V čase krízy nové pracovné miesta v slovenských obciach a mestách nepribúdajú tak rýchlo ako pred pár rokmi. Naopak, čoraz viac samospráv sa obáva, že prídu aj o fabriky, ktoré už prilákali. Ako na novú situáciu zareagovali starostovia a primátori? Rôzne. Niektorí proinvestičné aktivity ešte znásobili, iní sa skôr upínajú k eurofondom či sociálnym podnikom.

Keď americký výrobca autokáblov Molex ohlásil, že zatvorí fabriku vo východoslovenskom Kechneci, vzbudilo to rôzne emócie a vášne. Že tam stratí prácu vyše tisíc ľudí, nenechalo chladným ani starostu obce Jozefa Konkolyho. No napokon uňho prevládol pragmatizmus.

Keď sa s ním TREND skúšal kontaktovať pri príprave témy o investoroch v regiónoch v čase krízy, na obecnom úrade sa mu ho zastihnúť nepodarilo. „Čo by ste potrebovali? Ale rýchlo, som pracovne za Atlantikom v New Yorku,“ naveľa dvíha mobil. Vysvitne, že v Amerike prezentuje svoj región a potenciálnym investorom predstavuje aj ekonomiku celého Slovenska.

„Spočiatku boli Američania trochu prekvapení, že im o investovaní na Slovensku hovorí starosta menšej obce. Ale podľa mňa práve teraz treba na investoroch pracovať ešte viac ako doteraz,“ hovorí J. Konkoly. Človek, ktorý za posledné roky pritiahol do Kechneca pätnástku investorov a aj po odchode Molexu v obecnom priemyselnom parku zostáva skoro dvetisíc pracovníkov.

Investorov ubúda

Štatistiky TREND Analyses potvrdzujú, že nových investícií na Slovensku je menej. Pred dvoma rokmi ich zosumarizoval deväťdesiat. Či už šlo o príchod nového investora alebo expanziu etablovaného do iného regiónu, prípadne o kapitálový vstup do fungujúceho podniku s následným rozšírením výroby. Predvlani zažilo Slovensko mesačne v priemere sedem takýchto dobrých správ.

Ani prvých osem mesiacov minulého roku, kým sa do Európy začala prelievať hospodárska recesia zo Severnej Ameriky, to nevyzeralo tragicky. Slovensko za ten čas zaznamenalo takmer 40 pozitívnych investičných noviniek, priemerne päť mesačne.

No v posledných šiestich mesiacoch sa priemyselné investície prudko zabrzdili. V regiónoch ich pribudlo desať, ani nie dve za mesiac. A spomedzi nich je väčšou iba jediná. Taiwanský AU Optronics chce v Trenčíne postaviť závod na televízne monitory pre tritisíc ľudí. Ostatné investície do priemyslu sú zväčša o novej práci pre pár desiatok zamestnancov.

Niekdajšiu početnosť investičných zámerov si drží len výstavba nových energetických zariadení či zámery v spracovaní odpadov. No takéto projekty prinesú prácu niekoľkým operátorom automatizovaných technológií. Naopak, mestá a obce sa často obávajú, že takéto aktivity im zhoršia životné prostredie.

Horšie...

Východoslovenský Trebišov aj za pomoci eurofondov obnovil pre investorov haly skrachovanej konzervárne Frucona. No k jedinému väčšiemu investorovi, dánskemu výrobcovi kovového nábytku Blika ďalších mesto nepridalo. „Rokovania s investormi prebiehajú. Ale pre krízu nie je možné očakávať žiadne rýchle rozhodnutie. Väčšina investorov iba sonduje,“ tvrdí Miroslav Eliáš zo správy majetku a priemyselných parkov mesta Trebišov.

Aj Strážske má novú oceliareň pre päťsto ľudí, ktorú postavili ľudia blízki investičnej skupine Istrokapitál. No ďalšie úlovky zatiaľ nie sú. „Kríza zúžila záujem. Zahraniční investori chodia v čoraz menšom počte,“ ťažká si primátor Vladimír Dunajčák.

