V daňovom zaťažení firiem je Slovensko na 126. mieste vo svete. V jednoduchosti zamestnávania na 86. priečke. V ochrane investorov otvára druhú stovku. Pravda, celkovo podľa Svetovej banky patrí do uspokojivej štvrtej desiatky najatraktívnejších krajín na svete. Ale nerobí nič, aby pozíciu obhájilo. A fiškálna politika, ktorá kedysi dokázala zredukovať zadlženie štátu na najnižšie úrovne v EÚ, je minulosť.

Globálna recesia dnes okupuje pozornosť politikov i médií. Niektoré ekonomiky obchádza strašiak deflácie, ktorý by zo zlej recesie mohol urobiť katastrofu. Snaha vlád v boji proti kríze sa porovnáva povrchnými kritériami veľkosti verejných výdavkov pumpovaných do hospodárstva. Dlhodobý pohľad nie je na programe dňa, lebo si ho málokto môže dovoliť.

To by, paradoxne, pre krajiny ako Slovensko mohla byť príležitosť. Do globálneho boja zasiahnuť nemôže, ale domáce upratovanie je v jeho réžii. Dôležité je nielen to, kedy sa kríza skončí, ale i aké bude rozloženie síl, keď nastanú svetlé zajtrajšky.

Podľa ministra financií Jána Počiatka slovenská ekonomika nemá zásadnejšiu systémovú chybu, len momentálne nikto nechce to, čo produkuje. Možno. Hoci napríklad silný konverzný kurz si ešte len vyžiada daň v tlaku na zamestnanosť. Slovensko má euro, ktoré ho chráni pred turbulenciami, ale i deštruuje niekdajšiu konkurenčnú výhodu – lacnú pracovnú silu.

Navyše, ekonomiku sužujú zásadné inštitucionálne nedostatky. Počnúc katastrofálnym vzdelávacím systémom, úbohými verejnými službami, nefungujúcim súdnictvom, cez strnulý pracovný trh po deravý daňovo-odvodový systém, ktorý najviac zaťažuje firmy so zamestnancami. A má vládu, ktorá vytrvalo pracuje na zničení obrazu krajiny prívetivej pre investorov.

Príde deň, keď investori prestanú počítať straty a začnú sa zasa obzerať po mieste, kde vložia kapitál. Na tento deň Slovensko nie je pripravené. A nič na tom nemení fakt, že iné krajiny sú na tom horšie.

Bolo to povedané stokrát, na tejto strane aj hocikde inde: vláda Roberta Fica nemá v rukách nič – plán, víziu, cestovnú mapu –, čím by oživenie podporila a stabilizovala. Ekonomika je životaschopná, výrobné haly sa raz dajú do pohybu. Ale životaschopnosť čerpajúca z predkrízového status quo má hranice. Definované prostredím, v ktorom podnikatelia fungujú.

Slovensko dokázalo relatívne rýchlo relatívne zbohatnúť. Ale ostatné roky nečinnosti ho konzervujú. A zvyšujú riziko, že na „la belle epoque“ pred veľkou krízou sa bude dlho spomínať ako na prvý a posledný hviezdny okamih retardovanej krajiny.