Šesťročné dievčatko, nazvime ho Anna, nezvyklo byť v škole veľmi pozorné. Výnimkou bola iba výtvarná výchova. Raz k nej na hodine pristúpila učiteľka a spýtala sa, čo kreslí. Anna stroho vysvetlila, že maľuje obrázok Boha, a zaujato pokračovala v tvorbe svojho diela. Učiteľka namietala, že nemôže kresliť Boha, lebo nikto predsa nevie, ako Boh vyzerá. „Tak minútku počkajte a uvidíte,“ odvetila Anna.

Všetci sme boli kedysi umelci, prekypujúci predstavivosťou, neobvyklými nápadmi a talentom. Azda každé dieťa rado tancuje, kreslí, spieva alebo niečo tvorí. Keď sme vyrástli, z väčšiny z nás umelecké sklony a ambície vyprchali. Rovnako ako zvedavosť a tvorivosť.

Kde sa všetok detský talent podel? V súvislosti s dvadsiatym výročím nežnej revolúcie mi napadá, že na komunizmus, ktorý svojimi pokrivenými motiváciami talenty spoľahlivo pustošil, sa už – našťastie – vyhovárať nedá. Treba hľadať ďalej. Albert Einstein raz povedal, že je zázrak, ak prirodzená ľudská zvedavosť prežije formálne vzdelanie. Súhlasím. Povedané mierne, školský systém dnes talenty nepodporuje. Expert na kreativitu Ken Robinson to hovorí ešte ostrejšie – školy talenty bezohľadne ničia. Napriek tomu, že kreativita má pre budúcnosť detí rovnaký význam ako gramotnosť.

Žiaľ, v schopnosti zabíjať invenciu sa biznis od školstva veľmi nelíši. Často vidno, ako jednoducho sa dá tvorivosť vo firmách pošliapať – napríklad stresom a naháňaním čoraz lepších výsledkov. Málokto sa dokáže v čase, keď všetci a všetko naokolo rastie, zaoberať nápadmi, ktoré neprinášajú okamžitý efekt, prípadne pre takéto uvažovanie aspoň vytvoriť vo firme priestor. Práve nekonvenčné myslenie je pritom spôsob, ako prežiť aj ťažšie časy, v ktorých zabehnuté spôsoby prestávajú fungovať. Školský systém vydáva memorovanie množstva informácií, zväčša bez poznania súvislostí, za najlepšiu prípravu na budúcnosť. Podpora kreatívneho a kritického myslenia, schopnosti komunikovať, klásť otázky, povzbudzovanie zvedavosti – to všetko, aj napriek prebiehajúcim reformám, nedostalo v školách prioritu.

Suplovať školy nie je pre komerčný sektor reálne, ale vždy sa dajú hľadať cesty, ako mladých ľudí podporiť. Vytvorili sme grantový program Myšlienka, ktorý je prvým Nadačným fondom firmy spravovaný Nadáciou pre deti Slovenska. Podporujeme medzinárodnú súťaž First Lego League, v ktorej tímy mladých robotikov súťažia so svojimi modelmi samočinných robotov. Je to malý príspevok v podpore prirodzenej zvedavosti a inovatívnosti mladých mozgov. Príspevok, ktorý – pevne veríme – bude prínosom pre nás aj pre celú spoločnosť.

Autor bol čitateľmi TRENDU vymenovaný za manažéra roka.