Nemocnica sa na prvý pohľad môže javiť ako miesto, kde sú šance na víťazstvo nad chorobou najvyššie. Pracuje v nej množstvo lekárov so skúsenými sestričkami, naporúdzi sú drahé prístroje, široký výber liekov. No i samotní lekári bývajú občas príčinou ochorenia či dokonca smrti pacienta. V roku 2008 slovenský Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou riešil 761 takýchto podnetov a za opodstatnené uznal 148 z nich, čo je pätina prípadov.

Lekárske plášte miesto drahých oblekov si obliekla aj slovenská vláda, ktorá je zodpovedná za ekonomický stav krajiny. Ten sa neustále zhoršuje. Nádej na uzdravenie komplikuje fakt, že na rozdiel od českého NERVu (Národná ekonomická rada vlády), ktorú tvorí desať popredných českých ekonómov, sa pod Tatrami ujali úlohy liečiteľov politici a predstavitelia rôznych záujmových skupín s pochybnou kvalifikáciou. Tlak pri rozhodovaní o liečbe, ktorá podobne ako v skutočnosti môže spôsobiť zhoršenie stavu pacienta, je však minimálny. Žiaden Úrad pre dohľad nad protikrízovou starostlivosťou totiž neexistuje.

TREND sa opýtal siedmych slovenských ekonómov a analytikov na ich názor na protikrízové opatrenia vlády Róberta Fica. Od Petra Gondu z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, Eugena Jurzycu z Inštitútu pre ekonomické otázky, Juraja Karpiša z Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie (INESS), Jána Marušinca z think-thanku M.E.S.A. 10, analytika Tatra Banky Róbert Pregu, analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa a Pavla Suďu z TREND Analyses chcel tiež počuť ich vlastnú predstavu o zmysluplných krokoch, ktoré zmiernia dopad svetovej hospodárskej krízy na slovenské hospodárstvo a pripravia ho na ďalší rast v pokrízových časoch. Martin Klus z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela sa pridal s postrehmi o politických motiváciách prijatých opatrení a ich vplyve na politickú scénu v predvolebnom období.

Nepremyslená terapia...

Ak by malo byť vláde R. Fica vystavené vysvedčenie za rýchlosť a mohutnosť reakcie, hanbiť by sa zaň nemusela. Do dnešného dňa prijala 62 rôznorodých opatrení a ešte pár ich zrejme pribudne. Prirodzene, že v takom množstve sa nájde i niekoľko dobrých nápadov, ktoré ocení aj nezaujatý ekonóm - zvýšenie nezdaniteľného základu pre daň z príjmu, uvoľnenie daňových odpisov či skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov DPH. Určite nie uznanie, no pochopenie si zaslúži aj prístup vlády k návrhom Rady pre hospodársku krízu. Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov zasadnutia rady mali doteraz vždy charakter otvorenej diskusie, nie prostého hlasovania o vládnych návrhoch, ktoré si členovia Rady našli na stole. „Kríza negatívne zasahuje Slovensko a premiér nechce, aby mu mohol niekto vyčítať, že na niektoré kroky zabudol,“ hovorí E. Jurzyca. Podľa V. Vaňa prijaté opatrenia zodpovedajú zameraniu vládnej koalície a jej možnostiam.

Všetkým osloveným však v protikrízových balíčkoch chýba analýza nákladov a výnosov zvolených krokov. „Ako sa s nimi vyrovnajú verejné financie v strednodobom horizonte, aký bude ich dopad na redistribúciu príjmov v spoločnosti?“ pýta sa J. Marušinec. Upozorňujú, že krátkodobé opatrenia môžu spôsobiť viac škody ako osohu. „Opatrenia vlády by mali skôr smerovať k tomu aby slovenská ekonomika bola schopná po očakávanom skončení krízy v rokoch 2011, 2012 opätovne rásť 7 percentným tempom, miesto toho aby sa za veľký úspech považoval rast v rozmedzí 4-5 percent,“ myslí si R. Prega. To je podľa neho možné stimulovaním ponukovej stránky ekonomiky, nie opačne. „Stimulácia dopytovej stránky v rokoch 1996-98 viedla k prehratiu ekonomiky vytvorením obrovskej vnútornej aj vonkajšej nerovnováhy a priniesla ju až na pokraj finančnej krízy,“ upozorňuje.

