Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Obchodný register a Zbierka listín čoraz viac online

26.05.2005 | Zuzana Fričová

Koncom leta
budú výpisy
z obchodného registra
v internete
právne záväzné.

aviebanking.jpg

Ministerstvo spravodlivosti SR vydalo pred dvoma rokmi materiál nazvaný Návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra. Od iných návrhov opatrení vydávaných rezortmi a ich inštitúciami s cieľom zjednodušiť podnikateľom administratívu a presunúť ju z papierovej do elektronickej podoby, sa dokument rezortu spravodlivosti výrazne odlišuje. Najmä tým, že neostal v papierovej či elektronickej podobe, ale je načas napĺňaný v praxi.

Po roku a troch mesiacoch od zmeny registrácie firiem na súdoch sa totiž ministerstvo spravodlivosti hotuje ukončiť druhú fázu zlepšení. Ešte koncom tohto leta by mali byť výpisy z obchodného registra prístupné v internete nielen na informáciu, ale aj ako právne záväzné.

Okruh zverejnených údajov sa má pritom ešte rozšíriť a databáza by sa mala aktualizovať každý deň. Elektronická Zbierka listín umožňujúca čítať si v naskenovaných dokumentoch firiem v internete by mala byť realitou v budúcom roku.

Rovnako ako výlučne elektronická komunikácia s obchodným registrom aj pri vybavovaní zápisov v registri. To však už s dvoma podmienkami, ktoré rezort spravodlivosti vie ovplyvniť málo.

Prvou je reálne fungovanie elektronického podpisu. Druhou súhlas Úradu na ochranu osobných údajov zverejňovať v internete aj rodné čísla. Tie sú v papierových dokumentoch Zbierky listín verejné dostupné už tri roky, čo je však pre ochrancov osobných údajov nateraz slabý argument.

Bezúplatkové registre

„Správu o aplikácii zákona o obchodnom registri“, ktorú si vyžiadal Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR, pred ním obhajovala pred mesiacom štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská. „Štatistika je stabilizovaná,“ referovala poslancom so spresnením, že v priemere 70 percent podaní na registrové súdy je v súčasnosti vybavených do piatich pracovných dní.

Teší ju aj konštatovanie, ktoré si prečítala v bulletine Slovenskej advokátskej komory. Píše sa v ňom, že vďaka novému spôsobu registrového konania na súdoch sa v tejto oblasti podarilo odstrániť korupciu.

Pri štarte to však také idylické nebolo. Podľa Ivany Dubovej zo sekcie civilného práva ministerstva sa ešte pred rokom, zhruba dva mesiace po spustení nového registrového konania, rozhodovalo v „katastrofickom režime“ – päťdesiat návrhov na zápis zaregistrovaných, rovnaký počet odmietnutých. Tak podnikatelia, ako aj súdy si potrebovali zvyknúť na nový systém zápisu firiem a údajov o nich do obchodného registra.

Do konca vlaňajšieho januára boli totiž procedúry obchodného registra občianskym súdnym konaním, v ktorom mal sudca skúmať každý návrh formálne aj materiálne, pričom ho neobmedzovala žiadna lehota. Po novom vyšší súdni úradníci spravidla do piatich dní skontrolujú, či návrh na zápis alebo zmenu v obchodnom registri spĺňa formálne náležitosti.

Či sú správne vyplnené formuláre a priložené potrebné dokumenty. Sudcovia do toho zasahujú len v prípade, že navrhovateľ neodstráni nedostatky, ktoré našiel vyšší súdny úradník.

Až tu sa môže celý proces spomaliť. Inak by registračné konanie – aj s prípadnou začiatočnou chybičkou v návrhu – nemalo trvať viac ako tri týždne. Vďaka vopred jasným lehotám si tak podnikateľ nepotrebuje „poistiť“ rýchle rozhodnutia úplatkom.

0505/16_Dubova.jpg

Staré návrhy

Zákon o obchodnom registri a vykonávacia vyhláška k nemu sú účinné od vlaňajšieho februára. Niektoré z konaní, ktoré sa začali ešte pred týmto dátumom, však súdy stále riešia. Ich počet sa však na všetkých ôsmich registrových súdoch darí znižovať.

Pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy bolo na Slovensku celkovo 7 500 starých nevybavených návrhov. Najhoršia situácia bola v Bratislave, kde na zápis čakalo až okolo 2 600 vecí. Zle na tom bola aj Nitra, kde ležalo takmer 1 500 návrhov.

Do konca vlaňajška ostalo celoslovensky starých nevybavených vecí tisícdvesto. Najviac zabral bratislavský registrový súd, začiatkom tohto roka vykazoval už len 280 vecí z agendy spred februára 2004. Rekordérom v počte nevybavených starých žiadostí bol koncom roka Krajský súd v Banskej Bystrici (300). Naopak z Košíc v tom čase hlásili iba dvadsiatku dávno podaných nedoriešených návrhov.

Vybavením všetkých starých registrových vecí bude nakoniec možné ukončiť aj prevádzkovanie dvoch softvérových modulov počítačového systému Corvin. Na vyššiu verziu tohto systému sa podľa I. Dubovej prechádzalo v októbri minulého roka. „Prevádzkovať dve paralelne bežiace vetvy v rámci jedného systému – pre dva rozdielne spôsoby spracovania návrhov – je aj finančne veľmi nákladné,“ vysvetľuje.

Záväzný internet

V súčasnosti už funguje namiesto osobitných databáz obchodného registra v každom z ôsmich krajských miest iba jedna centrálna. Údaje z nej, ktoré vidno v internete na stránke orsr.sk, však majú len informatívny charakter.

Zrejme už v auguste tohto roka by sa to malo zmeniť. Právne záväzné informácie by mali byť zároveň aktualizované denne. Teraz sa tak deje zhruba raz za týždeň. Podľa I. Dubovej to znamená, že údaje, ktoré sa objavia v internete, budú zhodné s tými, ktoré je možné získať na súde z papierového výpisu.

Aj tu však ministerstvo spravodlivosti, podobne ako aj ostatní agilní v online komunikácii verejnej správy, naráža na nefunkčný elektronický podpis. Ten de iure funguje, ale je taký drahý a zložitý, že ho v podstate nikto nepoužíva. „Záväzné preto budú výpisy len v elektronickej forme,“ vysvetľuje dôsledok pre internetový register I. Dubová. Platiť teda bude to, čo bude vidieť na obrazovke.

Zároveň príde aj k rozšíreniu údajov, ktoré bude možné z „internetového výpisu“ vyčítať. Snahou ministerstva spravodlivosti je, aby sa elektronická aplikácia – v súčasnosti so základnými údajmi – priblížila písomnému výpisu zo súdu. V internete by mali chýbať len rodné čísla.

Táto zmena môže v budúcnosti uľahčiť život podnikateľom napríklad tým, že ich partneri si zvyknú na to, že údaje v internete sú zaručené. Môžu sa uspokojiť s nimi bez toho, aby vyžadovali papierové výpisy z obchodného registra, ktoré sú navyše často niekoľko týždňov staré.

Napríklad banka bude vedieť, že údaje, ktoré sú v internete, by v ten istý deň získala zo súdu. Aká bude miera akceptácie výpisu na obrazovke, bude podľa I. Dubovej napokon závisieť iba od subjektov, ktoré výpisy z obchodného registra žiadajú.

Vierohodnosť údajov v internete by absencia rodného čísla nemala znížiť. Podľa dátumu narodenia, mena a priezviska, bude ľahké identifikovať každú fyzickú osobu.

Prísny zákon

Hoci trochu neskôr, pokrokovejšia by mala byť aj forma zbierky listín obchodného registra. Od polovice apríla tohto roka sú síce na webstránke obchodného registra zverejnené anotácie uložených listín tej-ktorej firmy, no dokumenty samy sa cez internet čítať nedajú.

I. Dubová to chce zmeniť počas budúceho roka. Zbierka listín totiž obsahuje tony papierov, ktoré je najprv potrebné naskenovať. Aj preto, lebo možnosť ukladať dokumenty do zbierky v elektronickej podobe ešte nie je možné.

Podľa I. Dubovej už softvér na skenovanie píšu. Problémom je však aj tu rodné číslo ako chránený osobný údaj.

„Úrad na ochranu osobných údajov má výhrady k ich zverejňovaniu,“ hovorí. A technicky je problém z každého miesta množstva listín odstraňovať osobitne každé rodné číslo.

