Keď absolvent slovenskej vysokej školy nastúpi do zamestnania, len tretina jeho činností bude mať niečo spoločné s tým, čo sa naučil na škole. Vyplýva to z prieskumu Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) a agentúry GfK, ktorý na vzorke 2 454 vysokoškolských učiteľov a takmer štyroch tisícok absolventov realizovali na jeseň minulého roku.

Keď hodnotia domasedi

Nelichotivé zistenie relativizuje fakt, že približne len polovica absolventov promovaných v roku 2006 a neskôr pracuje v odbore, ktorý vyštudovali. No rozhodne sa nedá povedať, že by poslucháči slovenských univerzít boli s kvalitou štúdia nadmieru spokojní.

Ak by mali oslovení mladí Slováci opäť možnosť vybrať si fakultu, kde budú študovať, každý tretí by sa rozhodol pre inú ako tú, ktorú absolvoval. V prípade Slovákov, ktorí študovali v Česku, zmýšľa rovnako len každý piaty absolvent.

Študenti nie sú spokojní ani s úrovňou svojich pedagógov. Na vysokú školu podľa absolventov nepatrí 33 percent učiteľov. S úrovňou kantorov sú najspokojnejší poslucháči českých škôl, zvolenskej Technickej univerzity a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde podľa predvedených výkonov na prednáškach má svoje miesto oprávnene viac ako 70 percent pedagógov.

Na opačnej strane hodnotenia sa ocitli akademici z bratislavskej Ekonomickej univerzity (EU BA), z ktorých podľa prieskumu len niečo vyše polovica svojou úrovňou patrí na vysokú školu.

Otázne je, s čím slovenskí absolventi kvalitu škôl a učiteľov porovnávali. So zahraničím určite nie. Až 90 percent respondentov totiž uviedlo, že sa počas štúdia nezúčastnili žiadneho zahraničného študijného pobytu.

Hlavne sa uplatniť

Pravda tiež je, že kvalita školy nie je pre študentov to najdôležitejšie. Podľa prieskumu je kvalita rozhodujúcim faktorom, podľa ktorého si vyberajú alma mater, len pre 15 percent maturantov. Dvojnásobne viac z nich zohľadňuje pri rozhodovaní uplatnenie sa so získaným diplomom. Ešte stále dôležitú rolu (28 percent) hrá blízkosť školy a osem percent maturantov podľa prieskumu zaujíma štúdium na vysokej škole, ak sa na ňu môžu dostať bez prijímacích pohovorov či s vidinou zábavy počas študentského života.

„Maturanti sa ešte stále rozhodujú podľa skúseností starších rovesníkov z 90. rokov minulého storočia,“ poznamenáva na margo faktoru uplatnenia sa v praxi Michal Považan, výkonný riaditeľ ARRA. Hoci podľa zistení GfK majú v súčasnosti najväčší problém s uplatnením sa absolventi právnických fakúlt, prihlášky na štúdium práva ešte stále niekoľkonásobne prevyšujú plánované počty prijatých uchádzačov.

Nespokojnosť s kvalitou vzdelávania nie je len na strane študentov. Až 84 percent vysokoškolských pedagógov si myslí, že kvalita študentov je horšia ako pre desiatimi rokmi. No nemusí to byť celkom tak. Hoci sa za ostatných dvadsať rokov pôrodnosť znižuje, počet vysokoškolských študentov sa od roku 2000 takmer zdvojnásobil. Takže ak sa v minulosti dostali na univerzitu predovšetkým tí najlepší, dnes spolu s nimi navštevujú prednášky aj tí menej šikovní. Podobný názor, ako majú akademici, však zaznieva aj z úst stredoškolských učiteľov.

Pripravujeme na prax, údaje nepotrebujeme

Zaujímavé sú názory vysokoškolských pedagógov na kvalitu inštitúcií, v ktorých pracujú. Väčšina (89 percent) oslovených učiteľov si myslí, že ich študenti sú dobre pripravení na prax. No pri otázke, či by odporúčali svojim príbuzným študovať na ich fakulte, bolo kladných odpovedí o čosi menej – 83 percent. V prípade bratislavskej Ekonomickej univerzity, Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave, banskobystrickej Univerzity Mateja Bela a Technickej univerzity vo Zvolene by až štvrtina oslovených akademikov odporučila príbuzným inú školu. V prípade neslávne známej Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka to bolo bezmála 31 percent respondentov.

Hoci podľa študentov je až 42 percent vedomostí získaných počas štúdia len čiastočne využiteľných, resp. málo až vôbec nevyužiteľných (13 percent), učitelia to vidia inak. Zbytočných je podľa nich priemerne len deväť percent predmetov a tri štvrtiny predmetov považujú za kľúčové.  

Prieskum tiež ukázal, že u pedagógov nie je veľká ochota zapojiť sa do prieskumu, ktorého výsledky by sa mohli využiť na zvýšenie kvality školy. Z približne 10-tisíc oslovených akademikov bola ochotných podeliť sa so svojim názorom len štvrtina. Ešte horšie to dopadlo pred štyrmi rokmi. Agentúra GfK a ARRA vtedy robili prieskum medzi študentmi a pri zisťovaní ich mailových adries sa nemohli spoliehať na pomoc spoločnosti Profesia, ako tomu bolo teraz. Oslovili preto jednotlivé fakulty všetkých slovenských vysokých škôl a aby nedošlo k porušeniu zákona o ochrane osobných informácií, navrhli im, aby boli sprostredkovateľom pri kladení otázok. Ako protislužbu im agentúry ponúkli výstup so zisteniami o ich pracovisku. Zo stovky fakúlt na ponuku zareagovalo sedem.   

Foto na titulke - Milan Illík

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.