V slovenskom textilnom a odevnom priemysle pracuje vyše 46-tisíc pracovníkov. Tí však dosahujú iba 63 percent priemerného zárobku v spracovateľskom priemysle. Výroba odevov je pritom najslabšie plateným odvetvím na Slovensku.

Podľa generálneho sekretára Asociácie odevného a textilného priemyslu SR (ATOP) Pavla Jakubíka textilné a odevné podniky minuli len v prvom polroku tohto roka na doplatky do úrovne minimálnej mzdy dva milióny korún.

Prepustia

Na októbrový nárast minimálnej mzdy o 9,2 percenta bude podľa P. Jakubíka väčšina zamestnávateľov reagovať racionalizačnými opatreniami. O miesto prídu zrejme neplniči výkonových noriem. P. Jakubík odhaduje, že prácu stratí 5 až 10 percent zamestnancov, teda tri- až päťtisíc ľudí.

Dôvodom je snaha o nezvyšovanie osobných nákladov, ktoré v odevnom priemysle presahujú 37 percent z celkových nákladov. V textilnom priemysle predstavujú viac ako štvrtinu. Domáci vývoj v odvetví navyše ovplyvňuje dovoz lacných ázijských výrobkov. Podľa odhadov dosiahne v roku 2005 podiel čínskych konfekčných tovarov takmer polovicu trhu krajín EÚ, tvrdí P. Jakubík.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvyšovanie nezamestnanosti nepredpokladá. Naopak, očakáva dokonca pozitívny vplyv na zamestnanosť.

Práca vo mzde

Krajiny strednej a východnej Európy dokážu na výrazný cenový tlak čiastočne reagovať cenou pracovnej sily. Pre slovenských výrobcov to znamená orientáciu na prácu vo mzde.

Tá predstavuje viac ako 60 percent celkovej výroby v slovenskom odevnom priemysle. Zisky však realizujú zadávatelia, zväčša zahraničné spoločnosti.

Možnosť práce vo mzde je však dočasná. V súčasnosti zadávateľ nakúpi materiál, odevná fabrika ho za náklady práce spracuje.

EÚ by to však mohla posúdiť ako dumpingové praktiky, preto si výrobcovia musia nakupovať materiál vo vlastnej réžii, na čo im chýbajú zdroje.

Podľa P. Jakubíka majú fabriky tohto odvetvia problémy so získaním investičných úverov, prevádzkové sú pre ne prakticky nedostupné. Predpokladá, že po vstupe do EÚ zanikne na Slovensku 40 až 60 percent z nich.

Prispôsobia mzdy

Mzdy v obuvníctve a spracovaní kože tvoria vzhľadom na vysoký podiel ľudskej práce podstatnú časť ich celkových nákladov. Vo výrobe obuvi sú čoraz aktívnejšie zahraničné firmy, ktoré na Slovensko prichádzajú do značnej miery práve kvôli mzdovým úsporám.

Väčšinou však zamestnancom platia viac než slovenskí výrobcovia. Minimálna mzda sa aj preto podľa konateľa výrobcu športovej obuvi Rialto, s.r.o., Partizánske Františka Krähenbiela jeho firmy netýka. „Dostane ju možno ten, kto prestane chodiť do práce, a s tým sa pomerne rýchlo rozlúčime,“ konštatuje.

Zmena minimálnej mzdy sa podľa neho nedotkne mzdovej úrovne ani vzhľadom na násobky minimálnej mzdy. „Máme jednoduchý mzdový systém, pracovníci sú síce zaradení do úrovní, no tie sa neviažu na výšku minimálnej mzdy,“ uzatvára F. Krähenbiel. V prípade zvýšenia minimálnej mzdy sa celkové mzdy zamestnancov nemenia, upravuje sa len základ. Na úkor jeho zvýšenia sa primerane zníži variabilná zložka.

Odborársky návrh – koniec podniku

Hoci sa minimálna mzda týka len niekoľkých zamestnancov aj v Ligarexe, a.s., Liptovský Mikuláš, vplyv jej ďalšieho zvýšenia by bol značne vyšší. Zamestnanci, ktorí pracujú priamo vo výrobe kožených výrobkov, sú platení úkolovo.

Po októbrovom zvýšení minimálnej mzdy prešli podľa ekonomicko-personálneho riaditeľa spoločnosti Miroslava Uličného tiež na zmenu pomeru pevnej a variabilnej zložky. „To je však najvyššia akceptovateľná úroveň minimálnej mzdy,“ hodnotí M. Uličný.

