Slovenská republika venovala na film producenta Rudolfa Biermanna Pravdivá história o Jurajovi Jánošíkovi už 65 miliónov korún a minister kultúry má na stole žiadosť o ďalších sto miliónov korún.

Tentoraz už producent vyhlasuje, že je ochotný za ďalšie peniaze dať štátu aj časť budúcich možných výnosov z práv. Prvú časť dotácie poskytol po odporúčaniach bývalého ministra kultúry Milana Kňažka slovenský parlament, vláda i ministerstvo. Bez toho, aby producenta na čokoľvek zaviazali. Stačilo, že minuté peniaze vyúčtoval.

Vec na diskusiu

„Ak by ministerstvo projektu pomohlo, som pripravený garantovať príspevok adekvátnou časťou z výnosov za práva k filmu,“ vysvetľuje R. Biermann svoju pozíciu pred ďalším rokovaním. Dúfa, že vstupenku na Jánošíka zaplatí približne 2,5 milióna divákov v slovenských, poľských a českých kinách.

„To by mohlo priniesť tržby 300 miliónov českých korún,“ odhaduje momentálne producent. Po odrátaní podielov distribútorov a kín by tak producentovi podľa jeho prepočtov ostalo približne 80 mil. Kč.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI KOMENTÁR:

• Minister sa mýli, revolúciu treba (Komentár)

V rozpočtoch na film priložených k žiadostiam o dotácie aj v zmluvách s ministerstvom však rubriku výnosy nechal vždy prázdnu. Predložil iba odhad rozdielu medzi nákladmi a výnosmi projektu. Podľa matematiky R. Biermanna ho tvorila vždy suma zhodná s nákladmi.

Na otázku, či ministerstvu chce teraz ponúknuť podiel na výnosoch primeraný celej doteraz poskytnutej dotácii, nemá jednoznačnú odpoveď. „Granty sa poskytujú bez toho, že odvádzate výnosy, je to na diskusiu,“ zdôraznil s tým, že „nič nevylučuje“.

Roboty aj na týždeň

Ministerským úradníkom pri komerčnom a historicky najväčšom projekte v slovenskej kinematografii ani len nezišlo na um, že za peniaze, ktoré na film štát dá, by mohol mať podiel na budúcich výnosoch. Namiesto toho sa rozhodli pre dotácie. Aj pri nich však boli voči producentovi Jánošíka mimoriadne ústretoví.

V zmluvách sa napríklad vôbec neuvádza, kedy bude film dokončený, nie sú tam žiadne sankcie, ak by sa náhodou nedokončil. Ich súčasťou nie sú ani záväzné informácie a dokumenty dokazujúce, že producent má zabezpečené kompletné financovanie projektu.

Bez splnenia týchto podmienok pritom napríklad v českom Štátnom fonde na podporu kinematografie s filmármi zmluvu nepodpíšu. Aj sám R. Biermann sa musel pri podpise zmluvy s českým fondom zaviazať, že kópiu hotového Jánošíka dá jeho spoločnosť In Film Praha fondu k dispozícii do roka, teda vo februári 2004. A to si milión korún od českého fondu len požičiaval.

Podpora kinematografie a audiovízie v SR
(štátne príspevky, mil. Sk)

PRAMEŇ: Ministerstvo kultúry SR

Slovenské ministerstvo sa na termín dokončenia v zmluvách nepýta. „S takouto zmluvou som sa na Slovensku nestretol. Naša legislatíva to nevyžaduje,“ vysvetľuje bývalý minister M. Kňažko.

Na obranu postupu svojho úradu má aj ďalší argument: „Keď štát poskytuje dvadsať alebo štyridsať percent z rozpočtu, je to príliš málo na to, aby žiadal termín dokončenia“.

V zmluvách na poskytovanie štátnych dotácií, ktoré M. Kňažko označil za štandardné, si ministerstvo vyhradzuje právo „kontroly vecnej realizácie akcie a dodržania účelnosti použitia prostriedkov“. R. Biermann si tieto ustanovenia vysvetľuje tak, že ministerstvu treba predložiť vyúčtovanie a na požiadanie ukázať rozpracovaný materiál.

Zmluvy pripravuje, eviduje a vyúčtovanie kontroluje ekonomický úsek ministerstva kultúry. Účty z Jánošíka zatiaľ skontrolované nie sú. „Máme na to tri roky, väčšinou to stihneme spraviť do roka od vyúčtovania,“ vysvetlila TRENDU Zuzana Košťálová zo sekcie ekonomiky ministerstva.