... s jasným cieľom

K možnosti naštartovania zdravého ekonomického rastu zvýšenými verejnými výdavkami je skeptická väčšina odborníkov. Aj keď politici akoby založili celosvetový fanklub keynesiánskej teórie. Podľa J. Karpiša o neschopnosti vlád nahradiť obmedzený dopyt domácností štátnymi investíciami do verejnoprospešných projektov nehovoria len niektoré ekonomické školy, ale aj praktické skúsenosti. Ako príklad uvádza Japonsko. To, po prasknutí realitnej bubliny na konci 80-tych rokov minulého storočia, prijalo do roku 1996 šesť záchranných balíčkov, ktoré ho stáli 65,5 biliónov jenov. Hospodársky rast sa vytiahol na 3 percentá, no potom opäť spomalil. Podporovatelia verejných prác tvrdili, že vláda míňa málo. Nezamestnanosť síce neprekročila päť percent, no po ďalších troch rokoch výdavkov na budovanie ciest nikam sa japonský verejný dlh prehupol cez 100 percent HDP.

Fiškálne stimuly v podobe zvyšovania verejných výdavkov sa nepáčia ani P. Gondovi, pretože znamenajú presmerovanie zdrojov z iných, produktívnejších segmentov ekonomiky. „Väčšina vládnych opatrení môže priniesť účinky ďalšej dávky drogy narkomanovi, ktorá mu dáva falošné signály a ilúzie dočasnej pomoci a oživenia. Ale po skončení jej účinku mu ostane väčšia závislosť a horší stav ako predtým,“ dodáva.

Podľa M. Klusa možno v prijatých opatreniach vidieť obavu najsilnejšej vládnej strany Smer-SD z poklesu volebných preferencií. „V supervolebných rokoch sa snaží urobiť všetko preto, aby pred svojimi voličmi a sympatizantmi vyzerala aktívne,“ hovorí. Udržanie zamestnanosti ako primárny cieľ v boji proti kríze je preto celkom pochopiteľný.

Zadĺžení...

„Domáca kríza je ešte len v štádiu zbierania kamienkov do mozaiky,“ napísal TREND v závere minulého roku s dodatkom, že ani jeden škodlivý zákon, ani jedno opatrenie nemajú osamote potenciál spôsobiť systémový šok. Kamienkov za tri mesiace rapídne pribudlo. Prepad daňových príjmov, výrazný pokles výroby a čoraz plnšie chodby na úradoch práce možno nešokujú, ale ekonómovia situáciu sledujú so zdvihnutým obočím. „Nezamestnanosť počas nasledujúcich dvoch rokov pravdepodobne porastie tak, že spôsobí vážne sociálne problémy,“ myslí si E. Jurzyca. „O prácu môže prísť niekoľko desiatok tisíc ľudí, často oboch živiteľov rodín. Na rozdiel od deväťdesiatych rokov však nebudú mať veľa možností vycestovať za prácou do zahraničia. Môže byť pre nich problém udržať kvalitu života aspoň na úrovni, ktorá sa u nás považuje za dôstojnú.“

V. Vaňo si myslí, že ani koniec krízy vo svete nemusí nutne znamenať upokojenie situácie doma. „Je na mieste zvýšená opatrnosť v súvislosti s masívnymi investičnými projektmi. K vážnosti aktuálnych turbulencií v Maďarsku prispela aj krátkozraká, ale dlhodobá stimulácia domáceho hospodárstva rozpočtovou expanziou financovanou zadlžovaním štátu na dlhopisových trhoch. Aj o úvere (dlhu) platí, že je to dobrý sluha, no ako sa presviedča Maďarsko, zlý pán.“

Minister financií Ján Počiatek nedávno pripustil, že 332 mil. na opatrenia nemusí byť dosť a vláda zvýši protikrízový účet ešte o rovnakú sumu. V záujme plnenia základných funkcií štátu a udržania zamestnanosti. Spomalenie hospodárskeho rastu a s ním súvisiaci pokles príjmov štátu môžu podľa E. Jurzycu spôsobiť nedostatok peňazí na financovanie zdravotníctva, sociálnej starostlivosti či dokonca, ak by kríza trvala dlhšie, aj dôchodkov. Či takýto scenár neposlúži vláde aj na ďalšie nezmyselné opatrenia typu šrotovné a rekreačné poukazy, nie je vôbec vylúčené.

