Keď sa niečo kazí, treba to spraviť inak. Keď finančný svet dokázal dostať sám seba do kolapsu, treba mu nastaviť nové pravidlá.

Okrem politikov, ktorí pripisujú svetové problémy nepopulárnym finančníkom, podobne hovoria aj slávni ekonómovia. Hovoria o zmene v auditovaní firiem, hodnotení produktov a reportovaní, ktoré sa týkajú bánk, poisťovní či správcov fondov. Diskutujú, ako prinútiť banky, aby si v dobrých časoch vytvárali väčšie rezervy. Alebo či by bol systém stabilnejší, ak by v ňom nefungovali nadrozmerné inštitúcie. Teda tie, ktorých pád dokáže ochromiť svet.

Odporcovia zmenám v regulácii nedôverujú. Hovoria, že za problémami stáli jednorazové motivácie, ktoré do systému vniesli politici. Že zásadné systémové riziko neexistuje. Alebo že súčasná regulácia je dostatočná, len sa nedodržiava. A tiež, že uštedrená rana stačí, aby si finančníci dali nabudúce lepší pozor.

Pridávajú sa k ním skeptici, ktorí neveria, že nová regulácia môže byť lepšia. Pretože prílišná agilnosť v kombinácii s dnešným nedostatočným odstupom a nadhľadom povedie k takej regulácii, ktorou si svet zarobí na ďalšie problémy. Ku skeptikom patrí aj väčšina slovenských manažérov, ktorí zahlasovali v najnovšom TREND Barometri. Iba necelá tretina si myslí, že zmena je potrebná.

Prinášame niektoré odpovede respondentov, všetky odpovede a zoznam respondentov s hlasovaním nájdete tu.

Eduard Šustr, výkonný riaditeľ, Viena International (rozhodne áno): Myslím si, že po absolvovaní niekoľkých kotrmelcov á la Maddoff a Meindl si bankový sektor zaslúži viac pozornosti najmä v oblasti kontroly a nastavenia na zrozumiteľnú komunikáciu voči klientom. Nie je mysliteľné, aby zjavne klamným spôsobom vznikali zavádzajúce bubliny a neskôr krach jednotlivcov, firiem či štátov. Je na škodu dobrých a konzervatívnych bánk, že dôvera klesla.

Ján Badžgoň, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Castor & Pollux (skôr áno): Netvrdím, že bankový sektor potrebuje zásadnú zmenu regulácie, ale mám pocit, že potrebuje zásadnú zmenu prístupu. Aj banka je podnikateľský subjekt, ktorý by mal znášať určité riziká, hoci riziká bánk sú výrazne eliminované garanciami, ktoré poskytujú dlžníci. Sú však situácie, kde sa banky správajú, ako keby tie garancie ani dlžníci neposkytovali. Konzervativizmus bánk je správny postup, ale hlavná náplň bánk je poskytovať úvery a až potom účtovať poplatky. Niekedy mám pocit, že sa banky venujú biznisu s poplatkami a až potom poskytovaniu úverov.

Eugen Jurzyca, riaditeľ, INEKO (skôr nie): Ľudia sa niekedy rozhodujú nesprávne aj vo voľbách (NSDAP). Netreba vari hneď meniť podstatu volebného systému. Mimochodom, zmena regulácie by nemala byť motivovaná nešťastným delením ekonomiky na reálnu a finančnú. To navodzuje dojem, že bankový sektor sa iba priživuje na vytváraní skutočných hodnôt vznikajúcich iba v priemysle a poľnohospodárstve.

Luboš Sirota, predseda predstavenstva, Trenkwalder (skôr nie): Akákoľvek regulácia je niečo, čo sa skôr či neskôr podarí obísť, tak ako každý zákaz či obmedzenie. To, že za finančnú krízu môže nedostatok regulácie bankového sektora, je nezmysel. Kríza je dôsledkom pokrivených hodnôt, kríza je viac o hodnotovej kríze svetového spoločenského systému ako o nejakých chýbajúcich reguláciách. Kríza je o politike a politika je o kríze.

Imrich Béreš, predseda predstavenstva, Prvá stavebná sporiteľňa (rozhodne nie): Na Slovensku však platí: pokiaľ niečo funguje, tak to určite treba prehodnotiť bez ohľadu na výsledky a dôsledky. Hlavne, že sa to dobre počúva.

Foto – Flickr.com

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.