Z peňazí firiem tečú stámilióny korún na verejnoprospešné ciele. Tie, ktoré prispievajú najvyššou sumou cez daňovú asignáciu, sú najštedrejšie aj mimo nej, lebo filantropia je súčasť ich verejnej prezentácie. Pravda, stanovujú tiež kritériá, na základe ktorých vyčlenené zdroje putujú ku konkrétnym projektom.

Vo všeobecnosti možno povedať, že komerčné firmy prispievajú na aktivity a oblasti, ktoré platí aj štát zo svojho rozpočtu. Kupujú vybavenie do škôl, hradia rekonštrukcie budov, sponzorujú znevýhodnené skupiny obyvateľov, podporujú zdravotníctvo, kultúru a šport. Okrem toho sa prostredníctvom grantových schém snažia aktivizovať tretí sektor.

Veľké podniky okrem dvojpercentnej daňovej asignácie na filantropiu prispievajú vlastnými darmi. Napríklad Slovenský plynárenský priemysel (SPP) poukazuje dve percentá, každoročne zhruba sto miliónov korún, vlastnej Nadácii SPP. Okrem toho vlani venoval 50 miliónov korún na obnovu kultúrnych pamiatok na Slovensku.

Obdobne Slovnaft podľa hovorkyne Hany Šimkovej dáva zhruba rovnakú sumu ako cez dve percentá, teda okolo 19 miliónov korún, neziskovému sektoru formou darov. „Neporovnateľne vyššie sumy“, rozdeľované mimo peňazí odvedených do štátneho rozpočtu, spomína hovorca košického U.S. Steelu Ján Bača.

Do regiónov.

Každá nadácia má vlastný systém na rozdeľovanie vyzbieraných peňazí. V Nadácii SPP o nich rámcovo rozhoduje šesťčlenná správna rada, ktorá sa schádza raz za štvrťrok.

Za plynárov v nej sedí predseda predstavenstva podniku Philippe Boucly. Správna rada stanovuje oblasti, ktoré bude nadácia prostredníctvom grantových programov podporovať.

Jedna z grantových schém sa zameriava na podporu vysokoškolákov. V rámci nej v tomto školskom roku stovka študentov dostáva štipendium 49-tisíc korún.

O ich výbere rozhodol veľmi dobrý prospech a zlá sociálna situácia. Okrem toho každý uchádzač napísal prácu, v ktorej vysvetlil, prečo by práve on mal štipendium získať. Žiadosti posudzovala výberová komisia zložená z ľudí pôsobiacich vo vzdelávaní, sociálnej sfére a verejnoprospešných aktivitách.

Ďalšími grantovými programami Nadácia SPP podporuje projekty iných mimovládnych a štátnych organizácií, ktoré riešia problémy sociálne alebo zdravotne znevýhodnených obyvateľov.

Okrem toho sa systémovo snaží motivovať tretí sektor na viaczdrojové financovanie. Neziskovkám umožňuje získať dvojnásobok sumy, ktorú na svoje projekty vyzbierali od iných darcov, nanajvýš však 50-tisíc korún.

Mimo tejto grantovej schémy sa môžu uchádzať aj o vyššiu podporu. Za ňu však musia hlasovať minimálne štyria členovia správnej rady. „Našou snahou je ísť čo najviac do regiónov,“ vysvetľuje Peter Kamenický, správca nadácie, ktorý v SPP pracuje ako riaditeľ sekcie pre vzťahy s verejnosťou. Hovorí, že prioritou je najmä efektívnosť podporovaných akcií.

Musí vrátiť.

Nadácia SPP podľa P. Kamenického od mimovládnych organizácií nepožaduje, aby sa jej príspevok propagoval. Na druhej strane, zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov obsahuje „možnosť“, aby príjemcovia za poskytnuté peniaze poďakovali. A to v rámci možností robia.

Projekty uchádzajúce sa o finančnú pomoc musia byť konkrétne – aby pri nich hrozila čo najmenšia možnosť zneužitia poskytnutých peňazí. Najlepšiu úroveň majú žiadosti od organizácií, ktoré sa venujú kultúrnym akciám a podpore nových prístupov pri výchove detí.