Navyše, revízia doteraz vyúčtovaných 65 miliónov korún poskytnutých na Jánošíka by podľa nej „mohla trvať i týždeň“. „A podklady sú rozložené v siedmich zakladačoch,“ končí opis náročnosti práce ekonomického úseku ministerstva.

To sa stáva

Slovenských úradníkov a politikov pri rozhodnutí venovať na film 65 miliónov korún nevyrušilo ani to, že producent svoje prepočty nákladov zvyšoval prudko a často. V prvom rozpočte, priloženom k žiadosti o dotáciu koncom roka 2000, R. Biermann predpokladal náklady 60 miliónov korún.

O päť mesiacov neskôr to už bolo 97 miliónov korún. Podľa rozpočtov predložených v roku 2002 mal Jánošík stáť najprv 150 miliónov korún, koncom roka ešte o 30 miliónov korún viac. Dnes hovorí R. Biermann o 225 miliónoch korún.

Producent priznáva, že i keď má za sebou takmer dvadsať dokončených projektov, Jánošík ho zaskočil. Pôvodne rátal s tým, že projekt sa zmestí do 50 filmovacích dní.

Neskôr z nich bolo 70, momentálne je plánovaných 85. „Nikdy pred tým som s režisérkou Agnieszkou Holland nespolupracoval, preto sa mi zle odhadovalo, ako náročne nakrúca,“ vysvetľuje.

„Osobne sa prvýkrát stretávam s takým vysokým filmovým štandardom, neočakával som, že stojí i v našich podmienkach až toľko,“ opisuje skúsenosť z prvých 31 filmovacích dní. Američanka poľského pôvodu A. Holland, ktorá film so svojou dcérou režíruje, to vidí rovnako.

„Občas nám síce chýbajú isté profesionálne návyky, na ktoré sme s dcérou zvyknuté zo Západu. Žartujeme, že robíme veľkofilm spolovice amatérsky, ale i to má svoje kúzlo,“ citovala ju napríklad Mladá fronta Dnes.

Vývoj rozpočtu filmu o Jánošíkovi
(mil. Sk)
Dátum predloženia rozpočtu	29.11.2000	30.1.2002	10.8.2002	28.11.2002
Náklady	60,7	97,3	150	180
v tom: honoráre	30	46	65	76
rekvizity a kulisy	10,5	15,5	39	39
PRAMEŇ: Ministerstvo kultúry SR

Dôvodov, prečo rozpočet už druhýkrát narástol, je podľa R. Biermanna viac. Prvé významné korekcie robili po tom, čo režisérka súhlasila s nakrúcaním pod podmienkou, že autorka scenára Eva Borušovičová projekt prepracuje.

Najvýraznejšie, zhruba po 20 miliónov narástli sumy na výpravu a honoráre. Až po prvých obhliadkach totiž podľa R. Biermanna získali reálnejšiu predstavu o tom, koľko bude projekt naozaj stáť.

Honoráre tak narástli zvýšením počtu filmovacích dní a spresnením počtu hercov a komparzu. „Každému producentovi sa, samozrejme, môže stať, že neodhadne projekt tak, ako to režisér chce realizovať,“ dopĺňa R. Biermann.

Náklady stúpli aj preto, lebo po porade s kameramanom Martinom Štrbom sa rozhodli film pripraviť v širokouhlej verzii a do digitálnej podoby nebudú ako zvyčajne prenášať len časti s trikmi, ale celý projekt.

„Časť nákladov od vypracovania starej verzie rozpočtu bola spôsobená poklesom koruny oproti USD a EUR, keďže niektoré honoráre sú platené v dolároch, filmová surovina i pozitív sa nakupujú v zahraničí a podobne je to aj s filmovou technikou,“ vysvetľoval zasa v auguste 2002 R. Biermann v písomnom zdôvodnení zvýšenia rozpočtu ministerským úradníkom. Teda v roku, keď sa slovenská mena k doláru a euru posilňovala, nie oslabovala.

Američania a Maďari nepomohli

Ostatný odhad rozpočtu (225 mil. Sk) vznikol podľa producenta na základe skúseností z nakrúcania v jeseni a v zime. Navyše v auguste, tesne pred štartom nakrúcania, sa ešte znova dopisoval scenár. „Hovorili sme síce, že niečo vyškrtáme, ale žiaľbohu to vyšlo tak, že sme chceli posilniť tri hlavné dejové línie, ktoré nám stále chýbali,“ vysvetľuje.

Politické pozadie mala priblížiť na úvod dopísaná bitka medzi rákociovskými povstalcami a cisárskymi vojakmi. V nej Jánošík zachráni život svojmu veliteľovi Radvanskému, ktorého by si mal zahrať M. Kňažko.

