Zhubné nádorové ochorenia postihujú na Slovensku ročne vyše 20-tisíc ľudí. Úmrtia na nádorové ochorenia – 60-tisíc ľudí ročne – sa podieľajú jednou pätinou na všetkých úmrtiach. Ochoreniam by mohla predchádzať najmä účinná prevencia – životný štýl a starostlivosť o zdravie, v štádiu ochorenia však významnú úlohu zohráva včasné a presné stanovenie diagnózy.

Kruhový urýchľovač – cyklotrón

Cyklotrón je kruhový urýchľovač s premenlivou energiou zväzkov nabitých častíc a elektrónov. Prvé boli skonštruované v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Počet urýchľovačov na liečenie nádorových ochorení významne vzrástol v posledných desiatich rokoch. Cyklotrón na zdravotnícke účely vyrába rádionuklidy na diagnostiku a liečbu viacerých ochorení. Pozitrónové žiariče sa napríklad používajú pri diagnostickej metóde – pozitrónovej emisnej tomografii (PET).

Laboratórium vysokovoltovej terapie s cyklotrónom, pozitrónovou kamerou a neutrónovou terapiou malo byť súčasťou Ústavu klinickej onkológie v Bratislave už v 80. rokoch. Tento projekt sa však neuskutočnil, podobne ako výstavba cyklotrónu, ktorý mal byť súčasťou malého reaktora na účely výučby v Mlynskej doline.

„V krajinách, ktoré sú členmi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, sa na medicínske účely využíva 250 urýchľovačov, z toho je 98 v Európe,“ informuje výkonný tajomník Koordinačnej rady Cyklotrónového centra SR Ján Ružička. Podľa neho sú bežnou súčasťou miest. Cyklotróny na medicínske účely sa spravidla inštalujú v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach.

Prvá PET kamera

V roku 2000 bol na Slovensku inštalovaný prvý pozitrónový emisný tomograf v Onkologickej nemocnici svätej Alžbety na Heydukovej ulici v Bratislave. V auguste 2000 bol vyšetrený prvý pacient. „Doteraz bolo touto progresívnou diagnostikou vyšetrených takmer 700 pacientov,“ informuje Marko Fülöp z Ústavu klinickej a preventívnej medicíny v Bratislave.

„Zariadenie, takzvaná PET kamera, ktorú dostal Ústav pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo za 5,3 mil. USD, bola zakúpená z prostriedkov znižovania dlhu Ruska k SR,“ dodáva M. Fülöp.

Na projekte sa táto súkromná nemocnica podieľala desiatimi miliónmi korún. Za kameru platí ročné nájomné 91-tis. Sk.

Problémom je, že nemocnica nemá cyklotrón. Pozitrónové rádiofarmaká sa zatiaľ dovážajú z ČR, čo predražuje jedno vyšetrenie aj o 15-tisíc korún. „To je základný dôvod, prečo by sa mal postaviť malý cyklotrón v rámci PET centra,“ zdôrazňuje J. Ružička.

Obavy z rádioaktivity

Cyklotrón možno skôr porovnať s röntgenom ako s jadrovým reaktorom. Napriek tomu sa verejnosť obáva rádioaktivity. „Je to úplne zbytočné. Z prírodného pozadia dostávame omnoho vyššie dávky rádioaktívneho žiarenia, ako by sme dostali z cyklotrónu,“ pripomína J. Ružička.

V Bratislavskom kraji so zdrojmi žiarenia pracujú na 715 pracoviskách. Len v Bratislave je 650 takýchto pracovísk. „Všetky musia mať zabezpečenú ochranu tak, aby neobťažovali ani pracovníkov, ani obyvateľov v okolí,“ poznamenáva vedúci odboru ochrany zdravia pred žiarením Štátneho zdravotného ústavu hlavného mesta SR Bratislavy Miroslav Kubů.

Pripomína, že človeka najviac znepokojuje pocit ohrozenia zdravia. Jestvuje aj prírodné pozadie žiarenia od horninového prostredia. „Nemôžeme meniť prírodné pozadie, ale ľudskú činnosť ovplyvňovať môžeme,“ domnieva sa M. Kubů.

Cieľom ochrany zdravia pred žiarením je kontrolovať a riadiť radiačnú ochranu tak, aby riziko pôsobenia na človeka neprekročilo predpísanú úroveň. Teda pri umelo vytváranej rádioaktivite z rôznych činností by nemala dávka pre obyvateľov presiahnuť desať mikrosievertov za rok.

„To je hodnota, pri ktorej ešte vylučujeme riziko pôsobenia rádioaktivity na človeka. Vyššia hodnote nemusí človeka priamo ohrozovať, ale my už toto potenciálne riziko vylúčiť nemôžeme,“ hovorí M. Kubů. Smerná hodnota dávky nie je ekvivalentom prírodných rádionuklidov. Tie sa zohľadňujú už pri jej stanovení.

Smerná hodnota dávky pre pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je jeden milisievert (mSv) za rok (1 mSv je tisíc mikrosievertov).

Zákonné normy

Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 12/2001 o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany sú stanovené aj limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a obyvateľov – efektívna dávka je počas piatich za sebou nasledujúcich rokov stanovená na 100 milisievertov, pričom efektívna dávka v jednom roku nesmie prekročiť 50 milisievertov.

Limitom pre obyvateľov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je stanovená efektívna dávka 1 mSv za rok. Limit je maximálnou hranicou, ktorá nesmie byť prekročená, inak sa človek vystavuje riziku ochorenia z rádioaktivity. Treba však povedať, že k zmenám krvného obrazu dochádza až pri dávke 700 mSv.

Údaje sa rôznia

Podľa M. Fülöpa v projektovej dokumentácii na stavebné povolenie pre PET centrum sa udáva hodnota efektívnej dávky pre obyvateľa vo vzdialenosti 80 metrov 0,5 mikrosieverta za rok. Je tam aj porovnanie s podobným PET centrom, ktoré je už niekoľko rokov v prevádzke v Amsterdame. V tej istej vzdialenosti od PET centra dostane obyvateľ Amsterdamu 2,2 mikrosieverta za rok, hovorí M. Fülöp.

Ak sú tieto údaje pravdivé, potom sa projekt PET centra musel od januára minulého roku výrazne zmeniť. V komplexnej projektovej dokumentácii stavby na účely územného konania sa uvádza, že celková efektívna dávka pre dospelého človeka z kritickej skupiny takmer deväťnásobne prekračuje smernú hodnotu. U detí ide o jej desaťnásobné prekročenie.

V danej lokalite sa však plánujú tri cyklotróny, upozorňuje bývalý námestník generálneho riaditeľa Slovenského metrologického ústavu František Gábriš. „Ich sumárne účinky podstatne prevyšujú smerné hodnoty.“