Po niekoľkých rokoch odkladania sa slovenská vláda rozhodla dobudovať štátnu dátovú sieť Govnet. V novembri minulého roku vláda vyriešila financovania výstavby alokovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu. Budovaním siete poverila spoločnosť Kochman Information Systems & Services (KISS), s.r.o., Bratislava, víťaza výberového konania z júna 1998. Tá v súčasnosti prevádzkuje tzv. malý Govnet, ktorý umožňuje prístup na WWW stránky orgánov štátnej správy.

Až do konca marca minulého roku boli majiteľmi firmy KISS Nadežda Kochmanová a Tibor Lörincz. Úrad vlády však firme dlhoval 85 mil. Sk a firma sa dostala na pokraj krachu. Keď na ňu veritelia podali návrh na konkurz, došlo k zmene vlastníka.

Podľa výpisu spoločnosti KISS z obchodného registra je od 29. marca minulého roku jej jediným majiteľom firma Šped-Trans, s.r.o., Levice. Podľa riaditeľa úseku riadenia projektov a systémovej integrácie Softipu, a.s., Banská Bystrica Vladimíra Molitorisa však zápis v obchodnom registri ešte neodráža aktuálny stav. Druhým spoločníkom s rovnakým podielom ako Šped-Trans je totiž práve Softip.

Kým Softip patrí medzi významné slovenské firmy zaoberajúce sa informačnými technológiami, Šped--Trans poskytuje špedičné služby. Za zmienku stojí, že aj ostatné firmy jeho konateľa (a zároveň aj konateľa firmy KISS) Jána Ďuriana majú blízko k doprave. Prostredníctvom firmy VD-Cargo, s.r.o., Nové Zámky sa napríklad v roku 1996 podieľal na výhodnej privatizácii Nákladnej automobilovej dopravy, š.p., Nové Zámky.

Šped-Trans podľa V. Molitorisa poskytol Softipu potrebné prostriedky na prefinancovanie kúpy spoločnosti KISS. Renomované firmy, s ktorými Softip spolupracuje, boli pre veriteľov dostatočnou zárukou, takže tí návrh na konkurz stiahli. Do konca minulého roku štát spoločnosti KISS uhradil z dlhu približne 21 mil. Sk.

Govnet ako najlacnejšie riešenie

SR má podobne ako krajiny Európskej únie v súčasnosti tri typy štátnych dátových sietí. Prvým je akademická sieť SANET (Slovak Academic Network). Druhý predstavuje sieť štátnych subjektov, ktorú tvoria Govnet a rezortné siete jednotlivých ministerstiev a úradov. Tretím typom je sieť silových zložiek - vojenská sieť Ministerstva obrany SR a integrovaná digitálna telekomunikačná sieť policajnej časti Ministerstva vnútra SR.

Ako uvádza vládna Správa o stave rozvoja siete Govnet, štát v súčasnosti vynakladá len za prenájom telekomunikačných okruhov na prevádzku štátnych komunikačných sietí okolo 350 mil. Sk ročne. Ďalšie prostriedky sa spotrebúvajú v rámci rezortných rozpočtov na šírenie informácií komunikačnými dátovými prostriedkami. Mnohé dátové prenosy sa tak zabezpečujú viacerými paralelnými spôsobmi, čím štátnemu rozpočtu vznikajú zbytočné finančné straty.

V rámci decentralizácie a modernizácie verejnej správy by mohli jednotlivé rezorty vybudovať autonómne komunikačné siete celoplošného charakteru. V takom prípade by do roku 2005 zo štátneho rozpočtu odčerpali 3,8 mld. Sk.

V prípade prenájmu spoločnej celoplošnej infraštruktúry od tretieho subjektu by prevádzkové náklady do roku 2002 dosiahli 574 mil. Sk a do roku 2005 až 1,26 mld. Sk. Takéto riešenie by navyše nevyhovovalo podmienkam prenosu údajov v režime štátneho tajomstva.

Vláda SR sa preto rozhodla vybudovať sieť Govnet, ktorá bude slúžiť ako základ Štátneho informačného systému. Jej uzly zabezpečujú prepojenie Úradu vlády SR, Kancelárie prezidenta SR, Kancelárie Národnej rady SR, Ústavného súdu SR, ministerstiev a ďalších ústredných orgánov štátnej správy.

Leitmotívom je zvyšovanie kapacity

Garantom a prevádzkovateľom Govnetu je Úrad vlády SR. Podľa pôvodných plánov z roku 1998 mala byť sieť dokončená na konci minulého roku s nákladmi 1,2 mld. Sk. Vzhľadom na negatívny vývoj kurzu koruny voči zahraničným menám a zvýšenie požiadaviek na info-komunikačné zariadenia náklady podľa predbežných odhadov stúpli o 50 percent.

Uznesenie vlády z 22. novembra 2000 rátalo s tým, že sa na dobudovanie sieťovej infraštruktúry Govnetu vynaloží jednorazovo 530 mil. Sk. Ďalších 449 mil. Sk sa podľa uznesenia malo minúť na vybavenie jednotlivých uzlov, daň z pridanej hodnoty a náklady na systémovú integráciu. "Uvedená suma je maximálny kvalifikovaný odhad, presnejšie kalkulácie budú predmetom podrobného vykonávacieho projektu, v ktorom budú presne vyčíslené ďalšie úspory, ktoré vzniknú použitím už existujúcich vybavení, zariadení a techniky," uvádza sa v Správe o stave rozvoja siete Govnet.

Podľa V. Molitorisa sa investícia zrealizuje v priebehu troch rokov a konečné náklady nepresiahnu 1,97 mld. Sk bez DPH. Táto suma okrem Govnetu zahŕňa aj náklady na výstavbu siete, ktorá bude slúžiť na účely silových rezortov a nebude verejne prístupná.

Govnet má v súčasnosti 41 uzlov v Bratislave a jeden v Banskej Bystrici. Aby sieť dosahovala požadované parametre, bude potrebné počet uzlov zvýšiť. Ich prepojenie je v súčasnosti zabezpečované na prenajatých digitálnych okruhoch Slovenských telekomunikácií, a.s., Bratislava. Minimálna prenosová rýchlosť je 64 kbit/s. Keďže tá niektorým uzlom nepostačuje, bude potrebné jej zvýšenie na 128 až 256 kbit/s. V prípade Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré prevádzkuje internetový obchodný register, by mala dosahovať minimálne 1 Mbit/s.

Minimálna rýchlosť v rámci dobudovanej celoplošnej siete by mala podľa plánu dosahovať 34 Mbit/s medzi krajskými uzlami a 2 Mbit/s medzi okresnými uzlami. Oproti pôvodným plánom sa však v súčasnosti objavuje požiadavka ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity hlavných trás až na 155 Mbit/s. V tomto prípade sa cena zvýši o ďalších 19 percent. Ako nedostatočné sa javí aj pripojenie do internetu rýchlosťou 768 kbit/s, plánuje sa jej zvýšenie na 4 Mbit/s.

Sieť by mala zohľadňovať aj budúce potreby vyplývajúce z reformy verejnej správy. Govnet by mali využívať nielen úrady štátnej správy, ale aj orgány územnej samosprávy. V konečnom riešení sa uzly siete dostanú do každého okresného mesta. V. Molitoris odhaduje, že sieť je možné vybudovať v priebehu jedného roka. Jej realizácia je v súčasnosti oproti pôvodnému plánu v miernom sklze, sama výstavba by sa mala začať v letných mesiacoch.