O možnosť zlepšiť občiansku infraštruktúru za pomoci prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie je až nečakaný záujem.

Činia sa aj samosprávy. „Bolo pre nás trochu šokom, ale príjemným, vidieť, že samosprávy myslia dopredu,“ vyhlasuje generálny riaditeľ sekcie stavebníctva Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR Anton Novotný.

Najaktívnejší žiadatelia sídlia v Nitrianskom a Prešovskom samosprávnom kraji. Z Nitrianskeho kraja prišlo 128 žiadostí, z Prešovského o sedemnásť menej.

Radoslav Behul z Agentúry na podporu regionálneho rozvoja MVRR SR to pripisuje školeniam, ktoré rezort výstavby usporadúval pre regionálne rozvojové agentúry. „A tie sa chytili. Regióny, ktoré majú lepšie rozvojové agentúry, majú aj lepšie projekty,“ nazdáva sa R. Behul.

Robia všetko

Podľa riaditeľa Úradu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Alexandra Ernsta robia na východe všetko pre to, aby sa čo najaktívnejšie zapojili do programovej pomoci Európskej únie.

„Mnoho riaditeľov bolo pripravených a dotiahli sme spolu napríklad energetické audity. V každom prípade sme reagovali pomerne aktívne, v prvej a druhej výzve kraj podal spolu devätnásť projektov za vyše 450 miliónov korún,“ ilustruje A. Ernst.

 „Chceme, aby sa všetky školy stali modernými vzdelávacími inštitúciami a školiacimi strediskami,“ definuje zámer Nitrianskeho samosprávneho kraja vedúca odboru školstva Helena Psotová.

Zastupiteľstvo kraja podľa nej už schválilo štrnásť projektových zámerov a dvadsať projektov. Má prehľad o každej budove, jej technickom stave aj potrebných rekonštrukciách. Pritom práve školstvo považujú v Nitre za najväčší problém.

„Zatiaľ však nie sú určené komisie ani spôsob hodnotenia. Hoci podľa pôvodných predpokladov už mali byť projekty podané v prvej výzve ku koncu apríla vyhodnotené,“ upozorňujú na časový sklz na ministerstve z Úradu PSK. Dokonca z 31 cieľov určených v operačných programoch boli zatiaľ zverejnené oficiálne výzvy len na tri z nich, dodáva A. Ernst.

V Prešove vidia v európskych peniazoch najväčšie možnosti financovania svojich rozvojových zámerov. Dominantným prešovským projektom v prvej výzve je rekonštrukcia tepelného hospodárstva Nemocnice s poliklinikou (NsP) v Starej Ľubovni za 106 mil. Sk.

Smeruje k vyššej kvalite a rozsahu poskytovaných zdravotníckych služieb. Takáto rekonštrukcia by podľa A. Ernsta nemocnici umožnila prejsť na hospodárenie bez straty.

Zvyšné projekty v prvej výzve Prešovčania zamerali aj na kultúrne zariadenia a stredné školy. Úrad PSK s riaditeľmi škôl pracoval na príprave už od augusta minulého roka.

„V konečnej fáze sme vyberali podľa toho, ako bol kto pripravený. Nemohli sme napríklad podať projekt pre popradské gymnázium, pretože nemalo doriešený list vlastníctva,“ hodnotí predseda PSK Peter Chudík.

Celkový objem oprávnených nákladov projektov predstavuje takmer 190 mil. Sk, päť percent by mal kryť samosprávny kraj. „Nie je to veľa. Už teraz máme ponuku na kofinancovanie od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky,“ tvrdí P. Chudík. Banka kraju podľa neho ponúka úrok 6,1 percenta na desať rokov a odklad prvej splátky na jeden rok.

„Na konkrétne už schválené projekty budeme žiadať ponuky od viacerých bánk,“ dopĺňa P. Chudík. Podľa neho je ešte otázne, čo vlastne rezort výstavby prešovskému regiónu odklepne. Ministerstvo výstavby môže totiž v tomto roku rozdeliť 640 miliónov korún, no len PSK žiada v prvej výzve takmer jednu tretinu. Naše projekty sú pripravené dobre, teraz už je to mimo nás, veria si v Prešove.

Najviac pre nemocnice

Do druhej uzávierky, ktorá bola koncom apríla, podal PSK desať projektov za 270 miliónov korún. Takmer sto miliónov korún zhltla NsP v Levoči, o tretinu menej si žiada zvýšenie úrovne služieb v NsP Andreja Leňa v Humennom.

Ani tentoraz neobišli naprázdno školy, ich rozpočet je však oproti rozpočtu levočskej nemocnice len tretinový. Medzi projektmi nechýba ani Šarišská galéria v Prešove, Podduklianska knižnica vo Svidníku a Domov sociálnych služieb v Batizovciach.

Banskobystrický samosprávny kraj predpokladá, že časť finančných prostriedkov potrebných na modernizáciu získa práve z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Predložil zatiaľ sedem projektov, z toho dva riešia rekonštrukciu, skvalitnenie služieb a zníženie energetickej náročnosti zdravotníckych zariadení. Dva smerujú do školstva, ďalšie dva do sociálnej sféry a posledný na kultúrne zariadenie.

Ani hlavné mesto Slovenska a jeho okolie nechce ostať pri rozdeľovaní európskych peňazí bokom. Nárok na čerpanie peňazí zo štrukturálnych fondov však majú len okresy Senec, Pezinok, Malacky a bratislavské mestské časti Vajnory, Záhorská Bystrica, Čunovo, Jarovce a Rusovce. Nie však z balíka na obnovu občianskej infraštruktúry.

„Európska podpora pre Bratislavský kraj môže smerovať iba na obnovu budov, ktoré sú kultúrnym dedičstvom,“ vysvetľuje Zuzana Savitská z Agentúry na podporu regionálneho rozvoja MVRR SR. Zvyšok uchádzačov o obnovu verejných budov v Bratislavskom kraji je úplne mimo hry kvôli vyššiemu HDP na obyvateľa, ako pripúšťajú pravidlá čerpania zo štrukturálnych fondov EÚ.

Ilustračné foto – Miro Nôta