Vláda Roberta Fica prelomila ďalšie energetické tabu. Po pokusoch priamo diktovať ceny a zásahoch do regulácie otvorila nový front. A mimoriadne rozčarovala Slovenský plynárenský priemysel (SPP).

Prvý raz v histórii štátni úradníci povolili, aby ruský plyn z hlavného tranzitného plynovodu nerozvádzal k finálnym odberateľom iba SPP, ale aby si vlastnú rúru mohol postaviť a pripojiť iný podnikateľ. Ministerstvo hospodárstva takúto možnosť koncom leta odkleplo investičnej spoločnosti Slovintegra, ktorá patrí skupine podnikateľov okolo bývalého vlastníka rafinérie Slovnaft Slavomíra Hatinu.

NEPREHLIADNITE:

• Niet sa čoho báť (Komentár)

Prvý podnik, ktorý nebude musieť SPP platiť distribučné poplatky a plyn si sám privedie z hlavného plynovodu, bude nový paroplynový cyklus Slovintegry v levickom priemyselnom parku Géňa. Paroplyn na výrobu tepla i elektriny, ako aj jeho vlastná rúra sa budujú, a tak pomaly začína padať monopol SPP na rozvod plynu. Lenže plynári sa nevzdávajú a vydanie prvého povolenia na vlastnú distribučnú sieť mimo ich vysoko ziskového panstva žalujú na súde. Obávajú sa, že spustí záplavu ďalších žiadosti a strát zákazníkov.

Veď aj ďalší podnikatelia sídliaci blízko plynovodu Bratstvo môžu vyčkávať, či možnosť pripojiť sa na hlavnú rúru rezort hospodárstva podoprie transparentnými pravidlami alebo bude výhody ďalej schvaľovať ad hoc. A ak budú straty veľkých priemyselných klientov pribúdať, SPP sa netají, že účet za ušlé tržby si dá zaplatiť od ostatných odberateľov.

Precedens?P

Sama Slovintegra o novom energetickom zdroji a osobitne o jeho zásobovaní plynom s TRENDOMkomunikovať nechcela. No niekoľko vecí je istých. Levický park je od hlavnej slovenskej plynárenskej tepny vzdialený len päť kilometrov, a tak náklady na vlastnú distribučnú rúru nie sú pre Slovintegru neúmerne vysoké. Neoficiálne informácie TRENDU hovoria, že by to malo stáť zhruba dvesto miliónov korún. To pri dvojmiliardovej investícii do paroplynu nie je až tak veľa.

Spokojní môžu byť i ďalší investori, ktorí do Levíc prichádzajú. Keď usporí ich dodávateľ elektriny a tepla – paroplyn Slovintegry –, usporia aj oni. Pochvaľuje si aj primátor Levíc Štefan Mišák. Hovorí, že Slovintegra mestu ponúka dodávky tepla zhruba za 550 korún za gigajoule. To je o skoro dve stovky menej ako teplo z existujúcich mestských teplární, ktoré berú plyn z SPP.

Plynári prídu o distribútorskú maržu za 160 miliónov kubíkov plynu, čo je 2,5 percenta celonárodnej spotreby. SPP sa obáva, že po prípadnom rozbehnutí kolotoča podobných žiadostí prídu o ďalšie významné zdroje príjmu.

Hovorca rezortu hospodárstva Branislav Zvara tvrdí, že prvé povolenie na priame pripojenie na tranzitný plynovod pre levický paroplyn nie je žiadny precedens. A hromadné odpájanie existujúcich zákazníkov SPP od distribučnej siete nehrozí. „Každú prípadnú žiadosť o novú distribučnú sieť ministerstvo vždy posudzuje s prihliadnutím na konkrétne podmienky v danej lokalite a práve v levickom priemyselnom parku sa nenachádzala vyhovujúca distribučná sieť plynu,“ dodal.

Povolenie pre Slovintegru bolo podľa neho udelené plne v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky SR. Tá prihliada na to, že väčšina územia je dostatočne pokrytá existujúcou distribučnou sieťou SPP. Práve levický priemyselný park patrí podľa B. Zvaru medzi tie, kde to tak nie je. No argumentácia nevyhovujúcou sieťou kríva.

