Boj, aký sa rozpútal o investíciu kórejského koncernu Hyundai, Slovensko zatiaľ nezažilo. Výsledok je jasný, na rade je plnenie prísľubov daných investorovi.

Súperom Slovenska v boji o top projekt tohtoročných európskych investícií bolo Poľsko. Kórejský investor podrobil obe stredoeurópske krajiny previerke, ktorú všetci zúčastnení označili ako dosiaľ nevídanú.

„Každý investor si robí štúdiu uskutočniteľnosti, v ktorej sa snaží ohodnotiť každý fakt, ktorý môže mať význam,“ hovorí jeden z vyjednávačov, riaditeľ divízie priamych zahraničných investícií Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Roman Kuruc. Zástupcovia Hyundaia zobrali svoju úlohu vážne.

Väčšia rozvinutosť môže aj prekážať

Z hodnotenia vplyvu makroekonomického prostredia na podnikanie vyšlo víťazne Slovensko. Aj keď je byrokracia pretrvávajúcim problémom oboch posudzovaných krajín, Slovensko ukázalo väčšiu vôľu na zmenu.

Náskok si získalo najmä v oblasti daní. Zavedenie rovnej 19-percentnej dane z príjmu sa ukázalo ako jeden z najlákavejších argumentov v jeho prospech. Rovnako zmeny v sociálnom systéme. Výhodu takmer rádovo väčšieho trhu Poľsku zmazal májový vstup oboch krajín do EÚ.

Súčasný svetový trend znižovania nákladov je aj v automobilovom priemysle silným argumentom. Poľská tlačová agentúra AFP citovala nemenovaného predstaviteľa Kie, podľa ktorého bola poľská ponuka dobrá, no prioritou boli nízke náklady. Sám fakt zhruba o tretinu nižších slovenských priemerných miezd však nestačil.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:

• Zastavaných zelených lúk pribudne
• Súťaž o investície nie je vždy čestná
• Hyundai: O päť rokov sme päťkou
• Ján Lešinský: V strednej Európe pribudnú ďalšie automobilky

Porovnávali sa už regióny, v ktorých ležia ponúkané lokality. Región okolo mestečka Kobierzyce v Dolnom Sliezsku, neďaleko Vroclavu, už niekoľko desiatok investičných akcií eviduje.

„Je to rozvinutá oblasť, na ich vkus možno až príliš,“ komentuje kórejské nároky R. Kuruc. Z vyššej rozvinutosti totiž vyplýva nielen vyššia aktuálna úroveň miezd, ale aj predpoklad ich rastu a nižšia nezamestnanosť.

Podľa údajov zverejnených regionálnou komorou Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) žije v okruhu 50 kilometrov od Žiliny 840-tisíc ľudí, z ktorých je 425-tisíc v produktívnom veku.

Trojica okresov Žilina, Kysucké Nové Mesto a Bytča eviduje v súčasnosti priemernú mieru nezamestnanosti takmer 12,7 percenta. Vytvorenie troch tisícok pracovných miest v súvislosti s príchodom automobilky by ju znížilo na 9,5 percenta.

„Nejde pritom o nekvalifikovanú pracovnú silu, mnohí nezamestnaní sú bývalí pracovníci Závodov ťažkého strojárstva,“ poznamenáva konateľ žilinskej Spoločnosti pre podporu exportu a turizmu a poradca žilinského primátora pre investíciu Juraj Čermák.

Kórejský investor v súvislosti s pracovnou silou zohľadnil ešte jeden faktor. „Nižšia revolučnosť más,“ označil ho ešte pred rozhodnutím J. Čermák. Ako poznamenal premiér Mikuláš Dzurinda, od kórejských partnerov „vycítil, že si vážia to, že sa na Slovensku neštrajkuje, respektíve málo štrajkuje“.

Čo je v stimuloch?

V deň zverejnenia rozhodnutia spoločnosti Hyundai štátny tajomník poľského ministerstva hospodárstva Jacek Piechota pre rádio Katowice uviedol, že Poľsko ponúklo investorovi štátnu pomoc v „závratnej výške,“ porovnateľnej s úverom od Svetovej banky na reštrukturalizáciu poľského baníctva. Ten dosiahol 200 mil. USD (6,7 mld. Sk). Takáto výška investičných stimulov zodpovedala Európskou úniou povoleným 15 percentám z investície 1,1 mld. EUR (44,6 mld. Sk).

