Dobré zorganizovanie cestovného ruchu na regionálnej úrovni je to, čo zatiaľ na Slovensku chýba. Pritom všade, kde je turizmus rozvinutým priemyslom, je prepracované aj jeho fungovanie na regionálnej úrovni.

Existujú tam miestne, lokálne a regionálne združenia alebo spoločnosti, ktoré vytvárajú pre návštevníkov produkty cestovného ruchu, informačné centrá a propagujú sa smerom von. Na Slovensku združenia cestovného ruchu síce sú, ale tie naozaj dobre fungujúce by sa dali spočítať veľmi ľahko a rýchlo.

Spolupracovať s konkurentmi v podnikaní, hľadať spoločnú reč medzi podnikateľmi a samosprávami či medzi samosprávami navzájom akoby sa priečilo slovenskej náture. Mnohí argumentujú, že čakajú na zákon o združeniach cestovného ruchu, o ktorom sa hovorí už roky. Dúfajú, že určí podmienky zakladania a financovania združení.

Prvá lastovička

V Liptove sa rozhodli, že na zákon o združeniach čakať nebudú. Turistická brandža aj zástupcovia samosprávy zrejme pochopili, že potenciál, ktorý v cestovnom ruchu majú, sa dá využiť aj oveľa lepšie. Ak budú spolupracovať. Začiatkom roka tu vznikli iniciatívy na založenie prvého klastra cestovného ruchu na Slovensku.

„Myšlienku klastrov priniesol do nášho kraja projekt Žilinská inovačná politika, ktorý sme realizovali so Žilinskou univerzitou a s podporou ďalších partnerov,“ spomína riaditeľka odboru regionálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja Erika Lamačková. V rámci projektu boli v roku 2007 vyškolení aj prví facilitátori, ktorých úlohou bolo iniciovať vznik klastrov v jednotlivých odvetviach.

Ako najvhodnejšie na vznik klastra cestovného ruchu sa ukázali regióny Liptova a Turca. „Žilinský kraj so svojimi regiónmi má najbohatší potenciál cestovného ruchu na Slovensku. Liptov zahŕňa všetky formy turizmu, a preto je vytvorenie klastra významným inovačným prvkom. Nazval by som ho prvou lastovičkou v snahách spojiť samosprávy so subjektmi z cestovného ruchu,“ vysvetľuje predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.

Klaster cestovného ruchu však nie je jediný, ktorý v Žilinskom kraji zakladajú. Pred založením je aj IKT klaster, ktorý združuje inštitúcie a organizácie Žilinského kraja poskytujúce služby v oblasti moderných sieťových a informačno-komunikačných technológií. Podľa facilitátorky klastra Márie Prekopovej je v tejto iniciatíve zapojených pätnásť inštitúcií, ktoré zamestnávajú približne dvetisíc ľudí.

Potenciál a problémy

Primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč pozval v januári na mestský úrad kľúčových hráčov v turizme tejto oblasti. Zdôraznil význam a silný potenciál cestovného ruchu pri tvorbe stratégie rozvoja mesta, v záujme čoho je nevyhnutné spojiť sily – samospráva, podnikatelia a profesijné združenia.

Zakladajúcimi členmi klastra sa za samosprávu stali Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Liptovský Hrádok. Ružomberok má rovnakú ambíciu ako Liptovský Mikuláš – vytvoriť atraktívne mesto cestovného ruchu. Podľa jeho primátora Michala Slašťana na to predpoklady má. V jeho blízkosti je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, ktorá je súčasťou mesta a patrí do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, priamo nad mestom je lyžiarske stredisko Skipark.

Ďalšími zakladajúcimi členmi sa stali strediská cestovného ruchu, Jasná Nízke Tatry, Aquapark Tatralandia, Thermal Park Bešeňová a Skipark Ružomberok.

„Som rád, že sme sa dohodli, i keď niekedy to nebolo ľahké. Urobíme všetko pre to, aby klaster bol funkčným nástrojom na koordinované budovanie cestovného ruchu v Liptove, ako je to v iných turistických veľmociach,“ hovorí J. Blcháč.

Významné miesto v klastri v nastávajúcom období zohrajú aj univerzity. Tie majú priniesť nové myšlienky, ktoré by sa mali aplikovať. „Takto chceme v Liptove zaviesť napríklad prvý regionálny vernostný systém na báze regionálnych pasov či call centrum pre všetky informačné kancelárie,“ dodáva facilitátorka Iveta Niňajová.