Otázne je, čo si ministerstvo pod pojmom „nedostatočné pokrytie“ predstavuje – nové projekty budú vznikať aj v lokalitách, kde treba investovať do distribučnej siete či jej posilnenia. Keď môže chýbajúcu rúru natiahnuť Slovintegra, rovnako by to dokázal SPP. Okrem toho – z hľadiska rovnocenných podmienok na podnikanie – nie je jasné, prečo by podmienkou malo byť práve doterajšie pokrytie. Jasne znevýhodňuje existujúcich odberateľov plynu a ich prípadné plány na vlastnú distribúciu.

O precedens teda určite ide – a to taký, s ktorým už nepohne ani prípadná budúca vláda. Potenciálni investori si môžu vziať príklad a vyhľadávať lokality, ktoré sú distribučnou sieťou „nevyhovujúco“ pokryté. Terajšie vedenie ministerstva im prvým povolením takúto cestu naznačilo. Bez toho, že by na to malo vytvorené nejaké legislatívne pravidlá. Bez akejkoľvek širšej verejnej diskusie nové pravidlá v distribúcii plynu na Slovensku v podstate nastavil úspešný projekt Slovintegry.

Teoreticky – kto chce obísť SPP, vyberie si rozrastajúci sa priemyselný park blízko tranzitného plynovodu skombinovaný s nie práve vysokokapacitnou distribučnou sieťou SPP.

Takisto to môže využiť investor s energeticky náročnejšou priemyselnou výrobou. A úradom sa bude ťažko zdôvodňovať, že jednej firme povolenie dali a inej nie. Medzi prvými záujemcami o ďalšie výnimky by mohla byť opäť Slovintegra – podľa informácii TRENDU uvažuje o ďalších paroplynoch.

Protiútok SPP

SPP si tieto riziká a potenciálne straty klientov uvedomuje. Obáva sa o to viac, že v Leviciach cez potrubie Slovintegry nepôjde plyn len do jej vlastného paroplynu, ale dodávať ho bude iným fabrikám z tamojšieho priemyselného parku. Firma sa tak stane lokálnym distribútorom plynu. SPP v obave pred odpájaním žaluje už prvé povolenie pre Slovintegru. Začiatkom tohto mesiaca sa plynári obrátili na Najvyšší súd SR, aby preskúmal súlad ministerského povolenia s energetickou politikou krajiny i s legislatívou Európskej únie.

Predseda predstavenstva dcérskej spoločnosti SPP-distribúcia Sebastian Jochem odôvodňuje súdne podania tým, že európska legislatíva členským štátom umožňuje, aby odmietali žiadosti o výstavbu nových distribučných sietí nielen v prípade, ak v konkrétnej oblasti už je vybudovaná sieť, ale aj vtedy, keď je tam budovanie siete naplánované. „Existujúca distribučná sieť našej firmy je v Leviciach schopná plniť všetky technické, bezpečnostné i legislatívne požiadavky po vykonaní nenáročných technických úprav,“ hovorí S. Jochem.

Levický primátor Š. Mišák však upozorňuje, že právnych prešľapov sa v boji o prvé „cudzie“ pripojenie na tranzit plynu dopustili aj plynári. Tvrdí, že keď sa SPP dozvedel o povolení pre Slovintegru, v lete narýchlo požiadal levický magistrát o povolenie na údržbu na potrubnom systéme, ktorý vedie hneď popri priemyselnom parku, blízko novovznikajúcich fabrík zahraničných investorov. Lenže plynári podľa primátora začali v rozpore s povolením vkladať do zeme úplne nové rúry s vyšším tlakom.

SPP mal popri parku povolené iba rúry s tlakom do štyroch megapascalov. Len sám nový paroplyn pritom potrebuje vyše šesťmegapascalový tlak, a tak plynári začali s vkladaním nových rúr. „To som rýchlo zastavil, lebo to bolo v rozpore s vydaným kolaudačným rozhodnutím a ohrozilo by to bezpečnosť blízkych priemyselných fabrík,“ hovorí Š. Mišák.

Problém spočíva v tom, že pokiaľ má plynovodné potrubie tlak do štyroch MPa, môže najbližšia zastavaná plocha stáť osem metrov od neho. Ak tlaková kapacita rúry stúpne, hranica ochranného pásma sa posúva na sto metrov. „Zo strany SPP to bol pokus, ako obísť stavebný zákon. Keby som to nechal tak, fabriky nových investorov by stali na zakázanom území,“ sťažuje sa primátor. Nové potrubie vedie kolmo na hranicu nového parku a navyše paroplyn Slovintegry je hneď na okraji priemyselnej zóny.