Hneď po zverejnení rozhodnutia o umiestnení automobilky však vzbudila údiv oznámená výška investície 700 mil. EUR (28,4 mld. Sk). Bola nižšia, ako sa očakávalo. Firma však pred rozhodnutím výšku plánovanej investície nikdy oficiálne nezverejnila.

Investícia v Žiline a tým aj štátna pomoc však bude vyššia. „Na pozemku budú vedľa seba dva závody,“ vysvetľuje R. Kuruc zo SARIO.

Hneď vedľa závodu Kia Motors Corporation totiž bude stáť závod Hyundai Mobis. Ďalší člen koncernu Hyundai Motor bude pre fabriku Kia v režime just-in-time dodávať komponenty. Investícia do výstavby tohto závodu má dosiahnuť zhruba 190 mil. eur (7,7 mld. Sk).

Maximálna 15-percentná celková štátna pomoc pre investíciu do oboch závodov by predstavovala vyše 5,4 mld. Sk. Vláda napokon na mimoriadnom zasadnutí minulý štvrtok schválila celkovú účasť štátu 8,8 mld. Sk.

Priame stimuly z toho dosahujú 6,8 miliardy korún. Pôjdu na výkup pozemkov, terénne úpravy pozemku, nákup hmotného a nehmotného investičného majetku súvisiaceho s projektom.

Začiatočná investícia

Podľa P. Rusko investor avizoval neskoršie rozširovanie výrobných kapacít z ohlásených 200 tis. automobilov ročne. Minister financií Ivan Mikloš odhadol tohtoročné výdavky štátneho rozpočtu na štátnu pomoc na zhruba dve miliardy korún.

Časť z nich by sa však podľa neho mala do rozpočtu vrátiť najmä v dani z pridanej hodnoty. Čisté náklady pomoci zo štátneho rozpočtu by tento rok napokon nemali presiahnuť avizovaných 1,5 - 1,6 mld. Sk.

Lokalita pre dodávateľský priemyselný park zatiaľ podľa R. Kuruca vybratá nebola, no mala by byť 60 až 100 kilometrov od Žiliny. Jej potenciálne umiestnenie je už vybraté, bude však záležať, kde sa budú chcieť usadiť dodávateľské podniky.

Ide o približne desiatku významných medzinárodných spoločností. „Budú nadviazané aj na iných odberateľov v Európe, preto bude dôležité aj ich logistické napojenie,“ naznačuje R. Kuruc.

Zmluva medzi SR a spoločnosťou Hyundai by mala byť podľa P. Ruska podpísaná 16. alebo 17. marca a základný kameň závodu by mal byť položený 7. apríla. Očakáva sa, že prvé auto nový závod vyrobí v októbri 2006.

Logistika bude drahá výhoda

Dopravné napojenie pre závod akcentoval Hyundai ako jednu z hlavných požiadaviek počas celého tendra. Slabšiu úroveň dopravnej infraštruktúry označili po vyhlásení výsledku za dôvod svoje prehry aj smutní Poliaci.

Hneď po ohlásení výsledku však P. Rusko skonštatoval, že SR podľa neho nebola schopná dať výrazne lepšie podmienky ako Poľsko. Podobne ako poľská ani lokalita pri Žilne nie je napojená na diaľnicu.

„Rozdiel je v tom, že sme dokázali presvedčiť investora, že do roku 2006 bude diaľničné napojenie na Žilinu existovať.“ Do zmluvy s investorom sa preto dostal aj záväzok štátu do konca novembra 2006 dostavať 40-kilometrový úsek diaľnice Ladce - Žilina.

Podľa aktuálnych prepočtov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR si výstavba diaľnice vyžiada vyše 22 miliárd korún. Podľa P. Prokopoviča by mal výstavbu v úsekoch Ladce – Sverepec a Hričovské Podhradie – Žilina financovať štát.