... a závislí

M. Klus priznáva, že sú mu nie celkom jasné motivácie vládnej garnitúry pri vyrábaní dlhu pre budúce generácie. „Mám obavu, či sa v tomto prípade jedná o neuvedomenú aktivitu politických elít, alebo o ich chladný kalkul vychádzajúci zo záujmu o čo možno najdlhšie zotrvanie pri moci,“ hovorí a dodáva, že pravdepodobnejšou sa mu javí druhá možnosť. Medzi vládnymi opatreniami síce vidí aj také, ktoré nie sú práve typické pre ľavicovo-populistickú vládu (zvýšenie nezdaniteľného minima, uvoľnenie daňových odpisov), ale nemyslí si, že R. Fico a spol. pôjdu v tomto smere ešte ďalej. „De facto by tým popreli samých seba. Možno kalkulovať s mimoriadne obmedzenou pamäťou slovenského voliča, no predsa len, očakávať od súčasnej koalície prímerie s DSS-kami, súkromnými zdravotnými poisťovňami, zníženie a zracionálnenie odvodov, zvýšenie flexibility na trhu práce, výraznejšiu podporu školstva, vedy a výskumu, či ďalšie výrazné zlepšovanie v oblasti podnikateľskej slobody je nereálne,“ prorokuje M. Klus.

Ak by sa aj mýlil, nič to nemení na tvrdení oslovených ekonómov, podľa ktorých dopad opatrení vlády R. Fica na vývoj slovenskej ekonomiky bude zanedbateľný a jej rast ostane aj naďalej závislý na zotavení ekonomík našich zahraničných partnerov.

Uzatvárať sa neoplatí

Najmä vplyvom krízy sa začína čoraz viac diskutovať o otvorenosti slovenskej ekonomiky ako o jej achillovej päte. „Jedno z poučení z krízového vývoja môže byť aj to, že v rámci investičných stimulov nie je veľmi rozumné mať domáci priemysel natoľko koncentrovaný na jedno odvetvie - v slovenskom prípade automotive a LCD,“ hovorí P. Suďa. No dodáva, že väčšina krajín zasiahnutých krízou pre svoju výraznú otvorenosť vykazuje z dlhodobého hľadiska oveľa vyššiu životnú úroveň, resp. jej rast, ako relatívne uzavreté ekonomiky.

Filozofovanie o zmene odvetvovej orientácie sa nepáčia J. Karpišovi. „Ak chceme maximalizovať prínos globalizácie a slobodného pohybu kapitálu pri zvyšovaní produktivity našej pracovnej sily, nevidím priestor pre aktívne smerovanie ekonomiky politikmi,“ hovorí.

R. Prega považuje úvahy o prílišnej orientácii Slovenska na automobilový priemysel ako o chybe za úplne scestné. A hovorí, že vo zvyšovaní konkurencieschopnosti krajiny vytváraním priaznivých podmienok na podnikanie sa nesmie prestať. „Len tak budeme schopní postupne nahrádzať priemyselné investície väčším zastúpením služieb. Krízam sa tým síce nebude dať ani v budúcnosti vyhnúť, ale umožní sa rýchlejšie zotavenie ekonomiky po kríze,“ myslí si. Rovnaký názor s ním zdieľa aj M. Marušinec, podľa ktorého by vláda mala uvažovať v dlhšom časovom horizonte, ako je predpoklad trvania krízy. „Znamená to zabudnúť na ideologické reči o konci kapitalizmu a začať uvádzať do praxe také systémové zmeny, ktoré budú pre naše hospodárstvo po oživení zahraničného dopytu znamenať rýchlejší štart.“ No exekutíva R. Fica robí presný opak. Väčšina prijatých opatrení má dobu trvanlivosti obmedzenú do Silvestra 2010.