V každej zmluve nadácia presne definuje náplň projektu, objem peňazí a účel, na ktoré sa použijú. Vyúčtovanie sponzorovaných aktivít následne kontroluje. Ak zistí, že podmienky dohody neboli dodržané, príjemca musí poskytnuté prostriedky vrátiť.

Mimo asignácie dvoch percent získala Nadácia SPP vlani len päť miliónov korún. Kampaň medzi zamestnancami plynární, aby jej prispeli svojím podielom na dani z príjmu, nerobí.

Môžu sa však o tejto možnosti dozvedieť z firemného intranetu, časopisu či vývesných tabúľ. P. Kamenický si myslí, že mnohí podporujú neziskové organizácie vo svojom okolí, napríklad občianske združenia pri základných a materských školách.

TREND sa zaujímal, či by Nadácia SPP ostala v neziskovom sektore aj v prípade, keby štát zrušil dvojpercentnú daňovú asignáciu. „Asi áno. Nadácia dokázala svoje opodstatnenie a má už svoje postavenie,“ mieni jej správca.

Priamy efekt.

Regionálnym hľadiskom sa pri donorstve riadia košické oceliarne U.S. Steel. „Na východ Slovenska ide väčšina našich darov preto, že tu pôsobí menej výkonných firiem ako v iných regiónoch,“ vysvetľuje hovorca firmy J. Bača. Oceliarne vytvorili vlastnú nadáciu, do ktorej z ich asignácie išlo v minulom roku päť miliónov korún.

Ďalšie zdroje sa snaží získať z dvoch percent vlastných zamestnancov. Preto podporuje projekty, ktorých výsledky môžu priamo pocítiť.

Nakupuje zdravotnú techniku a takisto sponzoruje vysokoškolských študentov zo sociálne slabších rodín. Vďaka špecifickému zameraniu grantov a ich priebežnej komunikácii vnútri spoločnosti sa nadácii podarilo na dvoch percentách od zamestnancov železiarní vyzbierať takmer milión korún, pochvaľuje si J. Bača.

Aj železiarska nadácia má vlastné kritériá na prideľovanie peňazí. Napríklad pri podpore vysokoškolákov namiesto písomnej práce dávajú prednosť osobnému rozhovoru s uchádzačom.

V rámci neho pred výberovou komisiou prezentuje, ako sa popri štúdiu angažuje vo verejnoprospešnej činnosti. Presvedčiť musí viceprezidenta U.S. Steelu pre ľudské zdroje i pracovníkov oddelenia vonkajších vzťahov firmy.

Predmet vysokoškolského štúdia nie je podľa J. Baču rozhodujúci. Firmy nevymedzuje podporu len na študentov technických smerov.

Mimo vlastnej nadácie venujú oceliarne milióny korún aj priamo. Opäť podporujú najmä projekty vo východoslovenskom regióne.

Väčšinu z nich priamo vyberá a manažuje košická spoločnosť. S mimovládnymi organizáciammi spolupracuje skôr výnimočne.

Podľa J. Baču za tým nie je len nedôvera. Sponzoring verejného života má v oceliarňach dlhodobú tradíciu. „Máme dostatočné skúsenosti a neziskový sektor ešte v našom okolí nie je natoľko pripravený, aby vedel nájsť lepšie adresy, kam smerovať našu pomoc,“ dodáva.

Ročne príde do U.S. Steelu osemsto žiadostí o sponzoring. Firma preferuje podporu konkrétnych čo najadresnejších projektov s potenciálom rozvoja a pomoci čo najväčšiemu počtu ľudí.

Šancu majú najmä projekty, ktoré myslia na bezpečnosť. Túto tému košické oceliarne na verejnosti prezentujú už roky. Vo výhode sú minulosťou preverené mimovládky, ktoré dokážu nájsť viac zdrojov na financovanie.

Celoslovenský rozmer.

Aj Stredoeurópska nadácia, ktorá má úzke osobne väzby s rafinériou Slovnaft, sa zameriava na podporu regionálneho rozvoja. Napríklad vlani jej správna rada rozhodla o 13 miliónoch korún na rekonštrukciu škôl a predškolských zariadení.