Ministerstvo sa už preto s Úradom na ochranu osobných údajov pokúsilo dohodnúť aj pred prijatím zákona o obchodnom registri aj po jeho prijatí. „Stanovisko bolo zatiaľ jednoznačné: rodné čísla sa za nijakých okolností nesmú zverejňovať,“ tlmočí názor úradu I. Dubová.

Dodáva, že napríklad českí susedia s tým nemajú žiaden problém – v internete sú zverejnené aj rodné čísla. „Náš zákon je prísnejší ako väčšina zákonov, ktoré sa týkajú osobných údajov,“ uzatvára.

Predseda Úradu na ochranu osobných údajov Gyula Veszelei nesúhlas úradu vysvetľuje zákonom o ochrane osobných údajov, ktorý rodné číslo – ako „všeobecne použiteľný identifikátor“ – zakazuje zverejňovať, nie však sprístupňovať. V prípade, ak osoba nahliadne do obchodného registra alebo jej je umožnené urobiť z neho odpis, ide o sprístupnenie, nie o zverejnenie.

    Problémy s názvami živností

    Nedostatky návrhov podávaných v súčasnosti sú zväčša banálne. Podľa Ivany Dubovej z Ministerstva spravodlivosti SR často súvisia s podnikateľskými oprávneniami. Najmä vtedy, keď sa v kolónke predmet činnosti nie úplne zhoduje živnostenský list so spoločenskou zmluvou firmy. „Oficiálny“ zoznam voľných živností totiž na Slovensku, na rozdiel od Českej republiky, kde to upravuje vládne nariadenie, neexistuje. „Slovenské živnostenské úrady majú vlastné predstavy o tom, ako sa živnosti nazývajú,“ hovorí. Preto sa advokáti často ešte počas koncipovania spoločenskej zmluvy informujú na príslušnom úrade, či im činnosť v určitom znení zapíše. Formálna nezhoda v názve živnosti uvedenom v spoločenskej zmluve a v podnikateľskom oprávnení býva dôvodom na odmietnutie zápisu do obchodného registra, pretože vyšší súdni úradníci jemnú odlišnosť pomenovania tej istej veci často nevedia posúdiť.

    Zoznam regulovaných živností – remeselných, viazaných a koncesovaných – je uvedený v prvej až tretej prílohe živnostenského zákona (č. 455/1991 Zb.). „Množina voľných živností však nie je konečná a nie je možné ju explicitne vymedziť,“ argumentuje riaditeľ odboru živnostenského podnikania sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR Ján Dutko. Dodáva, že ministerstvo vnútra uvažuje o vypracovaní obsahových náplní jednotlivých regulovaných živností. Zo skutočnosti, že pre voľné živnosti podľa § 25 živnostenského zákona platí, že nie sú uvedené v jeho prílohách 1 až 3, J. Dutko robí záver, že „kategória voľných živností nie je ohraničená a žiadny zoznam ju nemôže vyčerpávajúcim spôsobom vymedziť“. Inak by podľa neho bola aj obmedzená „sloboda voľby predmetu podnikania“.

    Pri voľbe predmetu podnikania je podľa neho „potrebné dodržať občianskoprávne požiadavky na právny úkon z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti predmetu podnikania“. Táto určitosť a zrozumiteľnosť je podľa neho dôležitá najmä z dôvodu posúdenia rozsahu podnikateľskej činnosti, ako aj toho, či nejde o regulovanú živnosť (remeselnú, viazanú, koncesovanú) a z toho plynúcu povinnosť splniť podmienky odbornej spôsobilosti podľa zákona.

    „V praxi sa často predmet podnikania špecifikuje podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností,“ hovorí J. Dutko. Hoci tá je vydaná všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhláškou Štatistického úradu SR č. 552/2002 Z.z.), neplní podľa neho funkciu zoznamu taxatívne určených voľných ani regulovaných živností. „Tento číselník možno využiť iba ako pomôcku na praktickú orientáciu každého individuálneho záujemcu o podnikanie pri slobodnom rozhodovaní sa o výbere predmetu podnikania,“ konštatuje. Odvetvová klasifikácia ekonomických činností je podľa jeho slov záväzná pre spravodajské jednotky. Tými síce podľa neho treba rozumieť podnikateľské subjekty, avšak nie na účely živnostenského konania, ale iba na štatistické účely.

Foto – Milan Illík

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2 Diskusia

Nástroje

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2 Diskusia