Obľúbeným príkladom kontrolórov čerpania eurofondov v teréne je príbeh, ako museli strhávať omietku budovy postavenej za bruselské peniaze. Aby zistili, či murivo pod ňou je naozaj také kvalitné a také drahé, ako bolo vyúčtované. Až do takej hĺbky a takmer vždy sa robia kontroly použitia verejných zdrojov, radi hovoria o svojej práci zodpovední za eurofondy.

Na zmiernenie ich optimizmu stačí jeden príklad. Ten hovorí o tlačovej konferencii organizovanej Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch (SACR). Jej technické zabezpečenie stálo podľa faktúry doloženej externou firmou 425-tisíc korún. Pri pohľade na jednotlivé položky o jej opodstatnenosti treba pochybovať. Zatemnenie okien za 24-tisíc korún, priestorová dekorácia v hodnote vyše stotisíc korún, vizualizácia interiérov 17-tisíc korún s DPH.

To všetko v zasadačke ministerstva hospodárstva, ktoré je zriaďovateľom SACR. Orgánu, ktorý patrí medzi takzvané implementačné agentúry eurofondov. Zodpovedá aj za to, ako sa vyberajú projekty a je povinný skontrolovať na mieste každý jeden projekt dotovaný z Bruselu a zo slovenského rozpočtu.

Formálne chyby

Poslednými kontrolórmi štrukturálnych fondov nie sú tí, ktorí fakticky peniaze rozdeľujú, teda implementačné agentúry a nadriadené ministerstvá. Právomoc a povinnosť kontrolovať má aj ministerstvo financií, ktoré dáva posledný podpis pred vyplatením bruselských peňazí. Jeho úradníci by mali do rúk dostávať iba také žiadosti o platbu, z ktorých sú už vychytané všetky formálne, ale aj podstatnejšie chyby. Realita je iná.

„Ak nám vyskočia nejaké nezrovnalosti, platbu zastavíme,“ vysvetľuje riaditeľka odboru platobného orgánu pre štrukturálne fondy ministerstva financií Marcela Zubriczká. Museli to urobiť až v desatine prípadov.

Vždy sa to skončilo tým, že implementačný orgán nezrovnalosti, či už vo svojich postupoch alebo v dokumentoch predložených žiadateľom, „preveril, zabezpečil nápravu“. Peniaze tak napokon, hoci s oneskorením, odišli.

Chyby, ktoré sa v praxi pri kontrolách vyšších inštancií nájdu, sa zďaleka nedajú považovať iba za formálne. Napríklad Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR našiel aj chyby v manuáloch, ktorými sa riadia implementačné agentúry.

„Tie Európska komisia považuje za jeden z najdôležitejších nástrojov spoľahlivého fungovania riadiacich a kontrolných systémov,“ upozorňuje šéfka odboru kontroly štrukturálnych fondov NKÚ Mária Kysucká. Nedostatky teda bývajú aj v základnom dokumente, podľa ktorého by sa tí, čo peniaze rozdeľujú, mali riadiť.

Rezorty v manuáloch zabudli okrem iného aj na „dostatočné riešenie problematiky verejného obstarávania“ pri projektoch platených z eurofondov či „definovanie presných postupov zamestnancov agentúr pre dokladovú a fyzickú kontrolu dodržiavania zmluvy u prijímateľa grantu“. Čiže NKÚ našiel chaos aj v časti manuálov, ktoré mali zabezpečiť, aby náklady na projekty eurofondov neboli nadhodnocované.

Respektíve chýbali jasné postupy, ako napríklad povinnosť skontrolovať, či budova postavená za peniaze z eurofondov je naozaj z materiálu, ktorý bol vyfakturovaný. Bez nich v praxi nemožno zistiť, či kontrolóri robia svoju prácu, a ani zabezpečiť, aby príjemcovia pomoci nemali pri kontrole navrch nad kontrolórmi.

Podozrivo málo

Kontroly konkrétnych projektov zo strany NKÚ či kontrolných orgánov rezortu financií sa vo viacerých sektoroch ešte nezačali. Pretože tam, kde oproti plánu mešká čerpanie, niet čo kontrolovať.