Vedúci kancelárie primátora Bardejova René Semanišin tiež hovorí, že vlani malo mesto veľa záujemcov. Najmä z výroby súčiastok do automobilov: „No od októbra je to zamrznuté. Viacerí sa už ani neozvali.“ Bardejovskú samosprávu teší aspoň to, že skôr prilákaný nemecký výrobca skrutiek Kamax chce rozšíriť svoj závod.

Veľkú neistotu investorov pociťuje i stredoslovenský Vígľaš, ktorý len pred pol rokom skolaudoval nový 37-hektárový park. Už pred vyše rokom sa doň sľúbil nemecký výrobca sústružených súčiastok do áut Burgmaier Metalltechnik. „No prišla kríza a oni sa ešte stále definitívne nerozhodli. Čakáme. Nikoho iného sa teraz získať nedarí,“ hovorí starosta Pavel Výboh.

… aj lepšie

No sú aj spokojnejšie samosprávy. Juhoslovenské Šurany počas krízy predali pozemky na dva nové závody. Švajčiarsky výrobca rúrkových rozvodov do áut Zobex a domáci producent elektrorozvodných skríň Elektro-Straška mali už dlhšie v meste menšie prevádzky. Teraz chcú podľa primátora Imricha Váradyho postaviť väčšie fabriky.

Nervózni nie sú ani v Trenčíne. Vedenie mesta tvrdí, že nový stohektárový park naplní aj počas krízy. V považskom Vrbovom zasa pozemok na nový závod kupuje dokonca firma z odvetvia, ktoré lacná ázijská konkurencia dusila už pred krízou: textilka Bodet&Horst.

Niektorí šéfovia samospráv v rozhovoroch s TRENDOM v tichosti ocenili, že kríza medzi investorov priniesla aj trochu pokory. Predtým boli veľmi sebavedomí a často vôbec nekonzultovali svoje plány so samosprávou. Len rýchlo stavali. Teraz sú investori komunikatívnejší.

Dočasný odchod

Možno viac ako strata možného bolí strata etablovaného investora. Keď odchádza úplne alebo prepúšťa podstatnú časť zamestnancov. Takto napríklad obec Predmier neďaleko Bytče prichádza o svoju jedinú fabriku. Závod na výrobu gumových tesnení do áut tam zatvára česká Rubena. Starosta Ladislav Masiarik neskrýva rozčarovanie. Firma mu vopred nič neoznámila: „Vždy sme mali korektné vzťahy. Je mi to ľúto, že sa to končí.“

Na okraji Kežmarku zasa stavbári odišli z rozostavanej fabriky na výrobu liečiv. Primátor Igor Šajtlava dúfa, že len dočasne. Ruský investor Technomed mu vysvetlil, že musel investičné zdroje narýchlo presúvať zo Slovenska do Moskvy. Lebo vraj tam sa musí vysťahovať z centra mesta a tak rýchlo potrebuje novú fabriku. Rusi chcú získať na Slovensku úver a potom stavbu oživia.

Snina prišla o šesťsto pracovných miest. Domáci výrobca káblov JAS Elmont a českí strojári zo spoločnosti Unex síce v meste zostávajú, ale po hromadných prepúšťaniach už iba s menšími výrobami. „Žiadny nový investor sa sem nechystá. A čo je horšie, aj tí, ktorí tu už boli dostatočne etablovaní, rušia svoje prevádzky,“ komentuje Marta Mrázová zo sninského mestského úradu. Podľa nej sa vedenie mesta pravidelne stretáva s podnikateľmi a rieši s nimi, ako na nich kríza dolieha.

Udržiavať oheň

Častejšie sa s investormi rozprávajú aj v iných mestách a obciach. Ale ako vysvetľujú šéfovia samospráv, nič veľké už investorom ponúknuť nevedia. Pozemky pre nich vybavili, pomohli s prívodom energií i s autobusovou prepravou zamestnancov. Finančné bonusy, napríklad v podobe odpúšťania daní z nehnuteľností, vraj do hry vložiť nemôžu. Išli by proti zákonu.

Vedenie Levíc debatuje so svojimi investormi raz týždenne. „Chvalabohu, žiadne prepúšťanie nikto nechystá,“ hovorí primátor Štefan Mišák. Z desiatky investorov v 50-hektárovom parku podľa neho niektorí iba pribrzďujú prijímanie nových zamestnancov.

