Recyklačný fond poskytol za štyri roky svojej existencie nenávratné príspevky približne 450 projektom, ktoré si rozdelili viac ako 1,6 miliardy korún. Z toho iba 460 miliónov bolo v rámci takzvaných viacsektorových projektov, v ktorých figurovali aj projekty samosprávy. Ak aj štát pri vzniku Recyklačného fondu v roku 2001 tvrdil, že jednou z jeho hlavných úloh je podpora separovaného zberu, čísla to nepotvrdzujú. Za vyseparovaný odpad vyplatil fond od svojho vzniku obciam v 1 684 prípadoch len niečo viac ako 63 miliónov korún. Teda necelé štyri percentá z celkovo schválených príspevkov.

Výnimky. Nejasne sú nastavené pravidlá aj pre maximálnu výšku pomoci projektu. Pre súkromné firmy je hranica stanovená na tridsať percent z nákladov projektu. Správna rada ho však môže v prípade „ekonomicky neatraktívnych odpadov alebo inak zložitého problému odpadového hospodárstva vysokej spoločenskej priority“ zvýšiť až na 95 percent.

Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Adrián Ďurček požaduje, aby sa stanovila primeraná pevná hranica maximálnej podpory. „Ak podnikateľ neriskuje aj svoje peniaze, nemusí byť dostatočne motivovaný dosahovať čo najlepšie výsledky,“ upozorňuje.

Podľa riaditeľa fondu Ivana Zuzulu vyššiu ako tridsaťpercentnú podporu získali „možno tri projekty“ súkromných subjektov. Aj tie sa podľa neho museli napríklad zaviazať zvážať odpad z obcí zadarmo. Skontrolovať, či naozaj išlo iba o zopár projektov, sa zatiaľ nedá. Na internetovej stránke fondu totiž chýba informácia o celkových nákladoch podporených projektov.

No zatiaľ čo verejnosť a podnikatelia, ktorí do fondu prispievajú, majú problém získať detailné informácie o projektoch, niektorí priami konkurenti z recyklačného biznisu nie. V správnej rade totiž sedia aj predstavitelia firiem, ktoré majú vlastné spracovateľské kapacity. A niektoré z nich dokonca získali aj príspevok z fondu. „O vlastných projektoch však členovia správnej rady nesmú hlasovať,“ tvrdí I. Zuzula.

Rozhodujú aj prijímajú. V minulosti v správnej rade fondu sedel napríklad Igor Sidor, zakladateľ spoločnosti V.O.D.S. Košickej firme fond poskytol na jej projekty viac ako 60 miliónov korún. Šlo o spracovateľské kapacity pre opotrebované pneumatiky či zhodnocovanie elektroodpadu. I. Sidor pritom pôsobil v strane ANO pred voľbami v roku 2002 ako člen tieňového kabinetu pre oblasť životného prostredia. Do Správnej rady Recyklačného fondu ho vymenoval exminister hospodárstva Pavol Rusko.

V správnej rade má svojho zástupcu aj púchovský Matador, ktorý čerpal z fondu viac ako 40 miliónov korún na spracovateľskú linku na staré pneumatiky v spoločnosti EKO-Beluša prostredníctvom dcérskej spoločnosti Matador-Obnova. Svoju recyklačnú dcéru v Beluši medzitým Matador predal. Časť z nej kúpil práve V.O.D.S.

V ponuke investorom. Možnosť získať nenávratný finančný príspevok je zaujímavý nielen pre domáce firmy. Aktívne ju prezentuje štát aj zahraničným investorom. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu o tejto možnosti informovala už počas rokovaní americký Plastipak Packaging. Ten plánuje v Kechneci postaviť závod na recykláciu plastov a výrobu foriem pre PET fľaše. V súvislosti s projektom Plastipaku na Slovensku predvolal členov správnej rady aj vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko.

Spracovateľská kapacita odpadov z PET obalov pritom už v čase rokovaní s Plastipakom bola minimálne dostačujúca. Aj preto projekt zahraničného investora ešte pod hlavičkou firmy Plastipak Slovakia v roku 2003 cez fond neprešiel. Žiadal príspevok aj na spracovateľské linky odpadu. Dôvodom neschválenia bolo aj to, že požadovaný príspevok z fondu bol veľký, pohyboval sa rádovo v stovkách miliónov korún.

Plastipak to však skúsil znova. Žiadosť poslala jeho druhá firma – Clean Tech Slovakia. Žiadala už iba príspevok pre druhú časť svojho projektu. V rámci nej plánovala z už upravenej suroviny vyrábať PET fľaše. Tento projekt, ktorý mal dostať z fondu 100 miliónov korún, nakoniec správna rada schválila.

Clean Tech Slovakia však správnou radou navrhovanú zmluvu o poskytnutí prostriedkov s fondom nakoniec nepodpísala. Nevedela preukázať zabezpečenie dostatočného množstva suroviny zo Slovenska, čo bolo jednou z podmienok fondu. Investor sa tým, že počíta s dovozom odpadov z PET obalov a ďalších surovín aj zo zahraničia, netajil už pri príchode na Slovensko.

Na vlastnú reklamu. Fond platí aj prezentáciu vlastných aktivít. Správna rada tak napríklad odsúhlasila projekt Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, ktorá nominuje šiestich členov správnej rady. Za takmer milión korún z fondu prezentujú v rámci prílohy Recyklácia v Hospodárskych novinách aktivity a úspechy fondu.

To, že propagácia separovaného zberu a zhodnocovania odpadov nie je lacná záležitosť, napovedá aj ďalšia informácia zo stránky fondu. Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré má svojich zástupcov v dozornej aj v správnej rade, na propagáciu počas vlastného snemu získalo dotáciu 1,75 milió-
na korún. Či šlo o prezentáciu na jednom sneme alebo na dvoch, respektíve čo presne stálo takmer dva milióny, už internetová stránka nehovorí.