Ak chce byť dnes politik „in“, musí do slovníka zahrnúť pojmy ako znalostná ekonomika, veda a výskum či inovácie. Úradnícky ekvivalent ambície byť moderný získal na Slovensku podobu Inovačnej stratégie vlády SR. Nedá sa povedať, že by mal tento dokument skromné ambície. Do šiestich rokov má mať podľa neho polovica podnikov na Slovensku „inovatívny charakter“. A majú vytvoriť štvrtinu ročného prírastku hrubého domáceho produktu.

NEPREHLIADNITE:

• Silicon Valley po slovensky (Komentár)

Pomôcť majú – ako inak – hlavne eurofondy. Miliardy korún predstavujú pre podfinancovanú oblasť lákavú víziu nápravy. No nedá sa povedať ani to, že by pri písaní dokumentu úradníci ministerstva hospodárstva prejavili veľkú mieru inovatívnosti. Slovenská definícia tohto pojmu sa začína už pri štátnej podpore nákupu technológií. Inými slovami, ide o dotácie súkromným firmám schované za módny pojem.

Podľa úradníkov

Inovačný problém Slovenska očami vládneho dokumentu by sa dal zhrnúť pár vetami: slovenské firmy nevytvárajú výrobky či služby, ktoré by sa na trhu dokázali svojimi vlastnosťami odlíšiť od konkurencie. Teda predstavovali by niečo úplne nové. Nelichotivo vychádza krajina z medzinárodných porovnaní. European Innovation Scoreboard 2006 ju v rámci EÚ zaradil do najslabšej, takzvanej skupiny meškajúcich krajín.

Príčiny tohto stavu sú podľa úradníkov dlhodobo známe: chýbajúca koncepcia štátu, politické delenie kompetencií, ale najmä slabá spolupráca a komunikácia komerčnej sféry s verejnými vedecko-výskumnými kapacitami. Kým inovácie zastrešuje rezort hospodárstva, vedu a výskum ministerstvo školstva. Obidve tieto rozsiahle oblasti má koordinovať rada vlády. Tá sa podľa vyjadrení oboch ministerstiev stretáva „operatívne, podľa potreby“.

Nie príliš dobrú komunikáciu však vidieť už pri príprave stratégie. Priamy zástupca ministerstva školstva v expertnej skupine, ktorá ju chystala, chýbal. „Boli v nej zastúpení aj reprezentanti vysokých škôl, ktorí zastupovali ministerstvo školstva,“ vysvetľuje Marta Cimbáková z odboru stratégií a analýz sekcie vedy a techniky ministerstva školstva.

V každom prípade Inovačná stratégia na roky 2007 až 2013, ktorú už schválila vláda SR, má priniesť riešenie. I keď jej efekt z textu možno ťažko vyčítať. „S niektorými názormi v materiáli sa dá súhlasiť, no pripomína viac politický dokument ako skutočný systém nástrojov,“ hodnotí stratégiu Ján Košturiak, riaditeľ Frauenhofer IPA Slovakia. Možno aj preto uložil kabinet ministerstvu úlohu do konca septembra tohto roka vypracovať s kolegami z rezortu výstavby ďalší dokument – Projekt inovačnej stratégie na roky 2007 - 2013.

J. Košturiakovi chýba napríklad odpoveď na otázku, čím konkrétne chce štát rozbehnúť spoluprácu komerčnej sféry s výskumnými kapacitami škôl a univerzít. Isté je zatiaľ najmä to, že súkromné firmy sa môžu tešiť napríklad na dotácie na nákup technológií z eurofondov. Rezort hospodárstva zatiaľ neprezradil, aká časť eurofondov by mala smerovať na túto formu podpory. Chce ňou riešiť jeden z dôvodov slabej inovačnej aktivity súkromného sektora – nedostatok peňazí na investície. „Predovšetkým v malých a stredných firmách to obmedzuje inovačné aktivity,“ tvrdí v odpovediach TRENDU ministerstvo hospodárstva.

Za štátne

V rámci míňania eurofondov rezort hospodárstva počíta s financovaním nákupu technológií ako formou podpory rozvoja inovačných aktivít firiem. Podniky budú musieť iba preukázať pozitívny ekonomický vplyv, zvýšenie pridanej hodnoty či príspevok takejto investície k zabezpečeniu rozvoja firmy.

Pôjde teda o dotácie, klasickú štátnu pomoc, ktorou štát za verejné peniaze priamo zvýhodní vybrané firmy. Bez toho, že by to riešilo problém chýbajúceho vlastného vývoja či spolupráce na vývoji.

„Navyše, ak sa pod inováciami dokážu schovať bežné investície, hrozí, že sa peniaze rozplynú bez efektu,“ upozorňuje na ďalšie riziko prorektor Slovenskej technickej univerzity Róbert Redhammer. Výhrady má proti samej myšlienke dotovania nákupu technológií. „V Spojených štátoch mi pri položení otázky, ako tam podporujú inovácie z verejných zdrojov, ani nerozumeli. To je predsa v záujme každej firmy, nie štátu,“ opisuje skúsenosti R. Redhammer.

Peniaze štátu či z eurofondov by mali ísť skôr na podporu výskumu, vývoja alebo vzdelávania, myslí si aj J. Košturiak. „Musíme začať vytvárať komunitu inovátorov. Pripraviť pre nich kvalitné vzdelávacie programy, stáže, projekty,“ vidí priestor na efektívnejšie míňanie verejných zdrojov. Rezort hospodárstva síce s programami na vzdelávacie aktivity v stratégii počíta, no nie tak skoro. Do budúceho marca iba vypracuje návrh programu. Prvá výzva na predkladanie žiadosti o príspevok by potom mohla prísť koncom roka 2008.