Ďalšie zdroje použila nadácia na projekty „celoslovenského a stredoeurópskeho významu“. Myslia sa tým aktivity, ktoré „pomáhajú rozvíjať občiansku spoločnosť i vlastnú komunitu“, konštatuje výkonná riaditeľka nadácie Csilla Kolomijcová.

Ako príklad sa na internetovej stránke nadácie uvádza informačný program pre ženy maďarskej národnosti zameraný na popularizáciu možností a práv žien v Európskej únii. Na rovnakú cieľovú skupinu sa nadácia zameriavala aj pred pár rokmi, keď sa ju snažila presvedčiť k účasti na referende o vstupe Slovenska do Európskej únie.

Košickým onkológom pomohli dve percentá k novým priestorom

Spoločnosť Detskej onkológie v Košiciach vznikla pred desiatimi rokmi. Založili ju traja lekári z detskej onkológie, aby mohli slobodnejšie používať peniaze darované ich oddeleniu. Tie boli síce dovtedy uložené na samostatnom podúčte nemocnicie, ale detskí onkológovia s nimi nemohli voľne nakladať.

Dva roky trvalo, kým sa presadili a začali zbierať zaujímavejšie sumy. Spoločnosť detskej onkológie bola úspešná aj počas prvého roka daňovej asignácie, keď prispievali len fyzické osoby jedným percentom svojich daní. Vyzbierala na Slovensku tretiu najvyššiu sumu – jeden milión korún. V minulom roku inkasovala z dvoch percent daní takmer päťnásobok. Podľa jedného zo zakladateľov občianskeho združenia Igora Jenča pomohlo, že aj z príspevkov z daní dokázali v štátnej nemocnici zrekonštruovať chátrajúce priestory, o ktoré sa potom oddelenie detskej onkológie rozšírilo.

Väčšina peňazí z asignácie išla na zdravotnícke vybavenie, časť aj do detských táborov. Združenie ich organizuje dvakrát do roka a pomáhajú najmä prekonávať psychické problémy detí s onkologickými ochoreniami. Na ich integráciu do spoločnosti plánujú košickí lekári mínať peniaze aj ďalej. Chcú dať na svojom oddelení väčší priestor pre psychológa či hudobného terapeuta.

„Už väčšinou nemáme problém vyzbierať peniaze na projekty. Omnoho menej ľudí je však ochotných venovať nám svoj čas,“ hovorí I. Jenčo. Preto chce združenie investovať peniaze z vyzbieraných dvoch percent aj do ľudí. Boj s onkológiou je totiž aj boj so psychikou. Chorých detí, ale aj rodičov. „Je to jedna z našich výziev. Ako pritiahnuť ľudí, aby prišli a venovali deťom svoju fyzickú prítomnosť,“ dodáva I. Jenčo. Nemyslí tým masové akcie, ale jednotlivcov, ktorí sa prídu pohrať s deťmi, prečítať im rozprávky. Zabaviť ich. Pomôžu tým nielen malým pacientom, ale aj ich rodičom, ktorí sa od svojich chorých detí často nevedia odlepiť.

I. Jenčo by rád dostal správu občianskeho združenia na úroveň bežnú v západnej Európe, kde sa jej venujú najmä rodičia chorých alebo vyliečených detí. Tak to podľa neho funguje pri nemeckých a rakúskych onkologických oddeleniach, ktoré navštívil. Lekár je v tamojších neziskových organizáciách podporujúcich liečbu detskej onkológie skôr poradcom ako manažérom. A týmto združeniam sa darí vyzbierať od ľudí aj viac peňazí. Napríklad nezisková organizácia, ktorá pôsobí v rakúskom Linzi pri porovnateľnom detskom onkologickom oddelení, ako je košické, získa ročne na daroch päťstotisíc eur (20 mil. Sk). A to v Rakúsku nepoznajú inštitút dvojpercentnej daňovej asignácie.

Ilustračné foto – Ivan Fleischer