Problém so širšími ochrannými pásmami tak nenastal. Lenže SPP opakuje, že samo povolenie pre Slovintegru nebolo vydané v súlade s európskou legislatívou. „Výstavba paralelných sietí je z pohľadu celkovej energetickej politiky neekonomická. Konkurencia sa pri prirodzených monopoloch dosahuje prístupom tretích strán do existujúcej siete, a nie výstavbou paralelných,“ znie teória o tvorbe konkurenčného prostredia podľa hovorkyne plynárov Dany Kršákovej.

Drahšie pre ostatných

SPP tvrdí, že náklady na prevádzkovanie existujúcej distribučnej siete majú stále rovnaké. A čím menej odberateľov v nej zostane, tým vyšší bude mať každý z nich podiel na fixných nákladoch. Zákazníkov, ktorí ostanú v sieti plynárov, tak postihne zvyšovanie cien plynu.

Okrem toho plynári hrozia, že ak bude štát uvoľňovať novým firmám priame pripojenia na plyn a obchádzať dnes monopolného vlastníka distribučnej infraštruktúry, nemožno vylúčiť radikálnu zmenu doterajšej cenotvorby. A to by mohlo urobiť trhlinu v boji vlády o lacnejšie energie pre domácnosti.

V súčasnosti SPP využíva takzvaný systém poštovej známky, keď odberatelia z rôznych odberných skupín od domácností až po väčšie podniky platia za distribúciu rovnaké ceny bez ohľadu na vzdialenosť od tranzitného plynovodu.

„No ak má dochádzať k tomu, že z našich distribučných možností sa budú vyčleňovať odberatelia s najkratšími vzdialenosťami od tranzitného plynovodu, a teda aj s najnižšími nákladmi na obsluhu siete, solidárny systém poštovej známky bude možné len veľmi ťažko udržať,“ upozorňuje S. Jochem.

Naznačuje tým, že ak štát investorom povolí budovanie vlastných distribučných systémov, najviac na to doplatia zákazníci zo severnejších oblastí Slovenska. Či už ide o väčšie alebo menšie podniky, živnostníkov alebo domácnosti. Ceny distribúcie sa prispôsobia vzdialenostiam od tranzitného potrubia, aby SPP mohol byť cenovo atraktívnejší práve pre veľkých zákazníkov blízko tranzitu. Lebo u nich hrozí, že sa budú snažiť o priame pripojenie na hlavný plynovod.

Kto z toho môže profitovať a čo to všetko znamená z pohľadu nových investícií? Odpoveď dal minister Ľubomír Jahnátek. Povolením pre Slovintegru naznačil, že jeden z hlavných rozhodovacích faktorov umiestňovania investícií náročných na spotrebu plynu môže byť blízkosť tranzitného plynovodu. Ten smerom od Ukrajiny v podstate kopíruje južnú hranicu Slovenska s Maďarskom a až nad Šahami sa odkláňa viac do vnútrozemia po osi Nitra – Trnava – Bratislava. Novým cieľom veľkého výrobcu energií z plynu sa môže stať napríklad Nitra. Dlhšie tam veľké nové priemyselné fabriky nevznikali, ale teraz sa tam etabluje celá paleta investorov na čele s producentom autosúčiastok Visteon či výrobcom LCD televízorov Sony.

Zatiaľ odolávajú

Ministerstvo sa zatiaľ cíti nepriestrelné proti prípadným snahám o priame pripojenie na tranzit zo strany existujúcich podnikov, ku ktorým vedú dostatočne vybudované siete SPP. Ich odchod z distribučnej siete plynárov nehrozí ani podľa vedenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podobne tak ministerstvo, ako aj úrad tvrdí, že levický paroplyn bol jeden z výnimočných prípadov lokality so slabším pokrytím SPP.

Existujúci odberatelia plynu sa k možným žiadostiam o vybudovanie paralelného distribučného systému vyjadrujú opatrne. „O vlastné pripojenie priamo na tranzit plynu z Ruska by sme určite mali záujem, ale vieme, že terajšia slovenská legislatíva to nedovoľuje, ak už máme do podniku zavedené postačujúce potrubie SPP,“ hovorí Roman Karlubík z vedenia českého Agrofertu, ktorý ovláda šaliansku chemičku Duslo.