Projekt si podľa predbežných odhadov vyžiada 9,8 mld. Sk. Na diaľnicu Sverepec – Vrtižer plánuje rezort dopravy použiť vyše 8,5 mld. Sk z Kohézneho fondu a verejných zdrojov.

Víťazom výberového konania na výstavbu diaľnice v časti Vrtižer - Hričovské Podhradie s rozpočtovanými nákladmi 3,75 miliardy korún sa stal už dávnejšie Doprastav, a.s., Bratislava.

Parcela v tajnosti

Dôležitým prvkom výberového konania bola sama ponúknutá lokalita. Kým o slovenskej ponuke, parcele v katastri obcí Nededza, Gbeľany, Teplička a Mojš, sa vedelo pomerne dobre, Poliaci informácie o zóne Kobierzyce úspešne tajili.

TRENDU to ešte počas tendra potvrdil Miroslav Pivoňka z obchodno- ekonomického oddelenia Veľvyslanectva SR v Poľsku. Poliaci sa presvedčili z predchádzajúcich neúspechov pri lákaní investície automobilky Toyoty/PSA, ktorú napokon stavajú v českom Kolíne, i vlaňajšieho PSA, ktoré získala Trnava.

V prípade víťaznej žilinskej parcely bolo už v priebehu tendra jasné, že kľúčovou úlohou mesta bude s asistenciou štátu zabezpečiť výkup pozemkov od veľkého množstva vlastníkov. Počet identifikovaných vlastníkov sa pohybuje okolo siedmich tisícok. Úlohou vlády je zabezpečiť peniaze na výkup.

Výkup má realizovať spoločnosť Žilina Invest, založená mestom a zainteresovanými obcami. Starostovia vyjadrili z administratívne náročného projektu obavy, premiér prisľúbil pomoc vlády. Hoci prvý pokus o registráciu spoločnosti nevyšiel, podľa J. Čermáka, ktorý má byť aj jej konateľom, ide len o otázku dní.

Výkup sa podľa neho začne okamžite po podpísaní zmluvy medzi štátom, automobilkou a mestom a po zmene územného rozhodnutia. „Do úvahy pripadá aj vyvlastnenie,“ odpovedal J. Čermák na otázku TRENDU o postupe v prípade špekulácií vlastníkov pozemkov.

Fakt, že Kia bude mať štatút strategickej investície, však podľa J. Čermáka scelenie pozemkov zjednoduší. Objavili sa aj pokusy skupovať pôdu. „Títo väčší vlastníci však držia len asi štyri percentá pozemkov,“ odhaduje J. Čermák.

Podľa Dušana Vajdu, starostu Nededze, ktorá ponúka do projektu najväčšie plochy, v obci zatiaľ k skupovaniu pozemkov nedošlo. Pôda sa podľa neho predávala v minulom roku zhruba po 400 až 600 korún za štvorcový meter. Pre TREND však pripustil, že existujú „nejaké zmluvy o budúcich zmluvách“, špecifikovať ich však nechcel.

Žilina otvára náruč

Samo mesto Žilina ponúka automobilke úľavy na dani z nehnuteľností a „asistenciu nad rámec finančnej pomoci“. Tá by mala obsahovať postavenie tisíc až 1,2 tis. bytov počas najbližších dvoch rokov.

K závodu je mesto pripravené rozšíriť aj mestskú hromadnú dopravu. To bude podľa J. Čermáka jednou z investične najnáročnejších aktivít.

Variantov je viac, okrem autobusovej sa zvažuje aj šesťkilometrové predĺženie trolejbusovej trate a vybudovanie osobnej stanice na železničnej prípojke k parcele. Mesto ponúklo aj materské, základné a stredné školy s vyučovacím jazykom anglickým a polikliniku, ktorú má v správe. V jednej z žilinských škôl sa vyčlení krídlo ako tréningové stredisko pre budúcich zamestnancov fabriky.

Slovenský podiel ako pri Touaregu

Aj keď je podľa R. Kuruca pravdepodobné, že niektoré súčiastky bude Kia dovážať z Kórey, väčšinu bude nakupovať v rámci regiónu. V pláne je podľa neho podiel domácich komponentov približne 60 percent, podobne ako v prípade VW Touareg vyrábaného v Bratislave.

