Nechajme bokom, či model, že sa na dedinách z eurofondov postavia bezdrôtové vysielače a prípojky z optických vlákien, prinesie želaný počet pripojených domácností. V skutočnosti bude úspech, ak dotácie pre vidiecky širokopásmový internet (broadband) nenarobia v sektore paseku.

Optimisticky predpokladajme, že eurofondy sa prerozdelia v duchu pravidiel, s ktorými sú poskytnuté. Horšie je to s aplikáciou zásady Európskej únie, aby štátne zásahy nepoškodili konkurenčné prostredie. Štúdia uskutočniteľnosti, ktorú si dal spracovať úrad vlády, správca 113 miliónov internetových eur, sa s ňou vyrovnala radikálne. O nemalej časti hráčov na trhu tvrdí, že sú diletanti, ktorých možno vo verejnom záujme obetovať. Ako inak prečítať, že „WiFi nie je broadband“, a tak do lokalít, kde takíto provideri už pôsobia, môžu dotácie veselo prúdiť?

No v pokoji nemôžu ostať ani hráči, ktorí sa do broadbandovej definície zmestia. Konzultantmi vytvorený „hodnotový reťazec“ medzi internetom a používateľskou domácnosťou ponúka iks príležitostí, ako konkurenciu vyšachovať. Argument, že úrad vlády bude veci ako „nediskriminačný prístup providerov k vybudovaným sieťam“ monitorovať, je ako z nepodareného vtipu.

Škoda, že autori štúdie realizovateľnosti, za ktorú úrad vlády zacvakal slušný balík peňazí, nevychádzajú z objektívnej reality. Veď ak má internet napríklad v Rimavskej Seči polovica domácností, tak nie vďaka optickým vláknam, ale vďaka WiFi. Pričom vysoká penetrácia teraz umožňuje a konkurencia núti rozmýšľať o ďalšom stupni, ktorým sú optické vlákna. A bez peňazí eurofondov! Škoda, že konzultanti úradu vlády odignorovali know-how lokálnych providerov a nezisťovali od nich, čo limituje rozvoj vidieckeho internetu.

Zmeniť treba nezmyselnú vyhlášku nútiacu investorov klásť optické vlákna pod povrch zeme. Je to jednoduché, rýchle a najmä lacné riešenie. Stĺpy s elektrickým vedením budú predsa koloritom slovenských dedín ešte desiatky rokov. A ak vláda dokáže expresne rýchlo pretlačiť zákon o strategických podnikoch, jednu vyhlášku zvládne ľavou zadnou. Čo providerom v regiónoch chýba predovšetkým, je napojenie ich sietí do veľkého internetu. Dobrá správa je, že tento problém má riešiť druhá časť broadbandového vládneho projektu. No predstava jej realizácie cez prakticky neznámu Národnú agentúru pre sieťové a elektronické služby veľa dôvery nebudí. Ale o tom inokedy.

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.