To, čo na Slovensku chýba, nie sú investície do zvyšovania pridanej hodnoty, ale „výskumom hnané“ inovácie. Teda komerčné využitie výsledkov výskumu. Týmto smerom by sa podľa R. Redhammera mal štát s podporou uberať, keď už má k dispozícii eurofondy. Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave minulý rok riešili približne tisíc menších projektov pre externé prostredie. Okrem finančného efektu, približne 150 miliónov korún tržieb, je takáto forma spolupráce dôležitá z pohľadu budúcnosti. Aj malé projekty na seba priamo viažu výchovu nových ľudí.

Práve tí môžu neskôr s výsledkom – inováciou – odísť do komerčnej sféry.

„Hranice medzi komerčnou sférou, výskumnými ústavmi, školami a spin off firmami sa musia postupne zotierať,“ súhlasí J. Košturiak. V praxi je totiž dôležitá rýchlosť využitia nového produktu či služby. Najmä ak nejde o úplne nové produkty či služby, ale iba ich čiastočné zlepšenie.

Až budúci rok

Granty na „inovačné aktivity“ nezačnú firmy čerpať skôr ako budúci rok. Prvé výzvy na predkladanie žiadostí o európske peniaze vyhlásia najskôr v októbri či novembri. Ísť by mali cez nový distribučný kanál – Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (SIEA). Rezort hospodárstva uprednostnil rozšírenie portfólia aktivít na energetiku zameranej Slovenskej energetickej agentúry pred Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania. Aj keď oblasti inovácií sa venovala práve národná agentúra.

Dôvodom je najmä nedôvera aktuálneho vedenia ministerstva k národnej agentúre. „Keby ste boli podnikateľ, boli by ste ochotný financovať aktivity spoločnosti, kde nemáte právo veta?“ pýta sa štátny tajomník rezortu hospodárstva Peter Žiga. Naráža na to, že rezort hospodárstva kontroluje štvrtinu, spolu s ministerstvom financií celkovo polovicu hlasov v agentúre. Druhú držia Slovenský živnostenský zväz a Zväz podnikateľov Slovenska. Tento model zaviedla bývalá vláda, keď sa prevalila kauza prevodu 1,6 miliardy korún z účtov agentúry na účet súkromnej firmy.

Koľko peňazí na inovácie cez SIEA pôjde, povie ministerstvo po definitívnom súhlase Bruselu. Európska komisia práve posudzuje návrh programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktorý zastrešuje aj inovačné grantové schémy. Až potom bude ministerstvo nastavovať aj kritériá, podľa ktorých sa bude posudzovať inovatívnosť predkladaných projektov. O balík približne 860 miliónov eur (takmer 29 mld. Sk) sa budú deliť s podporou cestovného ruchu, zelenej energie či energetických úspor.

Pre univerzity zaujímavý biznis

Cesta ku konkrétnemu výsledku výskumného projektu je v mnohých prípadoch nielen dlhoročná, ale najmä finančne náročná. A, samozrejme, bez zaručeného výsledku vo forme inovatívneho, teda nového výrobku či služieb. „Úspešné inovácie sú výsledkom experimentov, pokusov, chýb a mnohých neúspešných riešení,“ vysvetľuje Ján Košturiak, riaditeľ Frauenhofer IPA Slovakia. Len približne desať percent všetkých inovačných projektov sa úspešne implementuje do praxe, dodáva.

To bez zapojenia firiem od začiatočnej plánovacej fázy nejde. „Školy môžu vyvíjať inovačné riešenia, ale musia si ich vedieť aj zaplatiť a následne predať,“ súhlasí rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Juraj Wagner. Prínos komerčných subjektov okrem zafinancovania aspoň časti nákladov je v schopnosti reálnejšieho odhadu využitia výsledkov v praxi. A teda vyhranenia mantinelov, ktoré zabránia „zbytočnému“ predraženiu projektu.

Univerzity si najskôr musia získať dôveru firiem. V prípade aplikovaného výskumu podnik odkrýva študentom alebo profesorom aj časť know-how či technológií. Respektíve riskuje únik informácií o technickom probléme konkurencii. „Samozrejme sa podpisuje mlčanlivosť. Ale aj tak ide najmä o dôveru, ktorú si musí univerzita v takomto vzťahu získať,“ myslí si prorektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Róbert Redhammer. To bol okrem kvalitných ľudí jeden z kľúčových dôvodov, prečo po šiestich rokoch spolupráce s STU napokon americký výrobca polovodičov ON Semiconductor k výrobe na Slovensku pridal vývojové centrum.

Univerzity navyše z takejto spolupráce môžu finančne profitovať. Bratislavská STU minulý rok riešila približne tisíc fakturovaných prác súvisiacich s odborným know-how a takmer 200 medzinárodných a výskumných či akademických projektov. Celkovo si privyrobila približne 150 miliónov korún. Aj keď ide o menej ako desatinu rozpočtu univerzity, R. Redhammer si efekt pochvaľuje. „V opačnom prípade by sa výskum na škole nemal prakticky z čoho zaplatiť. Nehovoriac o možnosti študentov dostať sa k najmodernejším technológiám,“ dodáva.

Od nových eurofondov si veľa sľubujúaj univerzity. Po ich nábehu by mali mať univerzity možnosť požiadať z programu Veda a výskum o príspevok. Áno, opäť na technické vybavenie – infraštruktúru. (bam, pma)

Foto - Vlado Benko, Miro Nôta