Výšku dane z pridanej hodnoty označujú najmä predajcovia ako jeden z prvkov, ktorý brzdí obchodný kolotoč. Najmä v čase, keď okolité krajiny dokážu vďaka poklesu kurzu ponúknuť ceny, ktorým tunajší výrobcovia dokážu len ťažko konkurovať. Ak vôbec. Zníženie DPH sa občas označuje aj za liek na zníženú ochotu spotrebiteľov nakupovať.

Predseda vlády pripustil, že k zníženiu tejto dane by mohlo dôjsť. No aby bol návrh rozpočtovo neutrálny, podľa neho by musel byť vykompenzovaný progresívnym zdaňovaním právnických osôb.

Ako konkrétne si model predstavuje, nehovoril. V minulosti spomínal najmä vyššie zdaňovanie bánk a firiem pôsobiacich v energetike. Preto je ťažké povedať, ako si progresívnu daň pre firmy v celom súkromnom sektore vôbec predstavuje. Podnikatelia, ktorí v TREND barometri odpovedali, tento nápad odmietajú. Čo neprekvapuje, keďže premiérova myšlienka je o prenášaní bremena zo spotrebiteľov na firmy.

No problém je väčší, ako len dodaňovanie ziskových firiem. Aj tak to nebude fungovať, hovoria podnikatelia. Viac sadzieb dane znamená viac priestoru pre špekulácie, a kreatívne účtovníctvo. Proti návrhu sa postavil aj zástupca maloobchodného reťazca. A aj keby išlo len o reči pre chlácholenie voličov, nie sú neškodné. Medzi ďalšími námietkami zaznelo, že investorov ľaká nielen progresívna daň pre firmy, ale aj reči o nej.

Prinášame niektoré odpovede respondentov TREND Barometra na otázku: Považovali by ste zavedenie progresívnej dane zo zisku firiem za primeranú cenu za zníženie DPH? Všetky odpovede a zoznam respondentov s hlasovaním nájdete tu.

Eduard Šustr, výkonný riaditeľ, Viena International (rozhodne áno): Súhlasil by som v prípade, že by vládni politici boli progresívne zdanení pri nedodržaní štátneho rozpočtu, sľubov, ktoré dávali pri volebnom vábení, pri nesplnení kritérií, ktoré zaväzujú SR k zvyšku EÚ, pri nesplnení „garantovaných“ výhľadov HDP. Sám tomu neverím, tak ako neverím, že taký návrh mohol niekto myslieť vážne. Veď základný princíp motivácie pre tvorbu zisku môže ovplyvniť len trh, nikdy(neschopný) politik...

Roman Fečík, predseda predstavenstva, Poštová banka (skôr nie): Rovnú daň považujem za spravodlivejšiu. Taktiež by sa mohlo stať, že firmy budú svoje zisky optimalizovať tak, aby sa ich prípadné vyššie zdanenie dotklo čo najmenej. Navyše si myslím, že progresívna daň môže byť demotivujúcou pre príchod nových či zotrvanie súčasných investorov na Slovensku.

Luboš Vančo, partner, KPMG Slovensko (skôr nie): Musíme si uvedomiť, že zisky firiem pôsobiacich na Slovensku budú za roky 2009 a 2010 veľmi nízke a nahradiť výpadky DPH by bolo ťažké, pretože to je nosná daň štátneho rozpočtu. Toto opatrenie by neprinieslo želané príjmy do štátneho rozpočtu, ba paradoxne by vytvorilo tlak na výdavky v podobe väčších platieb nezamestnaným, pretože firmy by boli nútené ešte viac prepúšťať, aby boli schopné ušetriť peniaze, povedzme na investície a rozvojové projekty.

Eugen Jurzyca, riaditeľ, INEKO (rozhodne nie): Takto by však otázka stála, ak by sme sa zmierili s tým, že osudom Slovenska sú nástenkové tendre a zamrznuté riešenia systémových problémov. Ak by sme rezervy v systéme dokázali odstraňovať, nemuseli by sme dane zvyšovať. Mimochodom, premiér by si mal uvedomiť, že investorov plaší nielen progresívna daň, ale aj reči o nej.

Vladimír Tomko, generálny riaditeľ, VUKI (rozhodne nie): Rýdzo matematicky by odpoveď aj mohla znieť áno, výpadok za príjmy za DPH by týmto opatrením mohol byť kompenzovaný. No je podľa mňa otázne, čo by sme týmto krokom dosiahli zo strednodobého hľadiska. Zlepšenie životnej úrovne cez rast zamestnanosti spojený s lepším podnikateľským prostredím a prílevom nových investícií? Určite nie. Vaša posledná otázka bola trefnejšia – radšej sa vráťme k diskusii o reforme odvodov.

Foto na titulke – Profimedia.cz

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.