Debaty o obnove verejných budov medzi štátom a samosprávami hustnú. Štát samosprávam vyčíta, že nemajú víziu, tá odpovedá protiútokom. „Všetky budovy sme dostali bez akejkoľvek vízie,“ tvrdí riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milan Muška.

Výkonná riaditeľka VVÚPS – NOVA, výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb, s.r.o., Bratislava Zuzana Sternová upozorňuje, že samospráva nemôže len kritizovať. Treba, aby si starostovia urobili pasportizáciu budov, aby mali plán, čo s nimi ďalej. Až potom budú skutočnými gazdami.

Uvedomujú si

Podľa podpredsedu ZMOS a primátora Turčianskych Teplíc Jozefa Turčányho si to mestá a obce uvedomujú. Uznáva, že musia čím skôr začať s energetickými auditmi, pasportizáciou a následným zlacnením a zefektívnením prevádzky. Táto ambícia však opäť naráža na nedostatok financií.

Životopis všetkých objektov sa mali samosprávni zriaďovatelia dozvedieť z delimitačných protokolov, ktoré spisovali s bývalými okresnými úradmi. „Údaje o rekonštrukciách a stave mali byť ich súčasťou. No zatiaľ pátrame, kde mnohé protokoly po zrušení úradov zostali,“ ilustruje situáciu J. Turčány.

Noví samosprávni zriaďovatelia sa preto so zdedeným majetkom oboznamujú postupne, pasportizáciu nerobia všetci. Ďalej ako obce sa pohli samosprávne kraje a mestá. Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) už zriaďuje správcovskú spoločnosť, ktorej zverí údržbu majetku a jeho efektívne využitie.

Prehľad majú

„Samostatnú pasportizáciu sme nerobili, ale prehľad máme,“ hovorí riaditeľ Úradu Prešovského samosprávneho kraja (PSJ) Alexander Ernst. V Prešove tlačia na riaditeľov organizácií ako správcov budov, aby vytipovali potrebné priestory. Úrad PSK hľadá prostriedky na to, aby vykonal vo všetkých objektoch ekonomický audit. Zatiaľ sa to podarilo len v časti z nich.

„Tu nám uniká veľa peňazí,“ zdôrazňuje predseda PSK Peter Chudík. Do konca júna má byť podľa neho pripravený energetický sumár aj s návrhmi na investície s najvyššou návratnosťou. Na tie podľa neho nie je problém získať peniaze z komerčnej banky. Návratnosť je najnižšia pri rekonštrukcii a obnove kotolní – päť až sedem rokov.

Čo zostane z budov v PSK po audite nazvyš, predajú. Potom prichádza prenájom. „O nehnuteľný majetok sa treba starať, na čo nemáme a v dohľadnom čase ani nebudeme mať dosť peňazí. Všetky naše organizácie musia nájsť spôsob, ako pracovať efektívne v primeraných účelných priestoroch,“ opisuje P. Chudík.

Samospráve však pri predaji robí problém stav budov, vyžadujúci vysoké investície. „Nedokážeme ich predať za cenu v znaleckom posudku a za menej ho zase nechcú predať poslanci. Chátra nám kúria v Majerovciach či kaštieľ v Hanušovciach,“ opisuje P. Chudík.

Od budúceho roka daň

Proti ponechaniu si zatiaľ nepotrebnej stavby hovorí podľa P. Chudíka fakt, že od budúceho roka by mali kraje platiť daň z nehnuteľnosti. „To opäť výrazne zasiahne do našich rozpočtov. Preto by sme si mali ponechať len ten majetok, ktorý potrebujeme, a ostatného sa zbaviť,“ myslí si predseda PSK. S dodatkom, že takto uvažovať sa musia ešte mnohí naučiť.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) zbiera údaje o svojom majetku od minulého roka. S nimi lepši rozhodne, kam smerovať kapitálové výdavky. Výsledkom bude výhľadový plán na investície do rekonštrukcií a opráv na najbližších dvadsať rokov.

Čo s nepotrebnými budovami? „O tom rozhodne naše zastupiteľstvo. Či budeme predávať alebo prenajímať, ovplyvní najmä ekonomické hľadisko,“ hovorí vedúci finančného odboru BSK Ivan Roštár. BSK vlani odhadol, že na modernizáciu potrebuje dve miliardy korún, po ukončení mapovania odhad spresní.

Zdroje chce kraj hľadať vo vlastnom rozpočte aj mimo neho. Jedným z možných prínosov by mohli byť výnosy z daní, ktoré samospráve prizná navrhnutá fiškálna decentralizácia.

Racionalizujú

V plnom prúde sú racionalizačné opatrenia v školstve. „Zvyšovať výdavky na obnovu pred redukciou školskej siete nemá zmysel. Najprv treba vedieť, ktoré školy sú potrebné, potom investovať,“ hovorí vládny splnomocnenec pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský.

Z. Sternová znižovanie počtu škôl podporuje tiež. Využiteľnosť škôl totiž klesla, školy boli dimenzované na viac žiakov, ako do nich chodí teraz.

Kraje rušia či spájajú školy prednostne podľa vývoja počtu študentov. „Uvoľňujeme budovy, hľadáme možnosti zámeny, aby sme nemuseli byť v prenájme,“ hovorí predseda PSK P. Chudík. Podľa neho cieľom samosprávy nemá byť priestory prenajímať obchodom či bufetom, ale efektívne a zmysluplne riadiť organizácie vo svojej pôsobnosti.

S týmto tvrdením J. Turčány nesúhlasí. Ponúka príklad z vlastného mesta, kde zbilancovali rozsah nevyužívaných pozemkov škôl, školy zlúčili a napokon vypracovali program komerčných nájmov. Prenajímajú priestory škôl, jedální, telocviční, ihrísk či počítačových tried.

Vlani takto získali vyše osemsto miliónov korún. Tieto peniaze napĺňajú fond opráv. Z neho sa financujú rekonštrukcie a opravy, ale aj projekčné prípravy či vybavenie priestorov. „Na sedemtisícové mestečko to nie je v prvom roku reálneho fungovania najhoršie. Nerieši to však systémové problémy,“ hovorí J. Turčány.

Stojí si za tým, že obce a mestá už dnes ekonomicky zhodnocujú školy oveľa viac ako doteraz. Upozorňuje však, že racionalizácia škôl vyzerá jednoduchšie z ministerstva ako z terénu: „Predstavy ministerstiev školstva a financií sú vyjadrené skôr ekonomickými nástrojmi. My to nespochybňujeme, ale upozorňujeme aj na majetkový a hlavne sociálny rozmer.“

Foto – Miro Nôta, TASR