Začiatky čerpania peňazí z Bruselu prinášajú problémy. Úspešní žiadatelia sa sťažujú na dlhé mesiace čakania preplácania faktúr. Ministerstvá zas majú obavy, ako administratívne zvládnuť značne byrokratický proces rozdeľovania európskych peňazí. Na ich vyčerpanie tlačia rôzne termíny, stanovené pravidlami Európskej únie. Ak by ich Slovensko nedodržalo, peniaze by išli naspäť.

Posledný deň v minulom roku bol prvý hraničný termín, dokedy mala byť časť eurofondov vyčerpaná. Aj keď čerpanie na Slovensku viazlo, zatiaľ sa nenaplnili desivé scenáre hroziace až pozíciou čistého prispievateľa do rozpočtu únie.

Relatívny úspech

Koncom minulého roka sa prvý raz uplatnilo takzvané pravidlo n+2. Teda povinnosť krajiny vyčerpať peniaze do dvoch rokov od podpisu zmlúv s prijímateľom pomoci. Posledný decembrový deň bol hraničný termín, keď sa mali vyčerpať peniaze zmluvne dohodnuté ešte v roku 2004. Administratívna náročnosť preplácania úspešných projektov spojená s faktom, že ide o premiérový rok eurofondov na Slovensku, vzbudzovala obavy, či sa bude dariť peniaze na Slovensku aj skutočne minúť.

Realita je nakoniec relatívne dobrá. Minulý rok pre nevyčerpanie prišlo Slovensko iba o 108 miliónov korún. Teda o necelé tri percentá z peňazí, ktoré boli zmluvne dohodnuté v roku 2004, keď sa únia rozširovala.

Podľa šéfky sekcie európskych záležitostí na ministerstve financií Marcely Zubriczkej sú problémové najmä eurofondy určené pre bratislavský región. Pripadajú naň skoro dve tretiny z peňazí, o ktoré nakoniec Slovensko prišlo. Programy určené pre hlavné mesto a okolie bojujú s problémami od začiatku.

Podľa A. Zubriczkej je jeden z dôvodov nezáujem o pomoc zo strany prijímateľov. Kým v iných regiónoch mohli aj komerčné subjekty získať niekedy i 65 percent z nákladov projektu, v Bratislavskom samosprávnom kraji je to obmedzené na maximálne 30 percent. Keď si podnikateľ zváži papierovanie spojené s finančnou podporou, často od zámeru získať grant upustí.

Pomalé čerpanie

Plnenie aktuálneho záväzku, teda vyčerpanie balíka peňazí z roku 2005, vyzerá dobre. Do konca roka zostáva dočerpať necelých desať percent z takmer 15 miliárd korún. Ale úplne hladké to nebude ani tentoraz. Obavy vzbudzujú opäť granty určené pre Bratislavský kraj spolu s programami zameranými na financovanie cezhraničných rakúsko-slovenských a poľsko-slovenských projektov. Ani v jednom z nich sa zatiaľ nevyčerpalo ani 15 percent z ich tohtoročného rozpočtu.

Finančné riziko hrozí aj v prípade Kohézneho fondu. Nielen pre problémy s niektorými projektmi v oblasti infraštruktúry. Daň si vybral aj silnejúci kurz slovenskej koruny. Projekty podporené z Kohézneho fondu sa predkladali s rozpočtami v eurách. No kým v čase uzatvárania zmlúv s Bruselom sa počítalo s kurzom niečo vyše 40 korún za euro, reálne dnes jedno euro stojí niečo pod 33,50 koruny.

Zjednodušene povedané, pri projekte s pôvodným rozpočtom desať miliónov eur už teraz kurzové straty príjemcu predstavujú 65 miliónov korún. Ministerstvo financií odhaduje, že tieto kurzové straty vyjdú celkovo na 1,6 až 2,6 miliardy korún. Keďže peniaze z Kohézneho fondu idú na projekty vo verejnej sfére, napríklad diaľnice či železnice, je pravdepodobné, že zdroje bude musieť hľadať aj štátny rozpočet. Ten s takýmito výdavkami v tomto roku a zatiaľ ani v trojročnom výhľadovom rozpočte na roky 2008 až 2010 nepočíta.

Ziskové členstvo

Pri nových programoch na rozpočtovú sedemročnicu 2007 – 2013, ktoré ešte stále čakajú na schválenie v Bruseli, sa časové ohraničenie ich čerpania predĺži. Namiesto dvoch na tri roky od pridelenia a uzavretia zmluvy. Slovensku to určite pomôže. Nielen preto, že balík peňazí bude oproti súčasnosti ročne trikrát väčší. Čo predstavuje väčší nápor na administratívu. Systém n+3 pomôže aj pri problémoch so schvaľovaním nových programov.

Po tom, čo Národný strategický referenčný rámec na roky 2007 až 2013 odišiel do Bruselu až koncom decembra, pre zmenu si na jeho definitívne odobrenie necháva čas Brusel. V tomto roku sa preto podľa informácií TRENDU s novými eurofondmi počítať nedá. Napriek tomu pod čiarou je zatiaľ členstvo v EÚ pre Slovensko z finančného hľadiska zisková záležitosť. Z rozpočtu únie prišlo cez eurofondy viac peňazí, ako Slovensko zaplatilo na členských poplatkoch. Napriek rastúcim povinným príspevkom Slovenska do spoločného rozpočtu.

Ilustračné foto - Profimedia.cz