Tá patrí k najväčším zákazníkom SPP a od tranzitného plynovodu je vzdialená dvadsať kilometrov. No R. Karlubík zároveň upozorňuje, že ak novým veľkým odberateľom plynu ministerstvo hospodárstva bude udeľovať povolenia na priame prepojenie s tranzitom, ako to bolo pri levickom paroplyne, vytvára to nerovnosť šancí na podnikanie. Nemali by sme si závidieť, ale ak štát dáva šancu na úspory nákladov, mali by ju dostať viacerí, dodáva.

Ďalší veľký odberateľ plynu blízko tranzitného plynovodu – košické oceliarne amerického U.S. Steelu na otázku TRENDU, či by sa po udelení povolenia pre Slovintegru tiež uchádzali o vlastnú distribučnú sieť, zareagovali iba tým, že uvítajú akúkoľvek možnosť, ktorá zvýši konkurencieschopnosť ich spoločnosti.

Levický rast

Udelenie prvého povolenia na priame pripojenie na tranzitnú rúru s ruským zemným plynom sa bude spájať s rýchlym rozvojom levického priemyselného parku Géňa. Ak by levicky magistrát nedokázal na kedysi holé pole prilákať hneď celú paletu zahraničných investorov, skupina Slovintegra by s paroplynom neprišla. A potom by sa pre levického výrobcu energií z plynu nepokúšala vybaviť ani pripojenie na neďaleký hlavný plynovod.

Po úpadku niekdajšej najväčšej levickej fabriky – bývalých Bavlnárskych závodov v meste až do predvlaňajška vedeli viac práce ponúknuť iba Levické mliekarne či mäsiari z PM Zbrojníky. Bolo tam aj zopár menších strojárskych podnikov. Potom mesto začalo pracovať na lákaní investorov a príprave vyše 60-hektárového parku. „Začal som chodiť na ministerstvo hospodárstva, aby nás zaradili medzi prioritné parky. Posielal som listy na veľvyslanectvá a chodil som sám do zahraničia, aby sme si s investormi vytvorili vlastné kontrakty a nespoliehali sa len na štát,“ hovorí primátor Štefan Mišák.

Vlastná iniciatíva sa Levičanom oplatila. Veľkoinvestícia kórejských gumárov z koncernu Hankook, ktorých sa tam snažil dostať bývalý minister hospodárstva Pavol Rusko, totiž nevyšla. No mesto do parku nalákalo iných investorov a primátor sa môže pochváliť, že väčšina z nich prišla bez toho, že by si vypytovali masívne investičné stimuly.

„Mnohým firmám stačí naozaj iba dobre pripravený pozemok a prívody energií. A toto môže pre nich vybaviť aj samospráva,“ hovorí Š. Mišak. Okrem toho, že mesto získalo od štátu na vybudovanie parku takmer 170 miliónov korún, väčšie stimuly získal v meste podľa primátora už iba kanadský producent hliníkových výrobkov Alcan.

Prvý investor, ktorý prišiel do Levíc, bol švédsky výrobca drevených obalov Nefab. Fabrika naplno beží aj slovensko-rakúskemu výrobcovi svietidiel Globo Eastern Europe. V skúšobnej prevádzke je prvá linka holandských výrobcov cukríkov Leaf. Fabriku na zubné pasty dokončuje talianska Safosa, ktorá kúpila tradičného levického výrobcu kozmetiky de Miclén. A pomaly sa začínajú dvíhať prvé konštrukcie fabrík Alcanu i nemeckého výrobcu spojok a tlmičov Sachs. Navyše mesto má podpis aj od ďalších dvoch investorov. Švédska firma Camfil Farr chce vyrábať filtre do ventilačných systémov a francúzsky Arden zasa nadstavby pre stavebné stroje.

Park, v ktorom sú voľné len posledné tri hektáre, dá prácu 2 500 ľuďom. „Naši ľudia, čo doteraz odchádzali za prácou do väčších miest, sa teraz vracajú domov,“ hovorí primátor. Nová práca rozširuje aj samo mesto. Doteraz tu súkromné firmy byty stavať nechceli, ale teraz ich záujem rastie.

Foto - Profimedia.cz, Andrej Balco

© 2006 TREND Holding, spol. s r.o.