A nemecký výrobca automobilových spojok ZF Sachs, ktorého zasiahlo zníženie odbytu áut, odkladá prístavbu ďalších hál. „Našou výhodou je, že máme pestrejšiu paletu investorov,“ hodnotí Š. Mišák. Okrem automobilových subdodávateľov majú Levice výrobcu drevených obalov, potravinárov, produkciu kozmetiky či energetických zariadení.

Šuriansky primátor I. Várady tiež hovorí, že jediné väčšie prepúšťanie v meste nahlasuje nemecký výrobca kovových súčiastok do áut Lindenmaier. Naopak, ešte väčší tamojší zamestnávatelia, ázijskí Bang Joo a Sehwa, ľudí prijímajú. Lebo im rastú objednávky na plastové výrobky od tuzemských závodov Samsungu a Sony. Ich odbyt až tak neviazne ako predaj áut. Aj výrobca elektronických komponentov Shin Heung Precision tento rok k štyristo súčasným zamestnancom pridá ďalších sto.

Galanta, kde sídli veľký závod Samsungu, sa snaží, aby jej spojenie s investorom bolo čo najsilnejšie. Mesto, firma a trnavský VÚC založili elektrotechnický klaster na podporu vedy a výskumu. „Vieme, že výroba sa môže presťahovať do lacnejšej krajiny zo dňa na deň. No výskum a vývoj môžu dať Samsungu hlbšie základy,“ vysvetľuje zástupkyňa prednostu mesta Henrieta Csemezová.

Výhodná náhoda

To, akého investora to-ktoré mesto v minulosti získalo, bola často len náhoda. Teraz niektoré z nich z menej rizikových biznisov ťažia. Kríza menej tlačí na producentov lacnejších tovarov bežnej spotreby. Napríklad produkcia potravín neklesá. Dochádza iba k tomu, že spotrebitelia viac nakupujú menej kvalitné a lacnejšie potraviny. Ani rafinérie zatiaľ necítia, že by ľudia výrazne menej jazdili na autách. Podobne kríza zatiaľ nerozbíja ani odbyt elektroniky. Takisto nestrácajú objednávky ani farmaceuti.

Rovnako pre krízu, aspoň zatiaľ, nemusia panikáriť podniky zamerané na údržbu či obsluhu už nadobudnutého majetku ľudí. Napríklad gumárne síce pociťujú znižovanie produkcie svetových automobiliek po rozhorení krízy, ale dodávky pneumatík na prvé obutie nových áut sú pre nich iba doplnkovým biznisom. Nosným trhom gumárov sú jazdené autá a tento ich biznis sa drží lepšie. Na druhej strane, ak kríza potrvá dlhšie, ľudia začnú škrtať výdavky aj na tieto účely.

Niektoré biznisy kríza zjavne dusí už teraz. Viac ohrozuje producentov drahších vecí, ktorých kúpu ľudia teraz bedlivejšie zvažujú. A tiež na ne ťažšie získavajú bankové úvery. Ide najmä o producentov z reťazca výroby áut či výstavby bytov. Preto už zo Slovenska odišla napríklad česká Rubena a výrobu zastavilo viacero producentov produktov pre stavebníctvo. Napríklad v Žarnovici skončil výrobca drevených podláh Bonanza.

Ťažšie sa dýcha výrobe kabeláže, ktorá to má nahnuté v prospech presunu do ešte lacnejších ázijských krajín. Dve fabriky sa zavrú úplne: SE Bordnetze v Zlatých Moravciach a Molex v Kechneci.

Stojí to za to

Že však lákanie investorov prináša ovocie aj v čase krízy, sa potvrdzuje v Malom Krtíši. Obec leží v regióne, ktorý neoplýva priemyslom. Pred pár rokmi sa jej podarilo prilákať talianskeho výrobcu posilňovacích zariadení Technogym. A práve v čase krízy si tam fabriku stavia ďalšia talianska firma, výrobca elektromotorov Sisme. „Sisme sme získali do nášho parku aj preto, že rovnako ako pri Technogyme sme za nich rýchlo obehali rôzne povinnosti po úradoch. Mám kontakty. Tak prečo to nezobrať na seba a nevybaviť to rýchlejšie,“ spomína starosta obce Viliam Bayer.

