Inovácie nepoznajú slová ako zákon, vyhláška, regulácia, pravidlo. Naopak často vznikajú z tvrdohlavosti. Z porušenia pravidiel. Z posadnutosti silnou myšlienkou. A najmä z túžby uskutočniť ju. Toto je pohľad človeka z praxe.

Pohľad štátnych úradníkov je značne odlišný. Písanie stratégií a zákonov je vnímané ako dôležitá súčasť riešenia problému. A najmä ako splnenie bodu x z úloh y na rok z. Často do tej miery, že sa z toho stáva podstata vstupu štátu.

Je jasné, že bez akéhokoľvek jeho zásahu by to nešlo. On financuje základňu výskumu a vývoja – školstvo, takže istý smer určiť musí. Ak si je vedomý takej samozrejmosti, že veda a výskum majú byť základňa inovácií. Problém je, že politici práve tieto dve oblasti stále vidia oddelene. Inak sa nedá vysvetliť napohľad formálny nedostatok, že na Inovačnej stratégii vlády SR na najbližších šesť rokov nepracovalo popri rezorte hospodárstva aj ministerstvo školstva. Alebo to, prečo sa do podpory inovácií dostáva bežná modernizácia firiem. Nepochybne veľmi dôležitá pre podniky, no nič, čo by mal riešiť štát.

Lebo tým okrem iného riskuje. Ak sa rozhodne dotovať pod zástavou podpory inovácií nákup bežných technológií pre jedného podnikateľa, možno zlikviduje jeho konkurenta. A možno práve toho dravšieho, ochotnejšieho riskovať, hoci aj pri vývoji inovatívnych produktov a služieb. Teda možno práve toho, ktorý môže a dokáže pomôcť splniť ambiciózny cieľ ministerstva.

Cieľavedomosť je jedna vec, nápaditosť druhá. Tomu, aby mala polovica podnikov na Slovensku do šiestich rokov „inovatívny charakter“, ako to načrtáva Inovačná stratégia vlády SR, dotácie nepomôžu. Aj keby sa až do poslednej koruny minuli na skutočne inovatívne projekty. Finálne komerčné uplatnenie takýchto projektov je značne nízke. Na Slovensku, kde efektívna spolupráca verejného výskumu a firiem istý čas v princípe neexistovala, si treba možno častejšie ako v iných krajinách pripomínať univerzálny poznatok, že len každý desiaty inovatívny projekt je komerčne životaschopný.

Aj preto by sa dokumenty typu inovačná stratégia nemali pripravovať len kvôli splneniu akejsi úlohy. Šancu vykompenzovať všeobecnosť tohto, v princípe pre štát strategického dokumentu ponúkajú eurofondy. Respektíve nastavenie hodnotiacich kritérií, podľa ktorých sa bude vyberať, aký podnikateľ dotáciu dostane. Tak aby „bežných modernizácií“ bolo čo najmenej. Lebo buďme realisti, takýchto projektov príde ako maku. A o šesť rokov bude možno na písanie nových stratégií a hľadanie nových peňazí neskoro. Titul Detroit Európy už v tom čase skutočne stačiť nebude.