Mnoho firiem vníma poukazovanie dvoch percent z dane ako prejav filantropie. „A to napriek tomu, že ide o finančné prostriedky, ktoré by inak skončili v štátnom rozpočte,“ hovorí poradca 1. Slovenského neziskového servisného centra Milan Andrejkovič.

Vychádza nielen z vlastných skúseností, ale aj z minuloročného prieskumu agentúry Focus, ktorý zisťoval, ako firmy vnímajú daňovú asignáciu. Prieskum sa zameral na stredne veľké podniky s nanajvýš 250 zamestnancami, pri ktorých je predpoklad, že ich dvojpercentný podiel na dani z príjmu predstavuje niekoľko desiatok tisíc korún.

Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že o poukázaní dvoch percent v oslovených firmách rozhodovali traja až štyria ľudia, najčastejšie top manažéri a majitelia. Len výnimočne boli do tohto procesu prizvaní a aktívne zapojení aj zamestnanci.

Pri rozhodovaní o výbere mimovládnej organizácie rozhodovalo najmä to, či ju manažéri považujú za prospešnú a či ich zaujala svojimi existujúcimi aktivitami. Dôležité kritériá boli aj známosť na verejnosti, regionálna príslušnosť a osobné kontakty.

Milan Andrejkovič: Kampaň sa mimovládkam vyplatí.

Firmy sa svoje dane snažili najčastejšie nasmerovať do ochrany a podpory zdravia alebo pomoci zdravotne postihnutým. Takisto chceli podporiť šport, vzdelávanie a prácu s mládežou.

Na druhej strane však nepovažovali za potrebné kontrolovať spôsob použitia nimi poukázaných daní. Väčšinou sa spoliehali na etickosť mimovládnych organizácií. Štvrtina firiem mala záujem o zviditeľnenie alebo propagáciu toho, že danej neziskovke poukázala svoje dve percentá.

Z výsledkov prieskumu agentúry Focus tiež vyplýva, aká je pre mimovládne organizácie dôležitá kampaň smerom k donorom. Len tretina z nich si totiž sama aktívne vyhľadáva informácie o neziskovkách, ktorým by mohla podiely zo svojich daní poukázať.

Na druhej strane, každú firmu oslovilo v priemere šesť mimovládnych organizácií so žiadosťou o poukázanie dvoch percent. Podľa M. Andrejkoviča prvé kontakty s potenciálnymi donormi majú väčšinou písomnú povahu. Až potom nasledujú telefonické rozhovory alebo osobné stretnutia.

Firmy voči kampani tretieho sektora nie sú imúnne. A väčšina z tých, ktoré sledoval Focus, nakoniec nejakú časť finančných prostriedkov zo svojich daní poskytla aspoň jednej mimovládke, ktorá ju oslovila. Polovica z nich pritom poukázanie svojich dvoch percent vybranej neziskovke oznámi.

Menšie neziskovky potrebujú osloviť väčší okruh donorov

Najviac peňazí z dvoch percent z daní z príjmov získavajú nadácie a organizácie, ktoré sú blízke veľkým korporáciám. Aj tie ostatné sa im môžu vyrovnať alebo aspoň priblížiť, no musia osloviť oveľa väčší okruh donorov. Či už cez mediálne kampane alebo silným posolstvom.

Najúspešnejšie sa tento model darí využívať občianskemu združeniu Liga proti rakovine. Uňho v čase, keď daňovú asignáciu mohli využiť len fyzické osoby, končila väčšina poukázaných daní. Vlani, keď sa asignácia zdvojnásobila a rozšírila aj o firmy, Ligu proti rakovine na pozícii lídra vystriedala Nadácia SPP. No aj tak si príjem z dvoch percent polepšila o ďalších 15 miliónov korún. A stále sa drží medzi najbohatšími mimovládkami – ale aj vďaka príjmom z darov a členských príspevkov. Vyzbierané peniaze väčšinou rozdeľuje medzi zdravotnícke zariadenia alebo ich míňa na informačné a výchovné kampane.

Prečo firmy poukazujú dve percentá?
(spontánne odpovede, %)

PRAMEŇ: Focus, 53 respondentov

Z menších neziskoviek majú stále početné zastúpenia futbalové alebo športové kluby, ktoré svoju činnosť hradia z vyzbieraných daní. Medzi nimi sú také, čo príjmy z dvoch percent využívajú v rámci zákonných pravidiel, ale i tie, na ktoré daňová kontrola ešte nenarazila. Úspešné sú aj účelové zariadenia cirkví a náboženských spoločností. Agilné sú najmä Domky, Združenia saleziánskej mládeže. Na Slovensku ich je vyše dvadsať a vlani spolu vyzbierali zhruba dva miliónov korún.

Tradične silnou mimovládnou organizáciou je Slovenská rada rodičovských združení. V získavaní prostriedkov je úspešná vďaka tomu, že jej donori môžu prostredníctvom svojich detí oceniť služby, ktoré poskytuje. Jej peniaze smerujú do základných a materských škôl po celom Slovensku. Nakupujú sa za ne prístroje a učebnice, opravujú priestory. Na podporu vzdelávania sa zameriava ešte množstvo ďalších občianskych združení pôsobiacich pri jednotlivých školách. A mnohým sa darí vyzbierať sumy prevyšujúce stotisíc korún, za ktoré sa dá zrealizovať síce menší, ale zmysluplný projekt.

V neziskovom sektore pôsobí aj množstvo organizácií, ktoré pútajú pozornosť predovšetkým svojím názvom. Napríklad Asociácia špecialistov sanačných procesov obchodných spoločností zo Žiliny alebo AKFI – Asociácia klientov finančných inštitúcií SR z Nových Zámkov. Obdobný prípad majú aj v Bratislave, kde sídli napríklad Aristokratické združenie Slovenska, a v Košiciach, ktoré je domovom Asociácie pilných regionalistov. Aj keď o výsledkoch činnosti týchto neziskoviek verejnosť sotva kedy počula, každá z dvoch percent získava ročne pár tisíc korún.

Foto – Andrej Balco