Atrakcie po celý rok

Ďalej vysvetľuje, že je to niečo, čo pri stanovení programu regionálneho rozvoja zahrnuje aj názory podnikateľov. Význam a jedinečnosť klastra vidí v možnosti aj doterajších konkurentov usmerniť tak, aby riešili kľúčové problémy odvetvia spoločne.

To považuje za prednosť klastra aj marketingový manažér Skiparku Ružomberok Tomáš Gazdarica. Je potešený, že sa podarilo vytvoriť spoločnú partiu najväčších hráčov, ktorí sa predtým navzájom správali konkurenčne. Vystupovať jednotne za región považuje za dôležité aj Ján Gemzický, generálny riaditeľ Tatralandia Holiday Resortu.

Zmyslom činnosti všetkých subjektov turizmu v regióne má byť tvorba konkurencieschopných produktov cestovného ruchu, je presvedčený majiteľ Liptouru CK Bohuš Palovič. Musia byť atraktívne, jedinečné a zároveň rozmanité. Podľa neho je každý región schopný vytvoriť si takéto regionálne produkty, avšak nevyhnutnosťou je spolupráca všetkých zainteresovaných.

„Liptov má predsa úžasné prírodné danosti v zime aj v lete a my vidíme obrovský zmysel tieto možnosti ďalej rozvíjať. Zákazník k nám nechodí a nežiada len jednu službu, očakáva zaujímavý program počas celého pobytu,“ myslí si Katarína Šarafínová, marketingová riaditeľka a.s. Jasná Nízke Tatry.

Liptov treba podľa nej predstavovať ako rezort s komplexnou ponukou celoročných služieb. K tomu majú prispieť investície aj do rozvoja Jasnej. Po minuloročných 250 miliónoch korún sem plánujú investovať ďalších 600 miliónov.

Kto chce, vie

Hlavnými aktivitami klastra v roku 2008 bude tvorba spoločných produktov a marketing. Spoločný regionálny marketing je pre všetkých horúca téma.

„Preto chceme čo najskôr s pomocou profesionálov vytvoriť prvú regionálnu značku na Slovensku. Jednotne sa marketingovo prezentovať a oslovovať existujúce aj nové príjazdové trhy,“ približuje jeden zo zámerov v prvom roku jeho činnosti Jaroslav Jaroš, riaditeľ Thermal parku Bešeňová. Riešiť chcú aj ďalší pálčivý problém – čierne ubytovávanie. Budú sa snažiť vytvoriť zázemie pre odborný lobing za potrebné legislatívne úpravy v zákonoch, ktoré zasahujú do činnosti jeho členov.

Určitým príkladom pri združovaní sa bolo pre ostatných Združenie cestovného ruchu Jánska dolina, ktoré patrí tiež medzi zakladajúcich členov klastra. Jeho predsedníčka Emília Rigošová tvrdí, že netreba čakať na zákon o združeniach. „Kto má záujem, formu pre takéto zoskupenie si nájde. My sme napríklad občianskym združením a je nás devätnásť. Členov motivuje, že sa stretávame pravidelne. Pri každom stretnutí pribudne niekto nový,“ hovorí.

Systém začlenenia ďalších členov majú prepracovaný aj v klastri. Tomu bude však ešte predchádzať vytvorenie lokálnych združení cestovného ruchu na úrovni mikroregiónov už dnes spolupracujúcich obcí.

V súčasnosti sú v Liptove dve aktívne združenia cestovného ruchu – združenie Jánska dolina a združenie Pavčina Lehota. Cestovné kancelárie a agentúry, múzeá a jaskyne, remeselníci, prepravcovia, hotely a reštaurácie, outdoorové agentúry vytvoria regionálne profesijné komory. Tie budú mať významné miesto v klastri ako jeho riadni členovia.

Bude možné získať aj čestné členstvo a pridružené členstvo. Členovia s poradným hlasom nebudú platiť členské poplatky, ale ani rozhodovať. Medzi pridružených členov radia stredné hotelové školy, univerzity, záchranárov či tretí sektor.

Cieľom klastra je zvýšiť návštevnosť regiónu do roku 2013 na dvojnásobok. Od návštevnosti sa odvíja aj financovanie. „Máme stanovenú hodnotu na návštevníka, podľa ktorej sa bude do klastra prispievať. Ak vďaka nemu zarobia jeho členovia viac, vyberú viac poplatkov, pri vyššej návštevnosti budú prispievať viac. Ale budú mať aj väčšiu rozhodovaciu právomoc,“ uistila Iveta Niňajová.

Foto - Archív, ilustračné foto - Jarmila Horváthová

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.