Príchod Kie je veľkou výzvou nielen pre slovenských dodávateľov automobilového priemyslu. Regionálne komora SOPK identifikovala v okruhu 200 kilometrov od Žiliny vyše 450 dodávateľských firiem, z nich je 106 poľských a 80 českých.

Agentúry priniesli tiež záujem juhokórejského výrobcu pneumatík Hankook Tire Manufacturing, ktorý podľa správy agentúry Reuters uvažuje o výstavbe svojho nového závodu v Česku za zhruba 500 mil. USD. O spoluprácu s automobilkou v Žiline prejavil záujem aj púchovský Matador, pre ktorý sú plášte pre osobné autá zatiaľ málo využitým segmentom.

Automobilky: V Európe musíme byť, bojujte o nás

Vedúci kórejský, a v súčasnosti siedmy najväčší výrobca automobilov na svete, skupina Hyudai, má víziu. Volá sa Vízia 2010 a ukazuje termín, dokedy chce automobilka preniknúť do elitnej päťky najväčších producentov sveta. Motivuje ju k tomu viacero faktorov – na domácom trhu už rásť nedokáže, tobôž obsluhovať zo svojho hlavného výrobného stanu celý svet. Ďalší motív spočíva v poznaní, že ak v súčasnosti výrobca nie je priamo prítomný na najväčších trhoch automobilov, nemá šancu udržať si nezávislosť, nieto ešte uchádzať sa o miesto v prvých radoch elity.

V USA už závod Hyudaiu vyrastá, čínska výrobná základňa je preň ako pre každú veľkú automobilku samozrejmosťou. A tak chýbala už len Európa. V európskej bitke však Hyundai nemôže uspieť len svojou obchodnou a marketingovou expanziou, nevyhnutná je investičná prítomnosť. Veď stať sa globálnou päťkou znamená predbehnúť PSA Peugeot Citroën, ktorý má sám neskromné ambície a spúšťa jednu investíciu za druhou.

Výroba a predaj automobilov v Kórei (mil. ks)

PRAMEŇ: Kórejská asociácia výrobcov automobilov

Hoci európska konkurencia je čoraz tvrdšia, značkám skupiny Hyundai sa na tomto presýtenom, konzervatívnom a navyše aktuálne stagnujúcom trhu osobných automobilov nielenže darí presadiť sa, ale aj systematicky uberať podiely miestnym lídrom. Takže už v súčasnosti, bez vlastnej výrobnej základne na kontinente naznačuje, že dokáže byť efektívny. A to napriek faktorom, ktoré znižujú konkurencieschopnosť ceny jeho automobilov – dopravným nákladom, colnej ochrane či relatívne drahej pracovnej sile v domácich závodoch.

Všetko toto odpadne, keď začne nové Kie do Európy vysielať po železnici a kamiónmi z fabriky pri Žiline. Rozhodnutie vyrábať na Slovensku práve túto značku skrýva ďalšie racio. Veď práve Kia je predajnosťou najrýchlejšie rastúci automobilový brand európskeho kontinentu súčasnosti. Logistika, cena pracovnej sily, členstvo krajiny v Európskej únii – to sú všetko ďalšie motívy, ktoré zavážili pri rozhodovaní sa Hyudaiu pre konkrétnu lokalitu. A patrila k nim nepochybne aj ponuka štátnej pomoci.

Ide už o štandardný nástroj, akým investície do automobilovej výroby dosiaľ lákali a budú lákať všetky krajiny EÚ. Vrátane nových členov. Práve do nich budú v ďalších rokoch prúdiť nové investície do automobilového priemyslu. S rastom kúpyschopnosti a mobility bude silnieť dopyt po nových automobiloch. A tam, kde je dopyt, tam sa bude aj vyrábať. Súperenie automobiliek o nové trhy a hľadanie zelených lúk, z ktorých by tieto trhy mohli obsluhovať, bude sprevádzať súperenie štátov a regiónov o získanie investícií. Naznačuje predbiehanie sa v ponukách štátnej pomoci. No nad zákonnosťou týchto ponúk a ich súladom s pravidlami EÚ bude intenzívne dohliadať Európska komisia, a začať môže už prípadom štátnej pomoci pre Hyundai.

Ilustračné foto – AFP