V týchto týždňoch sa na Slovensku už piatykrát rozbieha hra na filantropiu. Daňovníci sa môžu do konca apríla rozhodnúť, ktorej mimovládnej organizácii poukážu dve percentá dane z príjmu.

Mnohí opäť prepadnú ilúzii, že z vlastného prispievajú na verejné blaho. Nie je to tak. V rámci asignácie daňovníci presmerujú peniaze, ktoré štátu odovzdali. Ani s verejným blahom to vždy neplatí.

Inštitút sa dá využiť na vlastný prospech. Existenciu organizácií, ktorých zakladatelia ho využívajú na rýdzo privátne záujmy, nespochybňuje nikto. Ani ľudia z mimovládneho sektora, ani štátni úradníci.

Zákonom vymedzené oblasti, na ktoré sa môžu použiť dve percentá, sa dajú vykladať voľne. Systém kontroly má veľké oká. Preniknú cez ne organizácie, ktoré skôr podnikajú ako by pomáhali iným. Daňoví kontrolóri preverujú zatiaľ tie, ktoré majú ročný príjem vyšší ako tristotisíc korún.

Ale ani tento letmý výpočet nedokonalostí nemusí viesť k zavrhnutiu systému. Bezpochyby milióny korún išli na verejnoprospešné účely.

Platí aj argument, že asignácia dáva priestor ľuďom adresne poukázať dane a pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Minimálne svojim deťom na kúpu hračiek, opravu škôl či postavenie nových ihrísk.

Lenže nedoriešené ostali nielen problémy výkladu pojmov a kontroly, ale predovšetkým otázka, čo s daňami firiem. Hlavne tých najbohatších. Od roku 2004, keď sa asignácia zvýšila z jedného na dve percentá a umožnila právnickým osobám poukázať svoje dane, prišiel zaujímavý fenomén.

Najbohatšie spoločnosti možnosť asignácie využili a dve percentá rozdeľujú alebo cez vlastné nadácie, alebo cez partnerské neziskové organizácie. Otázky, či tieto peniaze nie sú zneužívané alebo neslúžia na propagáciu, nie sú nemiestne. Dôležitejšie však sú tie, ktoré sa pýtajú na zmysel neobmedzenej dvojpercentnej asignácie.

Iste, systém rozdeľovania má pravidlá. Tečú cezeň peniaze do oblastí verejného života, ktoré podporuje aj priamo štát.

Nie je vylúčené, že ak by dve percentá ostali v štátnom rozpočte, minuli by sa zbytočnejšie než cez asignáciu. No to nie sú argumenty, aby systém v prípade právnických osôb ostal nemenný.

V konečnom dôsledku môže spôsobiť, že neziskový sektor bude bohatnúť, ale na verejnoprospešné aktivity bude prichádzať menej peňazí. Môže to prísť vtedy, keď sa organizácie sústredia hlavne na míňanie vyzbieraných daní a nie na získavanie nových zdrojov. Vankúš, ktorý sa im podarilo vylobovať, na túto pohodlnosť dáva priestor.

Preto debaty o zmene systému daňovej asignácie majú zmysel. O jednu sa vlani neúspešne pokúšalo ministerstvo financií.

Chcelo obmedziť poukazovanie dvoch percent z daní právnických osôb na sumu päť miliónov korún. Ďalší pokus môže prísť po voľbách a bude zaujímavé sledovať, kto ho začne.

Mimovládne organizácie dostali výslužku v podobe daňovej asignácie aj za to, že Dzurindovým koalíciám pomohli vyhrať voľby. A politici, s ktorými pred rokom 1998 najviac bojovali, dnes snívajú sen o vládnutí.