Družstvá sú rovnocenné ostatným právnym formám podnikania, nové však vznikajú len ojedinele. Tie, ktoré vznikli po roku 1990, možno porátať na prstoch dvoch rúk.

Predseda Slovenského zväzu výrobných družstiev Marián Rybár je však presvedčený o perspektívnosti družstevníctva. Ako funkcionár viacerých medzinárodných družstevných organizácií argumentuje skúsenosťami zo zahraničia: „Nové družstvá vznikajú najmä v odvetviach, kde štát nevládze riešiť problémy,“ hovorí.

Týka sa to najmä sociálnej oblasti. V Číne riešia privatizáciu niektorých štátnych podnikov ich transformovaním na družstvá. Poučným pre Slovensko by podľa neho mohol byť príklad Veľkej Británie. Tam si po zrušení niektorých autobusových liniek obyvatelia vytvorili družstvo, ktoré ich opäť prevádzkuje.

Perspektíva v sociálnej oblasti

M. Rybár vidí aj na Slovensku ako perspektívnu pre družstvá hlavne sociálnu oblasť. Ako príklad uvádza zdravotníctvo. Mnohé zdravotnícke zariadenia by podľa neho nemuseli zaniknúť, ak by v nich vzniklo družstvo.

Mesto či obec, na ktoré prešli kompetencie v zabezpečovaní tohto druhu služieb, by dalo ako vklad zdravotné zariadenie. Obciam a mestám po presune kompetencií môžu družstvá pomôcť zabezpečiť poskytovanie mnohých iných služieb.

M. Rybár je presvedčený aj o perspektívnosti sporiteľných a úverových družstiev, ktoré úspešne fungujú v mnohých krajinách sveta. Ich vzniku na Slovensku zatiaľ bráni chýbajúci zákon.

Čo auto, to iný vklad

Jedným z družstiev, ktoré vzniklo po roku 1990 je Bratislavská prvá taxislužba. Dôvodom voľby družstevnej formy bola podľa jeho predsedu Miroslava Kuboviča jednoduchý postup pri zakladaní. A - okrem iného – v porovnaní s inými právnymi formami nižší základný vklad.

Rozhodujúci však bol fakt, že jednotliví taxikári vstupovali do firmy s majetkom – autami – rôznej hodnoty. Pri hlasovaní majú však všetci rovnaké právo – jeden hlas. V súčasnosti má Bratislavská prvá taxislužba 42 členov.

M. Kubovič si pochvaľuje, že ich zastrešuje Slovenský zväz výrobných družstiev, ktorý má vo vzťahu k iným organizáciám väčšiu váhu ako samotné družstvo.

Manažéri s majoritou

Príslušnosť k silnejšiemu zoskupeniu, ktoré presadzuje záujmy družstiev vo vzťahu k štátu pri tvorbe legislatívy, rozhodla o výbere družstva ako formy podnikania aj v prípade zakladateľov IDOPS Bratislava. Podľa jej predsedu Vladimíra Rázusa pri zakladaní v roku 1990 pripadala do úvahy aj spoločnosť s ručením obmedzeným, tá však takúto možnosť neposkytovala.

Necelá dvadsiatka pracovníkov, z ktorých šiesti sú členmi družstva, vykonáva najmä špeciálne stavebné práce a realizuje projekty priemyselnej automatizácie v technológiách čerpacích staníc.

Transformácia po roku 1992 síce družstvu priniesla starosti s vyplatením transformačných podielov, no vzhľadom na krátku predchádzajúcu existenciu nebola neúnosná. Za dôležité považuje V. Rázus posilnenie rozhodovacích právomocí vedenia výškou vkladov. V súčasnosti majú manažéri v družstve majoritu.

Neplnené sľuby

Družstevné rozvojové centrum v Prešove (DRC) nedopadlo slávne. Po takmer roku existencie je na kolenách.

Jeho zakladatelia doplácajú na to, že uverili Národnému akčnému plánu zamestnanosti na roky 2002 a 2003, ktorý im zaručoval príspevok 2,8 mil. Sk na zriadenie a rok činnosti. Doteraz z tejto sumy dostali 100-tis. Sk. Národný akčný plán zamestnanosti počíta s DRC ako s jedným z nástrojov na zvyšovanie zamestnanosti.

Osemsto

Podľa údajov Družstevnej únie SR podniká v súčasnosti na Slovensku 800 bytových, spotrebných, výrobných a poľnohospodárskych družstiev. Majú približne 650-tisíc členov. Podiel poľnohospodárskych družstiev na poľnohospodárskej produkcii dosahuje 60 %. Bytové družstvá obhospodarujú približne pätinu bytového fondu, spotrebné vytvárajú pätinu maloobchodného obratu a výrobné realizujú 1,1 % priemyselnej produkcie SR. Podiel družstevnej produkcie na HDP je približne 8 %.

Činnosť centra spočiatku smerovala predovšetkým na poskytovanie informácií starostom obcí, ktorým chceli organizačne pomáhať pri vytváraní obecných družstiev služieb. Tie sa mali orientovať na komunálne služby, čím by zvýšili zamestnanosť v obciach.

„Ohlas však bol slabý, čo súviselo aj s blížiacimi sa komunálnymi voľbami,“ hovorí spoluzakladateľ DRC Miroslav Smékal. Prešovské DRC zatiaľ pomohlo založiť Obecné družstvo služieb v obci Rakúsy.

Prázdny domov

Pre nesplnené sľuby štátu momentálne stojí aj ďalší projekt, zriadenie Domova sociálnych služieb pre retardovaných občanov s pridruženým mentálnym a fyzickým postihom v obci Demjata, vzdialenej 18 km od Prešova.

Súhrnný hospodársky výsledok
výrobných družstiev v SR (mil. Sk)

Pozn.: Rok 2002 - odhad
PRAMEŇ: Slovenský zväz výrobných družstiev

M. Smékal tvrdí, že podľa Zákona o sociálnej pomoci majú neštátne sociálne zariadenia právo na sto percent úhrady rozdielu medzi ich priemernými príjmami a výdavkami. „Netušili sme však, že opäť ide len o prázdne slová,“ dodáva, hovorí ďalší spoluzakladateľ DRC Ján Kalej.

Centrum svoj projekt so žiadosťou o finančné prostriedky na bežnú činnosť v roku 2003 a jednorazovú finančnú pomoc predložilo Prešovskému samosprávnemu kraju, ktorý mu však oznámil, že na nové Domovy sociálnej pomoci nedostal zo štátneho rozpočtu ani korunu.

Priestory, ktoré DRC získalo do prenájmu od Železníc SR, tak zatiaľ ostávajú nevyužité. Aj napriek tomu, že predbežný záujem o služby domova takmer päťnásobne prevyšuje kapacitné možnosti.

Foto – Branislav Sobinkovič