Minimálna mzda 8 100 Sk by podľa neho ohrozila existenciu podniku. „Boli by sme absolútne nekonkurencieschopní,“ hovorí manažér a dodáva, že slovenských spracovateľov kože zvýhodňujú práve nižšie mzdy. Začína nám však konkurovať napríklad Rumunsko, upozorňuje. Vysoká minimálna mzda by podľa neho mohla položiť celé odvetvie.

Výška minimálnej mzdy sa týka aj niektorých výrob v elektrotechnickom priemysle. Na Sony Slovakia, s.r.o., Trnava však jej októbrové zvyšovanie podľa manažéra pre ľudské zdroje Jána Gallika vplyv nemá.

Podľa neho má stanovovanie minimálnej mzdy zmysel v niektorých segmentoch ekonomiky kvôli ochrane zamestnancov. „Som si však vedomý, že niektorí zamestnávatelia minimálnu mzdu považujú za maximum, ktoré musia platiť, čo môže spôsobovať demotiváciu zamestnancov a súvisiace následky vrátane spoločenských,“ dodáva.

Problémy pre šičky

Problém pri finančnom ohodnocovaní šičiek, teda zhruba tretiny všetkých zamestnancov, ohlasuje so zvýšenou minimálnou mzdou odevná firma OZKN, a.s., Prešov. Šičky sú na rozdiel od ostatných kolegov vo firme platené úkolovo.

Tie, ktoré podávali pracovné výkony len na 60 percent podnikových noriem, si nedokázali zarobiť na minimálnu mzdu. Podniku spôsobovali stratu, pretože im bol nútený doplácať rozdiel medzi cenou ich práce a minimálnou mzdou.

Šičky v OZKN zarábajú za jednu vyprodukovanú normohodinu v závislosti od výkonu 42 až 47 korún. Okrem toho sa im vyplácajú náhrady miezd a príplatky v zmysle Zákonníka práce a príplatok za dochádzku.

Odevný výrobok sa skladá z množstva operácií a tie sú normované. Ak šičky splnia predpísané normy na sto percent, dostanú základných 42 korún za hodinu. Pri vyšších výkonoch rastie aj ich mzda. Priemerná mesačná mzda úkolových zamestnancov OZKN sa pohybuje na úrovni 9 300 korún.

„V rámci odevných firiem združených v Asociácii textilného a odevného priemyslu Slovenska patrí táto priemerná mzda k vrcholu,“ hovorí riaditeľka ekonomického úseku OZKN Oľga Ištvánová. Produktivita práce na pracovníka sa pritom v podniku ani zďaleka nepribližuje špičkovým odevným firmám v asociácii.

Mzdovú politiku OZKN zdôvodňuje štruktúrou ich zamestnancov. Prešovský závod má totiž vysoký priemerný vek šičiek a zvyšovaním miezd v predchádzajúcich rokoch sa snažil vytvoriť vhodnejšie podmienky na rast zamestnanosti a hlavne prilákať mladé zamestnankyne.

Neproduktívne z kola von

Rozdiel, ktorý museli vyplatiť tým šičkám, ktoré nedokázali zarobiť ani na svoju minimálnu mzdu, dosahoval v prvom polroku 2003 aj 80-tis. Sk mesačne.

Situáciu manažéri riešili zmenami v odmeňovaní, keď začali odmeňovať jednotlivcov v závislosti od výkonu celých dielní. Zamestnankyne tak boli nútené medzi sebou viac komunikovať a strácali dôvod kryť tie, čo nedokázali plniť normy.

Vedenie firmy navyše uskutočňovalo pohovory s tými, ktorým muselo pravidelne dorovnávať ich platy. Ak si šičky po dvoch mesiacoch za sebou nedokázali zarobiť na svoju minimálnu mzdu, dostali od vedenia upozorňujúce listy.

Ak sa situácia opakovala tretí mesiac po sebe, bol s nimi rozviazaný pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. V OZKN sa to dotklo šesť percent šičiek.

O. Ištvánová podotýka, že produktivita práce sa v prípade odevných firiem netýka len výkonov šičiek. OZKN šije väčšinou odevy drahých zahraničných značiek, ktorá je náročná na technológie.

Každá zmena v módnych trendoch si často vyžaduje nové strojné vybavenie alebo niektoré zmeny v pracovných postupoch. To spôsobuje dočasné zníženie produktivity práce. „Prekvapujú nás požiadavky odborárov na rast miezd. Zvyšovanie produktivity práce svojich členov, ktorých počas vyjednávaní zastupujú, totiž nespomínajú,“ hovorí O. Ištvánová.

Ilustračné foto – Milan Illík