Scenár sa stal bohatším aj o niekoľko dní nakrútených o motíve lásky Jánošíka. Do tretice pridali veľké komparzné scény vojakov vo väzení, ktoré by sa mali pripravovať na hrade Červený Kameň.

„Keď produkčná po skončení zimného nakrúcania náklady zosumarizovala, zistili sme, že sme doteraz minuli 86 miliónov korún,“ hovorí R. Biermann. Z toho už v jeseni odkrojili 65 miliónov korún, ktoré mali ako dotáciu ministerstva kultúry vyčerpať do konca roka 2002. Zvyšok minutých peňazí zostal podľa producenta zatiaľ neuhradený.

Na vine sú podľa R. Biermanna americkí partneri, ktorí si neplnia koprodukčnú zmluvu. „Stále tvrdia, že náklady chcú zaplatiť, len momentálne nemajú peniaze,“ odôvodňuje hlavný producent, prečo si zatiaľ plnenie zmluvy nezačal vymáhať súdnou cestou.

Dokončenie projektu R. Biermann postavil na zmluve s firmou Ogar Inc. so sídlom v Nevade. Spolupracuje s ňou po prvý raz.

Podľa R. Biermanna je to investorská firma, ktorá nemá blízko k filmovej brandži. Výšku prisľúbeného príspevku uviesť nechcel. „Zazmluvnený vklad je dostatočný na dofinancovanie rozpočtu 225 miliónov korún,“ tvrdí.

Americkú spoločnosť oslovil R. Biermann po tom, čo sa nedohodol s poľským koproducentom, ktorý chcel za príspevok 400-tisíc dolárov kúpiť vysielacie práva v Poľsku. Medzi koproducentmi, na ktorých sa R. Biermann odvolával v žiadostiach, okrem toho figurovala aj maďarská spoločnosť Tivoli film, ktorá však svojich osem miliónov korún nakoniec nevložila.

Ako na to

Okrem veľkosti nákladov sa Jánošík stal v slovenskej kinematografii unikátom aj spôsobom, ako štát rozhodol o jeho financovaní. Ani koruna z minutých peňazí nebola schválená grantovou komisiou, 65 mil. Sk sa poskladalo z rozhodnutia vlády, parlamentu a Milana Kňažka.

Prvých dvadsať miliónov korún Jánošík dostal podľa R. Biermanna z miliardy korún, ktorú dala k dispozícii na rozdelenie poslancom bývalá ministerka financií. „Vtedy som požiadal každého poslanca osobitným listom o príspevok,“ vysvetľuje producent.

Pochopenie pre jánošíkovský projekt podľa neho prejavil klub SDKÚ, ktorý zo „svojho parlamentného balíka“ vyčlenil na kultúru spolu 120 miliónov korún.

M. Kňažko potom počas leta dal z rozpočtu ministerstva vyčleniť na Jánošíka ďalších päť miliónov korún. „Považoval som si za morálnu povinnosť R. Biermannovi vrátené peniaze nejakým spôsobom garantovať ďalší rok,“ vysvetľuje M. Kňažko.

Naráža na fakt, že R. Biermann už rok predtým získal na Jánošíka dotáciu schválenú ministerskou komisiou. Keďže však nezačal točiť, peniaze vrátil.

Ešte rok po starom

Generálna riaditeľka sekcie médií a audiovízie Ministerstva kultúry SR Zuzana Mistríková uznáva, že vo formulácií zmlúv na prideľovanie dotácií „treba veľa vecí vylepšiť“. Priznáva však zároveň, že pri zmluvách na tohtoročné granty, ktoré by sa mali začať podpisovať na budúci mesiac, to budú môcť urobiť len sčasti. Podmienky, na základe ktorých žiadatelia o granty vlani na jeseň žiadali, podľa nej nemôžu výrazne meniť. „Teraz sa snažíme vychytať len najväčšie chyby, úplne inak by mali byť zmluvy postavené od budúceho roku,“ uviedla TRENDU.

Celková predstava ministerstva kultúry o štátnej podpore vhodnej pre film o Jánošíkovi však bola už v tom čase vo výške 70 miliónov korún. Minister preto požiadal o súhlas Úrad pre štátnu pomoc.

Ten potvrdil, že „uvedená dotácia nie je poskytovaná na podporu rozvoja podnikateľa a nenarúša hospodársku súťaž“ a zaevidoval ju do kolónky „záchrana kultúrneho dedičstva“.

Ďalšie skutočné peniaze potom odklepol minister financií František Hajnovič. R. Biermann si šiel súhlas vypýtať osobne a oplatilo sa.

