Apelovanie na štátnu príslušnosť v spotrebiteľskom správaní sa zvykne vracať vždy, keď sa obchodníci dostanú do problémov. Väčšinou je to tak, že proti sú krajiny, kde prevláda export. Príkladom je Čína, ktorá sa proti zavádzaniu protekcionistických bariér v čase krízy angažuje asi najviac.

Naopak, za sú krajiny, ktorým sa v exporte darí menej. Príkladom je americká kampaň Buy American z obdobia medzivojnovej krízy. Jej pointou bolo, aby sa vládne nákupy obmedzovali na americké produkty. S myšlienkou istú dobu koketovala aj vláda Baracka Obamu.

Nakupuj tam, kde žiješ, podporíš seba aj región. Presne tento slogan využívajú dnes obchodné reťazce v spoločnej kampani Nakupujeme doma.

Niet div, medziročný prepad maloobchodných tržieb je viac ako desaťpercentný, najväčší spomedzi krajín V4. Keďže celkovo sa spotreba domácností prepadla o 1,5 percenta, možno tušiť, že cezhraničná nákupná turistika za prvý polrok výrazne zosilnela.

Či je nakupovanie doma naozaj výhodné pre ekonomiku a teda i spotrebiteľov, sme sa opýtali viacerých ekonómov. Mix sme sa snažili spraviť čo najpestrejší. Odpovedali bankoví analytici, ekonómovia z think thankov označovaných za pravicové i ľavicové ale aj šéf analytikov ministerstva financií:

Eugen Jurzyca, riaditeľ, INEKO: Po prvé, ak budeme kupovať naše výrobky, budú Nemci kupovať nemecké výrobky. Je to jeden z národno-populistických návodov na prehĺbenie krízy. Po druhé, vlastenec sa snaží o to, aby naše podniky vyrábali čo najefektívnejšie, v zdravom podnikateľskom prostredí. Nie o to, aby na trhu nedostávali signál o neefektívnosti. Ak by malo platiť, že slovenskí spotrebitelia by mali v kríze pomáhať slovenským producentom nákupom drahších tovarov, tak by aj naopak, slovenskí producenti mali v kríze pomáhať slovenským spotrebiteľom predajom lacnejších tovarov. Po tretie, nevieme, ktoré sú domáce produkty. Poznáme iba zopár domácich vyhľadávačov renty a tí sa veľmi s platením daní do nášho rozpočtu netrápia.

Róbert Prega, analytik, Tatra Banka: Slovenská ekonomika výrazným spôsobom profituje z možnosti voľného zahraničného obchodu v rámci krajín Európskej únie. V prípade, že by vo všetkých členských krajinách prevládol model jednostranného uprednostňovania domácich výrobkov, slovenská ekonomika ako celok by na tom určite stratila. V tomto svetle by hlavným kritériom výberu výrobku by mala zostať výhodnosť nákupu pre konkrétneho spotrebiteľa a nie krajina pôvodu.

Martin Bruncko, ekonóm, Asociácia pre vedomostnú ekonomiku: To záleží od osobných priorít každého človeka. Ak je pre niekoho najdôležitejšie nakupovať čo najlacnejšie, nemôžete mu vyčítať, keď chodí na lacnejšie nákupy do susedných krajín. Alebo niekoho tlačiť do toho, aby si kúpil horší výrobok len preto, že je vyrobený u nás doma. Podstatné je, aby ľudia vedeli, že kúpou domáceho výrobku na Slovensku podporujú domáce hospodárstvo a tým tak trochu aj sami seba. Rozhodnúť sa potom musí každý sám.

Zdenko Krajčír, riaditeľ, Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR: Nemienim sa pliesť spotrebiteľom do ich rozhodnutí, na čo minú peniaze. Dôverujem im, že sa rozhodujú správne na základe vlastných preferencií a rozpočtových možností. Ak sa rozhodnú pre slovenské výrobky, budem rád, pretože to je najlepší dôkaz ich kvality, čo zákonite pomáha ekonomike.

Vladimír Vaňo, analytik, Volksbank Slovensko: Základným princípom slobodného trhového hospodárstva je slobodné a nezávislé rozhodovanie. Spotrebiteľská xenofóbia je  krátkozrakým prístupom, okrem iného aj preto, že je akademicky aj empiricky preukázané, že medzinárodný obchod prospieva všetkým zúčastneným stranám: zvyšuje životnú úroveň spotrebiteľov (ktorí majú dostupné lacnejšie tovary aj z dovozu), ale aj zamestnancov exportujúcich odvetví. Netreba zabúdať na to, že Slovensko je malá a otvorená ekonomika a náš ostatný hospodársky rozmach bol aj zásluhou intenzívnejšej integrácie do medzinárodného pohybu kapitálu (prílevu nových priamych zahraničných investorov a s nimi súvisiacich pracovných miest), ako aj tovarov (vývozu slovenskej priemyselnej produkcie do zahraničia).

Ilustrácia na titulke - Flickr.com

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.