Reformovať a šetriť

Zníženie odvodov sa stane predmetom diskusie vždy, keď je reč o podnikaní na Slovensku. Krízové časy nie sú výnimkou. E. Jurzyca si vie pri odvodoch predstaviť „nezdaniteľné“ minimum, ako je to pri dani z príjmov. V skvalitňovaní podnikateľského prostredia sa podľa neho nesmie prestať ani počas krízy – vyslal by sa ním signál pre investorov, že po kríze bude Slovensko úspešnou krajinou. „Premiér by mal prestať na nich útočiť. Kapitál totiž uniká z našej krajiny rýchlejšie než z iných, porovnateľných.“

Vyššej konkurencieschopnosti tatranského tigra by prospelo ďalšie znižovanie administratívnej záťaže pri rozbehu podnikania, zvýšenie investícií do vzdelávania a skutočná reforma školstva.

Pri daniach nie je podľa ekonómov jediným riešením ich znižovanie. M. Marušinec by zrušil preddavky na daň, aj na odvody do Sociálnej poisťovne. „Došlo by k hotovostnému výpadku príjmov, no bez dopadu na deficit rozpočtu v metodike ESA95,“ vysvetľuje. Takéto riešenie by si však vyžadovalo vyššiu rozpočtovú disciplínu štátu a samospráv. A v súčasnej situácii tiež šetrenie. Miesto plošných škrtov, ktoré majú z hľadiska úspor verejných výdavkov len krátkodobý efekt, by sa malo, podobne ako v súkromnom sektore, škrtať na bežnej prevádzke vrátane mzdových nákladov. „Ušetrené prostriedky by mali pôsobiť ako vankúš proti nekontrolovanému nárastu deficitu v dôsledku významného poklesu príjmov,“ myslí si R. Prega. Podľa prepočtu Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika a INESSu by úspory verejných výdavkov na spotrebe, administratíve a sociálnych transferoch mohli v roku 2009 dosiahnuť viac ako 1,8 mld. eur.

Kým nie je neskoro

Vyzerá to tak, že na krízu netreba vymýšľať nič nové a stačí pokračovať v načatom. To je šanca pre opozíciu, ktorá by však podľa M. Klusa musela výrazne zvýšiť svoju angažovanosť i schopnosť predať svoje návrhy voličom. „Za momentálnymi výkonmi premiéra v tejto oblasti výrazne zaostáva,“ konštatuje politológ. Predpokladá však, že k zmenám v rozložení politických síl na Slovensku vplyvom krízy dôjde. „Dotknú sa najmä menších koaličných strán, HZDS-ĽS a najmä SNS, ktorých schopnosť akcentovať svoje témy bude v čase krízy značne obmedzená.“ Pomôcť to môže súčasným parlamentným, ale aj mimoparlamentným opozičným stranám, zvýšiť si koaličný potenciál po parlamentných voľbách v budúcom roku.

Nadviažuc na paralelu z úvodu článku bude v najbližšom období správna životospráva dôležitejšia ako lekármi navrhnutá liečba. „Tak, ako sa zdravá výživa pre obdobie bez mráčika neodlišuje zásadne od zdravej výživy pre období zvýšeného výskytu chrípky, potrebné a prínosné opatrenia na posilnenie imunity voči krízam treba uplatňovať aj v dobrých časoch,“ hovorí V. Vaňo. „Kto čaká s opatreniami na posilnenie imunity hospodárstva až na obdobie krízy, podobá sa človeku, ktorý začne so zdravou výživou až keď ochorie.“ Že väčšinou je to už neskoro, vedia z vlastnej skúsenosti mnohí srdciari či cukrovkári. Vláde R. Fica akoby toto poznanie zatiaľ uniklo.

Foto na titulke – Flickr.com

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.