Dlhodobá konkurencieschopnosť Slovenska sa dá zabezpečiť len uskutočnením nevyhnutných štrukturálnych reforiem a vytváraním podmienok pre rozvoj znalostnej ekonomiky. Na konferencii s názvom Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 to uviedol minister financií Ivan Mikloš.

Na konferencii minister predstavil verejnosti tzv. Lisabonskú stratégiu pre Slovensko, napĺňanie ktorej by malo pomôcť slovenskej ekonomike stať sa konkurencieschopnou v dlhodobom horizonte. Hlavnými prioritnými oblasťami stratégie sú investície do ľudských zdrojov a vzdelávania, podpora informačnej spoločnosti, podnikateľského prostredia, vedy, výskumu a inovácií. "Stratégia bude pre vládu prioritou po jej schválení. Predpokladám, že to bude už v najbližších týždňoch," povedal Mikloš.

Prioritou úspešného rozvoja slovenskej ekonomiky by podľa ministra hospodárstva Pavla Ruska malo byť vytváranie lepších podmienok pre tých, ktorí zdroje tvoria, ako majú tí, ktorí ich prerozdeľujú. "Ak dnes 85 % zdrojov tvorí súkromný sektor, tak musí mať dobré podmienky na to, aby mohol rásť, rozvíjať produkciu a tým aj životnú úroveň ľudí na Slovensku," uviedol Rusko. Slovensko by podľa neho malo využiť zdroje, ktoré pomáhajú generovať zahraničné investície, na podporu rozvoja poznatkovej ekonomiky, infraštruktúry, vzdelávania, zdravotníctva a sociálneho systému.

Na financovanie prioritných oblastí slovenskej ekonomiky sú podľa Mikloša určené najmä 3 zdroje, a to verejné financie, zdroje z Európskej únie (EÚ) a súkromného sektora. Dôležité však bude vytýčiť si konkrétne priority, na ktoré sa predovšetkým sústredí táto podpora. "Ak chceme pokračovať v znižovaní deficitu verejných financií, v znižovaní miery prerozdeľovania, nemôže byť prioritou všetko," konštatoval Mikloš.

"Čo sa týka peňazí z EÚ, ak sa na tejto stratégii zhodneme, bude to potrebné premietnuť aj do národného rozvojového plánu a do plánov čerpania štrukturálnych fondov takým spôsobom, aby tieto prostriedky išli hlavne na podporu prioritných oblastí," dodal Mikloš. Čo sa týka financovania zo súkromných zdrojov, je potrebné vytvárať podmienky a predpoklady, aby firmy viac investovali do vzdelania, inovácií a výskumu. "Nie však prostredníctvom daňových úľav," pripomenul Mikloš.

Konfliktným miestom plnenia vytýčených strategických cieľov môže byť podľa Mikloša najmä chápanie ekonomických princípov, na ktorých sú založené doterajšie reformy zo strany predsedu SMER-u Róberta Fica. "Ak by sa napríklad zrušila daňová reforma, ktorú chce pán Fico zrušiť, tak celkom určite by to malo negatívne dôsledky na ekonomický rast, prílev zahraničných investícií a vznik pracovných miest. Celkom určite by to obmedzilo rozpočtové zdroje na podporu znalostnej ekonomiky," upozornil Mikloš.