Ste z vývoja rozpočtu nervózny?

Som. Kto by nebol v takýchto turbulentných časoch. Stretávam sa s kolegami v rámci EÚ a mám prístup k najaktuálnejším informáciám, z ktorých niektoré ani nie sú verejne dostupné. Z toho si skladám obraz, ktorý ma znervózňuje. Tak ako všetkých.

Inštitút finančnej politiky vo februári počítal s výpadkom verejných príjmov jedno percento HDP. Medzičasom to vyzerá na ešte pesimistickejšie prognózy o ekonomike. Budú sa príjmy opäť revidovať nadol?

Je veľké riziko, že áno.

Ako na to zareagujete?

Treba sa pozrieť na štruktúru rozpočtu. Prijali sme už jedno zásadné opatrenie, keď sme znížili pôvodne plánovanú spotrebu ministerstiev o 332 miliónov eur. V prípade úplne havarijného scenára by bolo možné siahnuť ešte na ďalších povedzme tristo miliónov, ale to už by ohrozilo niektoré primárne činnosti rezortov. Štát si musí plniť povinnosti v nejakej základnej kvalite a na to potrebuje peniaze.

NEPREHLIADNITE:

• Viac rečí ako skutkov
• Kto zachráni Európu
• Retardovaná krajina (Komentár)

Patrí k tomu prevádzkovanie nákladnej železničnej spoločnosti?

V momentálnej situácii áno.

Urobiť z toho sociálny podnik?

Skúsme sa zhodnúť na jednej veci. Slovenská ekonomika je extrémne závislá od vonkajšieho dopytu. Sama globálnu ekonomiku neovplyvní. Treba sa zamerať na to, aby sme nejako krízu prežili. V rámci toho je jedna z hlavných priorít udržanie zamestnanosti. Takmer za každú cenu. Naše obyvateľstvo naozaj nemôže za globálne spomalenie. Slovenská ekonomika nemá zásadnú systémovú chybu, len momentálne nikto nechce to, čo produkuje. To potrvá nejaký čas a všetci veríme, že je to len dočasný stav.

Aj okolité železničné firmy, i štátne, majú problémy a pristupujú k redukcii zamestnancov. U nás to vyzerá tak, že zamestnanosť sa stala prioritou, hoci železničiari nemajú čo robiť.

Nevylučujem, že v budúcnosti bude musieť Cargo prejsť reštrukturalizáciou. Ale dúfam, že to bude v čase, keď aj tí zamestnanci budú mať nejaké alternatívy.

Deficit verejných financií – tento rok štyri percentá HDP, budúci rok štyri až päť. Je to pesimistický odhad?

Povedzte mi, kedy sa oživí zahraničný dopyt, a odpoviem vám.

Tak inak. Prognózy sa zhoršujú, vláda aj niečo urobí, ale stále akoby si hovorila – no tak keď bude zle, zvýšime deficit. Nie je to málo?

Pozrime sa na to trochu komplexnejšie. Bývajú dobré a zlé časy a tieto sú jednoznačne zlé. A v takých časoch sa hlavná debata nevedie o deficitoch. Pravidlá existujú a myslím si, že sa majú rešpektovať. A ja budem robiť všetko, aby sa naplnili. Ale môže sa stať, že sa limit prekročí. No je iluzórne si myslieť, že keby celá EÚ hospodárila v priemere na úrovni mínus šesť percent HDP, že by sa naše prekročenie trojpercentnej hranice považovalo za anomáliu. Aby som odpovedal na otázku: Myslím si, že robíme maximum, čo v tomto momente robiť môžeme.

Lenže západné krajiny sú zaťažené i hasením krízy vo finančnom sektore. A stimuly nie sú v Európe také veľké. Na Slovensku sú možno niekde na úrovni jedného percenta HDP. Zvyšok sa rozplynie v neflexibilite rozpočtu.

Čo tým máte na mysli?

Že schodok sa zvyšuje dosť pasívne – zhoršia sa príjmy, pustíme deficit.

To je zjednodušená predstava. Ako som povedal, celkovú globálnu situáciu neovplyvníme. Budeme robiť všetko, aby sme sa správali k rozpočtu čo najzodpovednejšie. Verím, že nakoniec v rámci celku bude Slovensko patriť medzi krajiny s najnižším deficitom.

Nie je čas zrušiť Radu pre hospodársku krízu a prestať prijímať opatrenia ako šrotovné či rekreačné poukazy, ktorých efekt je pochybný?

Táto rada je poradný orgán, no združuje všetky relevantné subjekty. Nepodceňoval by som jej význam. Poviem príklad. Súčasťou rady sú odbory, ktoré sa prihlásili k výnimočnému kroku – netlačiť na neadekvátny nárast miezd. Čo je podľa mňa veľký úspech. Diskusie v rade sa do dnešného dňa vždy viedli v pragmatickom duchu. Ak sa ukazovalo, že nejaký návrh bol rozpočtovo neudržateľný, tak sa to zohľadnilo. Preto niektoré opatrenia prijaté boli, iné nie.

Tak sa spýtame priamo. Ste spokojný s opatreniami ako šrotovné či navrhované dovolenkové poukážky?

Môžem povedať, že šrotovné áno, som s ním v podstate spokojný. Ale na druhej strane s rekreačnými šekmi nie, som dlhodobo proti a nevidím veľký prínos tohto opatrenia.

Ak existuje opatrenie, o ktorom podnikatelia dookola hovoria, že by im pomohlo, je to zníženie odvodov. Nehrozí, že si zakopávame cestu, aby sa dalo také opatrenie prijať? Po kríze bude musieť prísť skôr konsolidácia verejných financií...

Iste, konsolidácia je veľmi dôležitá. Keby neprišla kríza, tak by sa šlo podľa plánu konsolidácie, ktorý rátal dokonca s vyrovnaným rozpočtom. Slovenská ekonomika má stále potenciál, a keď sa globálny trh oživí a vrátime sa, v úvodzovkách, do starých časov, máme realistický scenár, ako verejné financie skonsolidovať aj za súčasného legislatívneho stavu – teda bez zmeny daňových zákonov. No iste viete, že existuje čosi ako daňová kvóta II, ktorá meria daňovo-odvodové zaťaženie, a čuduj sa svete – Slovensko má najnižšie zaťaženie v rámci EÚ.

Áno, ale ide o štruktúru zaťaženia. Ste človek z biznisu a viete predsa, koľko stojí zamestnanie človeka...

Určite áno. No toto o niečom vypovedá – daňová kvóta II je najnižšia v EÚ.

Nemala by vláda vydať jednoznačnejší signál, že po zlých rokoch príde k dôslednej konsolidácii verejných financií?

Jednoznačne súhlasím a plánujeme jasnú stratégiu konsolidácie.

Akú bude mať podobu? Bude to zákon? Ústavný zákon?

Je to síce extrém, ale technicky si viem predstaviť aj niečo také.

Foto - Miro Nôta