A keď sa aj začne, fyzicky príde druhostupňová kontrola iba na malú časť projektov. Európska komisia prikazujú preveriť minimálne päť percent objemu rozdaných peňazí. Pretože platí, že NKÚ a ministerstvo financií by mali byť iba druhý sled, každý jeden projekt by mali spätne preveriť implementačné agentúry.

Práve nízke čerpanie prostriedkov však bolo príčinou podrobnej kontroly sektorového operačného programu Priemysel a služby, ktorý celý patril pod rezort exministra Pavla Ruska. Najvyšší kontrolný úrad totiž predpokladal, že pomalosť pri čerpaní môže byť spôsobená práve chybami v nastavení systému.

„Našou hlavnou úlohou je preveriť schopnosť samého systému filtrovať chyby ešte počas hodnotenia, respektíve preplácania faktúr prijímateľom grantov,“ vysvetľuje šéfka sekcie kontroly európskych fondov NKÚ Mária Kysucká.

V prípade rezortu hospodárstva ľudia z kontrolného úradu dedukovali správne. Okrem organizačných nedostatkov úrad zistil aj závažnejšie problémy. SARIO napríklad v príručke pre žiadateľov o príspevok na medzinárodnú prezentáciu firiem zabudla uviesť maximálnu výšku a intenzitu povolenej pomoci.

„Pritom nedodržanie výšky pomoci a intenzity pomoci v predkladaných projektoch je kritériom na vyradenie projektu,“ vysvetľuje M. Kysucká. Žiadateľ, ktorý by si inak ako oficiálnou cestou nezistil maximálnu možnú výšku pomoci, by teda mohol byť v programe SARIO bez vlastného zavinenia automaticky vyradený.

Alebo SACR, tiež implementačný orgán. Tá pri projektoch na propagáciu cestovného ruchu nemala zmluvne zabezpečenú kontrolu „obchodných dokumentov súvisiacich s poskytovaním služieb od vybratých úspešných dodávateľov“. Chýbala aj možnosť kontroly vecného plnenia dodávaných služieb.

Kým príde Brusel

Zachytávanie podobných prešľapov domácimi orgánmi nie je dôležité na udržanie obrazu Slovenska ako krajiny schopnej manažovať delenie európskych zdrojov. Ide o vyhnutie sa situácii, v ktorej by bol Brusel nútený žiadať peniaze späť.

„Ak neoprávnené čerpanie zistíme my, môžeme tieto peniaze po stiahnutí od takéhoto žiadateľa za určitých okolností prideliť iným projektom,“ vysvetľuje M. Kysucká. Ak by pochybenie zistil Brusel, o dané prostriedky by krajina automaticky prišla.

Na závažné chyby v sprostredkúvaní eurofondov upozorňovala vládu aj oficiálna správa. Tá podľa stavu k 30. júnu tohto roka opisovala stav očami úradníkov priamo zodpovedných za eurofondy – úradom vicepremiéra pre európsku integráciu a rezortmi financií a regionálneho rozvoja. „Ak by bola dobrá už kontrola zo strany ministerstiev, žiadne chyby by sme ani nemali nájsť,“ vysvetľuje kritickosť analýzy M. Zubriczká.

Okrem nedostatočnej kontroly upozorňovala správa napríklad na nedodržiavanie slovenských, ale aj európskych predpisov zamestnancami implementačných orgánov. Dôvod – neznalosť. Tá je podľa NKÚ aj ministerstva financií spôsobená do veľkej miery neprimeranou fluktuáciou ľudí zaoberajúcich sa eurofondmi na ministerstvách a agentúrach.

Tí po zaučení sa tradične odchádzajú do súkromnej či regionálnej verejnej sféry. „O to dôležitejšia je funkcia vnútorných predpisov a manuálov, ktorými sa noví zamestnanci počas prvých mesiacov môžu riadiť,“ vidí problém M. Kysucká.

