na získanie štátnej podpory, čo kvalifikuje na stimuly aj o niečo menšie investičné projekty. Na druhej strane, vláda bude aj pri väčších investíciách náchylná poskytnúť vyššiu podporu. Dôvodí tuhším bojom o investície. Aj keď nemôže hovoriť o konkrétnych projektoch, hovorkyňa SARIO Jana Murínová pripúšťa, že agentúra pracuje s investormi, ktorí s ohlásením investície čakajú na dátum účinnosti novely.

Agentúra začala nedávno oslovovať samosprávy s ponukou intenzívnejšieho využívaniu jej služieb nielen v implementácii eurofondov. Aj pre svoje aktuálne problémy so získavaním rozpočtových zdrojov chce rozšíriť spoluprácu s mestami a obcami aj do oblasti poradenstva, čo sa týka otázok žiadostí o individuálnu štátnu pomoc, využívania platnej legislatívy, no aj aktívneho investičného networkingu a podobne. Napríklad vo forme organizovania stretnutí pre subdodávateľov etablovaných firiem. Zatiaľ len v rovine ponuky, opisuje M. Mrázová ostatný komunikačný počin agentúry.

SARIO rozširuje spoluprácu s municipalitami s vedomím, že investori vyčkávajú nielen v snahe maximalizovať možnú podporu zo štátu. Posudzujú aj vlastné schopnosti financovať rozvojovú investíciu. Stretáva sa s tým nielen SARIO, ale aj rôzne poradenské firmy, ktoré asistujú nadnárodným spoločnostiam pri umiestňovaní výrobných závodov. Často prepočítavajú finančnú štruktúru projektov a dokonca začínajú s vyššou štátnou podporou kalkulovať. Respektíve priamo konštatujú, že bez nej projekt nebude.

Aj keď ide formálne o podmienku pridelenia vládnych stimulov, vzbudzuje to prinajmenej otázku reálnosti a trvácnosti projektu. Otázkou potom je nielen to, do akej miery štátna pomoc deformuje rozhodovanie firiem a pridáva nielen racionálne ekonomické argumenty.

Do hry sa dostáva aj otázka udržateľnosti podnikania v slovenských mestách a obciach. Najmä v situácii, keď desiatky investorov začínajú voči štátu komunikovať opatrnú a aj priamu otázku, ako riešiť eventualitu, že projekt, na ktorý získali stimuly, v dohodnutej výške nezrealizujú.

Ilustračné foto - Ivan Fleischer

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.