Stropkov chce získať nových investorov do opustených hál po skrachovaných firmách. Dostal na to 3,5 milióna eur z eurofondov. Zatiaľ síce investorov nemá, ale na pomoc pri ich zháňaní si najal firmu, ktorá ich oslovuje. Jasnejším výsledkom snáh Stropkova je zatiaľ iba projekt recyklácie starých pneumatík od bardejovskej firmy KFŠ Delta. Podľa prednostu Stropkova Metoda Buráka sa však ľudia obávajú znečistenia ovzdušia: „No prepúšťala u nás už Tesla a ak sa bude nezamestnanosť ďalej zvyšovať, ľudia asi uprednostnia robotu pred ekológiou.“

Iné priority

V niektorých mestách sa TREND stretol s opadnutím odhodlania ďalej lákať investorov. Počas krízy to už pomaly vnímajú ako zbytočné mrhanie energiou a sústrediť sa chcú radšej na čerpanie eurofondov na obnovu škôl, námestí, zdravotných stredísk či kultúrnych domov. A viac začínajú rozmýšľať nad sociálnymi podnikmi.

Východoslovenským Giraltovciam sa ani nie je čo čudovať. S vládnou investičnou agentúrou SARIO síce mesto chystalo priemyselný park, ale projekt stopli. Lebo Giraltovce ležia na sútoku dvoch riek, ktoré sa za posledné desaťročie šesťkrát vyliali. Mesto pracuje skôr na fondoch a ide budovať sociálny podnik. So zameraním na stavebníctvo či recykláciu komunálneho odpadu. A primátor Giraltoviec Ján Rubis vidí nové možnosti i v ďalšom zámere vlády – dať prácu nezamestnaným pri úprave riek či lesov.

V eurofondoch sa hľadá aj Snina, hoci paralelne investorom ponúka časť zrekonštruovaných hál po skrachovanej strojárni Vihorlat. „Nových investorov počas krízy nenachádzame. Ale rekonštrukcia nemocnice či námestia z eurofondov zabezpečí prácu aspoň pre tunajších stavbárov,“ hovorí za Sninu M. Mrázová. Ideálne, samozrejme, je, ak sa mesto s úspechom snaží v oboch oblastiach. Lebo miestne dane od investorov rozšíria priestor na čerpanie eurofondov. Päť percent investície musí do eurofondového projektu vložiť samospráva.

Ani Bardejov nečaká len na rozšírenie fabriky nemeckého Kamaxu. Takisto pripravuje sociálny podnik – na verejnoprospešné práce pri údržbe mesta. Rovnako uvažujú v Palárikove či v Leviciach, kde by sa sociálne podniky mali zaoberať recykláciou odpadov.

Naopak v Malom Krtíši či Vígľaši o sociálnych podnikoch neuvažujú. Vidia v nich viac rizík ako prínosov. Aj preto, že štát prispeje samosprávam na platy zamestnancov v sociálnom podniku len jednou polovicou. „Takýto podnik iba zaťaží obecný rozpočet a je to len krátkodobé riešenie. Chcem súkromného investora do nášho parku a na to sa sústreďujem,“ hovorí starosta Vígľaša P. Výboh.

Jeho kolega z Malého Krtíša V. Bayer ho dopĺňa, že sociálne podniky môžu aj úplne naraziť. Na to, že šéfovia samospráv nebudú mať pre iné povinnosti čas na manažovanie ich činnosti: „Takýto podnik potrebuje schopného človeka, čo mu bude udávať smer. Ale medzi dlhodobo nezamestnanými sa ťažko nájde.“

A sú aj mestá, kde sa lákanie investorov bije s inými prioritami. Bojnice so zoologickou záhradou, zámkom a kúpeľmi chcú oveľa viac turistov ako fabriky. Na lákaní priemyslu vôbec nepracujú. Na výstavbu nového zábavného parku už investora majú. Za sto miliónov eur ho tam má postaviť bratislavský developer Klastor.

Ilustračné foto - Ivan Fleischer, Foto - Vlado Benko

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.