Kontrolovať, či neprišlo k neoprávnenému čerpaniu prostriedkov v prípade konkrétnych projektov, nielen postupov, bude napokon aj sama Európska komisia. „Takéto kontroly sa dajú očakávať, až keď sa zvýši objem čerpaných prostriedkov, teda až vtedy, keď budú mať čo kontrolovať,“ vysvetľuje generálna riaditeľka sekcie systému verejnej vnútornej finančnej kontroly rezortu financií Renata Lajošová.

Zatiaľ Brusel na Slovensku kontroloval iba systémy jednotlivých programov. Ak sa pri návštevách bruselských kontrolórov budú niektoré chyby opakovať častejšie, môže to viesť až k sankciám. „Komisia môže rozhodnúť o plošnom znížení prostriedkov v jednotlivých programoch. O tieto peniaze by sme definitívne prišli,“ hovorí natvrdo M. Zubriczká.

Hoci ministerstvo financií aj NKÚ majú pre svoje potreby vlastné rizikové analýzy jednotlivých opatrení a inštitúcií zastrešujúcich eurofondy, podľa ktorých si vyberajú, čo a kde kontrolovať, podrobnosti o nich nehovoria. M. Zubriczká len hovorí, že menej rizikové sú tie inštitúcie, ktoré sa zaučili v predvstupových Phare a SAPARD. „Chyby v svojich systémoch si už vychytali, takže teraz tam nachádzame skutočne iba skôr formálne chybičky,“ dodáva. Za príklad dáva pôdohospodárov a aj rezort školstva.

Za chyby rezortov čerpatelia nezodpovedajú

To, či je rozdávanie peňazí z eurofondov prehľadné a spravodlivé, závisí od toho, ako si svoje postupy upravia jednotlivé ministerstvá. Ak to urobia zle, hoci s čiastočným dobrozdaním Bruselu, chyby už nevychytá ani prvostupňová kontrola, ani ministerstvo financií a ani Najvyšší kontrolný úrad SR. Môžu síce spätne posudzovať aj kvalitu interných predpisov implementačných agentúr, no zvrátiť nevhodné alebo nespravodlivé rozhodnutie o pridelení či nepridelení peňazí nemôžu. Presnejšie, ak príjemca eurofondov podpíše zmluvu so štátom a peniaze dostane, všetky jeho ďalšie záväzky už vyplývajú iba z nej. A ak by aj kontrolór dodatočne konštatoval, že na prideľovanie peňazí neboli vytvorené dostatočné mechanizmy, príjemcu sa to už netýka.

Napríklad rezort hospodárstva zodpovedný za program Priemysel a služby už v súčasnosti priznáva, že jeho systém vyhodnocovania projektov obsahuje subjektívne prvky. Hodnotenie prebieha tak, že interní a externí hodnotitelia najprv jednotlivým častiam projektu pridelia body, napríklad v škále od nuly po osem bodov. Ako to majú robiť, podrobne upravené nie je. Závisí to iba od uváženia a kvality hodnotiteľov. „V prípade externých a interných hodnotiteľov išlo o odborníkov. Očakávalo sa teda, že miera subjektivity bude vzhľadom na ich kvalifikačné predpoklady minimálna,“ argumentuje riaditeľ kancelárie ministra hospodárstva Milan Cigáň. A dodáva, že „jednotlivé projekty ešte posudzovala hodnotiaca komisia, ktorá definitívne rozhodovala o schválení či neschválení projektu“. Fakticky tým iba priznáva, že po subjektívnom bodovaní nasledovalo ďalšie kolo závislé iba od vedomostí a vôle členov komisií vymenovaných ministrom hospodárstva. Ktorých mená navyše rezort odmietal zverejniť.

Na opačnej strane je prístup uplatňovaný pri opatreniach spravovaných ministerstvami životného prostredia či pôdohospodárstva. Ten je subjektívny vo fáze špecifikácie programov a kritérií ich hodnotenia, potom však už nie. Alebo projekt kontrolované kritérium spĺňa, alebo nie. Ak áno, úradník ho posúva vyššie, kde je posudzovaná ďalšia skupina jednoznačne definovaných kritérií. Každý vyšší úradník je pritom zodpovedný za overenie práce nižších stupňov.

Foto – Vlado Benko