Devätnásť miliónov korún mohol Jánošík dostať z peňazí pôvodne určených na rekonštrukciu bratislavského Podhradia. „Podľa mojich informácií z druhej ruky by sa tam ani tak nestačili preinvestovať a museli by sa vrátiť späť do štátneho rozpočtu,“ spomína R. Biermann.

Posledná injekcia prišla z mimoriadnych výnosov rezortu kultúry. Dohodlo sa, že Jánošík dostane 21 miliónov korún pôvodne určených na novostavbu SND a balík v rovnakej sume dostane do rozpočtu späť ministerstvo kultúry predajom hradu Slovenská Ľupča. Ten si ešte predtým vyhliadol generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták.

Túto operáciu posvätila aj slovenská vláda. Kolegom ministrom jej nevyhnutnosť M. Kňažko v polovici septembra 2002 okrem poukazovania na možnosť spolupráce so slávnou americkou režisérkou poľského pôvodu zdôvodnil v predkladacej správe takto: „Vzhľadom na to, že v NR SR boli schválené finančné prostriedky vo výške 20 miliónov korún na zrealizovanie filmu a všetky koprodukčné a sponzorské zmluvy sú viazané na 45-percentný podiel Slovenska na projekte, je potrebné zvýšiť schválenú sumu o ďalšie zdroje.“

Minister slovo dodrží

V skutočnosti však dala zatiaľ na film iba Slovenská republika 65 miliónov korún a jeden milión českých korún požičal český kinematografický fond. Peňažné aj nepeňažné plnenie sľúbila za 13 mil. Kč Česká televízia. Výmenou za trojdielnu televíznu verziu Jánošíka.

Nakrúcanie sa tak zastavilo a vyjadriť sa musí súčasný minister Rudolf Chmel. Ten R. Biermanna zatiaľ nepotešil.

„Ak by som pri znalosti zabezpečenia tohto projektu mal pred rokom rozhodnúť o jeho podpore, asi by som napriek nepochybnej kvalite scenára a renomovanosti režisérky rozhodol negatívne,“ vyjadril sa nástupca M. Kňažka.

Navyše, ďalšie peniaze na Jánošíka jednoducho v rozpočte rezortu podľa neho nie sú. Sľúbil však, že slovo, ktoré dal producentovi, dodrží – na názor sa spýta ministra financií Ivana Mikloša.

Režisérka nevedela, čo to stálo

Na rok 2001 poskytla komisia zložená z filmárov, ktorí rozdeľovali peniaze z takzvaných účelových transferov ministerstva kultúry, Jánošíkovi prvých deväť miliónov korún. Film sa však nakrúcať nezačal a ministerstvo producenta požiadalo o vrátanie peňazí. „Povedali sme, že peniaze vrátime, ale máme hotový iný film v digitálnej verzii a bolo by dobré dostať ho na filmovú surovinu,“ odôvodňuje R. Biermann, prečo požiadal o zmenu účelu využitia 5,5 milióna z pridelenej sumy. Ostatné prostriedky vrátil.
Grantové pravidlá síce umožňujú podať žiadosť o presunutie príspevku do ďalšieho roku, musí ju však schváliť ministerstvo financií. Preto R. Biermann zvolil podľa neho istejšiu cestu. I keď o pridelení peňazí na projekt pôvodne rozhodovala komisia, zmenu účelu už schválil iba minister Milan Kňažko.
Film Quartétto bol v krátkom čase nakrútený, zostrihaný i uvedený. Pri prezentácii hotového filmu na českom filmovom festivale Febiofest sa autorka scenára a debutujúca režisérka Laura Siváková vyjadrila, že sa musela podľa ponuky R. Biermanna pri nakrúcaní filmu zmestiť do sumy milión korún. Čo mohla stáť postprodukcia, netuší podľa vlastných slov dodnes.
Kompletné vyúčtovanie príspevku je už vyše roka odovzdané na ministerstve. Podľa prehľadu, ktorý R. Biermann predložil ministerstvu, však len rekvizity stáli 700-tisíc korún. Účty za nájmy dosiahli 450-tisíc korún a honoráre pre štáb zhruba 500-tisíc korún. Telefonáty zarátané v postprodukcii vyšli na 100-tisíc korún. Ekonomická sekcia ministerstva, ktorá môže kontrolovať opodstatnenosť jednotlivých položiek, nenamietala. „V čase keď som režisérke dal ponuku, aby sa do milióna zmestila, to bola len predstava, že sa nám to podarí,“ odôvodňuje R. Biermann, prečo údaj od režisérky nesedí s fakturovanými nákladmi.

Foto – Archív Charlie´s, Miro Nôta