V roku 1990 vstúpil do platnosti porevolučný zákon o vysokých školách (č. 172/1990 Zb.), ktorý definoval, že štátne vysoké školy sú financované zo štátneho rozpočtu a spravujú majetok štátu. Neštátnym vysokým školám bolo možné poskytnúť príspevok zo štátneho rozpočtu. Zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z.z. pozná okrem štátnych vysokých škôl aj verejné a súkromné.

Viac zdrojov

Verejné vysoké školy na Slovensku svoje hlavné poslanie – vzdelávanie a výskum, ale aj svoju prevádzku a rozvoj financujú predovšetkým z dotácie ministerstva školstva, z grantov vedeckých agentúr, v súčasnosti aj z európskych fondov. Veľmi by sa žiadali aj dotácie z vyšších územných celkov a miest či zdroje na konkrétne vedecké projekty zo zahraničia. Často sú vysoké školy kritizované za nedostatočnú spoluprácu s podnikateľským sektorom.

Hlavný zdroj príjmov verejných vysokých škôl je dotácia ministerstva školstva, ktoré sa v posledných rokoch usiluje rozdeľovať verejné zdroje pomerne transparentne. Každoročne vypracúva metodiku rozpisu dotácií, ktorej pravidlá prediskutováva so Slovenskou rektorskou konferenciou či s Radou vysokých škôl. Tieto pravidlá sa každoročne menia, reagujú na priority vlády, ministerstva, ale aj na očakávania predovšetkým tých vplyvnejších vysokých škôl.

Ešte na prelome tisícročí sa štátna dotácia rozdeľovala vysokým školám historicky, teda zachovávala sa úroveň dotácie minimálne na výške predchádzajúceho roka. Táto metóda, aj z dôvodu vzniku nových vysokých škôl, nebola udržateľná. Zrejme z tohto dôvodu, ale aj pre prioritu vlády zvýšiť počet vysokoškolákov sa štátna dotácia prideľovala podľa počtu študentov.

V posledných rokoch je prioritou podpora vedeckej činnosti, preto sa dotácia rozdeľuje aj na základe scientometrických ukazovateľov vedeckých výkonov. Ak by sme chceli porovnať historickú metódu delenia dotácie so súčasnými pravidlami, tie dnešné sú spravodlivejšie, vystihujú reálne výkony. Rovnako by vysokým školám prospela stabilita v pravidlách deľby štátnej dotácie.

Článok je súčasťou prílohy TREND Špeciál - Vysoké školy 2008.
Na tejto stránke nájdete všetky články prílohy.

Ako nespravodlivosť sa javí nerovnosť východiskových pozícií starých a nových univerzít. Nerovnosť v materiálnej báze, ale aj pri hodnotení kvality ich výkonov. Bola by potrebná hlbšia analýza na zrátanie hodnoty majetku, ktorý dostali od štátu verejné vysoké školy pri ich transformácii zo štátnych vysokých škôl.

Naša univerzita vznikla v roku 2000 a len vyvinutím veľkého úsilia sa darí vyriešiť stabilitu jej materiálnej bázy. Rovnaký meter sa používa iba pri meraní výkonov vysokých škôl: rovnaké výkony sa očakávajú od vysokej školy s osemdesiatročnou tradíciou ako od univerzity s osemročným pôsobením.

Dôsledky

Terajšie pravidlá rozdelenia dotácie MŠ SR pôsobia na vysokoškolských učiteľov i manažmenty motivujúco. Nemusí to však platiť všeobecne, obzvlášť vtedy, ak sa dotácia vnútri univerzity rozdeľuje podľa iných pravidiel.

Na našej univerzite sme prijali zásadu, že sa metodológia ministerstva aplikuje pri rozdelení dotácie na fakulty, na niektorých fakultách sa aplikuje aj pri jej rozdelení na katedry. Má to celkom praktický dosah: katedry, ktoré sú vedecky a pedagogicky činné, majú dostatok finančných zdrojov aj na vyplácanie osobných príplatkov, tie menej akčné môžu svojim učiteľom vyplácať iba tarifné platy.

Pri dôslednej aplikácii princípu subsidiarity sa ako problém ukazuje efektívnosť v činnosti a v riadení. Čaká nás preto vážna debata o spoločnom vykonávaní tých činností, ktoré fakulty zaťažujú pri napĺňaní ich hlavného poslania, čím je vedecká činnosť a vzdelávanie.

Diskutujeme o centrálnych službách v oblasti administrácie sociálnych štipendií, mzdového účtovníctva, informačných a komunikačných technológií či knižničných služieb. Zhodujeme sa v názore, že dekanáty fakúlt by mali skôr manažovať vedu a vzdelávanie než správu budov a podporné procesy.

Ďalšími možnosťami v efektivite hospodárenia na univerzite je zlúčenie duplicitných pracovísk, odstránenie poskytovania rovnakých študijných programov na viacerých fakultách a miestach, zvážiť nevyhnutnosť detašovaných pracovísk, reštrukturalizovať lokalizáciu študijných programov na fakultách podľa oblastí výskumu či vytvorenie kampusu univerzity.

Predovšetkým na humanitných a spoločenskovedných univerzitách je takmer neznámou pôdou podnikateľská činnosť či vo väčšej miere spolupráca s podnikateľským sektorom.

Po skončení komplexnej akreditácie vysokých škôl sa očakáva ich rozdelenie do troch typov: univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy. Všeobecne sa očakáva ich rozdielne financovanie, čo by mohlo byť akceptované, ak sa navŕši výška finančných prostriedkov pre vysoké školy, ak teda nik nebude mať menej zdrojov a tí najlepší dostanú viac.

Autor je prorektor pre vedu a výskum Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Ilustračné foto - Vlado Benko