Pred dvoma rokmi Mikuláš Dzurinda v parlamentných voľbách nekandidoval. Teraz z kandidačnej listiny SDKÚ-DS odstúpiť nemieni. Pritom dôvod na to má ešte silnejší ako v roku 2010.

V posledných voľbách sa o hlasy voličov neuchádzal, lebo prevzal politickú zodpovednosť za to, ako bola strana financovaná. Aby dostala od bratislavskej spoločnosti Soul približne 50 miliónov korún, musela sa nájsť nielen banka, ktorá ich nesolventnej spoločnosti požičala, ale aj neznámy „dobrodinec“, ktorý za lombardný úver ručil svojím kontom. Aby spoločnosť Allied Wings, so základným imaním 10-tisíc libier, mohla v roku 2000 požičať SDKÚ približne 15 miliónov Sk, opäť za ňou musel byť „dobrodinec“, ktorý zostal neznámy. Jediný dobrodinec, ktorý sa stal známy, bol za firmou Destor Investments, lebo pokladník SDKÚ Igor Kucej priznal, že za ňou je on. M. Dzurinda pred dvoma rokmi prevzal zodpovednosť za stranu a jej financovanie. Teraz, keď má prevziať zodpovednosť sám za seba, kandidovať chce.

Vo februári 2006 dostal ako premiér závažnú informáciu od šéfa spravodajskej služby — od človeka, ktorého on sám označil za „charakterného profesionála“ a „zakladajúceho člena SDKÚ“. Podľa ministra vnútra Daniela Lipšica v nej boli „spravodajsky zadokumentované vážne podozrenia z korupčnej činnosti, ktorú vykonávala istá finančná skupina, ale aj podozrenia z korupčnej trestnej činnosti iných osôb“. Ako dodal minister, nemal tým na mysli len FNM. Predseda SDKÚ pred pár dňami povedal, že pred šiestimi rokmi bolo jeho politickou zodpovednosťou len to, aby SIS nakladala „náležitým spôsobom“ s informáciami. V skutočnosti je zodpovedný, že na „vážne podozrenie z korupčnej činnosti“ funkcionárov FNM a členov vlády nereagoval a neurobil nič, aby pre tieto „vážne podozrenia“ v nej nemohli pokračovať.

Viac článkov z rubriky Res publica Mariána Leška

Otázka, či sa tak správal preto, lebo sám bol zainteresovaný, je trestnoprávneho charakteru a odpoveď na ňu môžu dať len orgány činné v trestnom konaní. Na otázku, či ako predseda vlády bol povinný konať, si môže dať odpoveď aj sám. Ústavný činiteľ, ktorý preberá funkciu po sľube, že svoje povinnosti bude plniť v záujme občanov, nesie plnú zodpovednosť za to, ak v takom vážnom prípade koná v inom ako vo verejnom záujme.

Keď minister Daniel Lipšic zverejnil, akú informáciu vo februári 2006 predseda vlády dostal, M. Dzurinda poznamenal, že on ju vyšetriť nemohol, lebo nikdy majorom polície nebol. Práve preto, že nebol majorom, ale premiérom, je ústavne i politicky zodpovedný, že s dôležitou informáciou nenaložil spôsobom hodným verejného činiteľa. Ak z kandidačnej listiny neodstúpi, vnúti svojej strane, aby prevzala zodpovednosť za jeho zlyhanie.

Komentár Mariána Leška v rubrike Res publica vyšiel v TRENDE 3/2012.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.