Slovenská vláda dnes podporila dohodu o pravidlách prísnejšej rozpočtovej disciplíny krajín Európskej únie, ktorá zavádza aj sankcie za ich porušenie. Na prijatie paktu v reakcii na dlhovú krízu v eurozóne sa v januári dohodli členské krajiny EÚ s výnimkou Británie a Česka.

Podpísanie finálnej verzie sa očakáva začiatkom marca na summite EÚ. Cieľom zmluvy je prispieť k riešeniu súčasnej dlhovej krízy hlavne v krajinách eurozóny, a to predovšetkým posilnením fiškálnej disciplíny s cieľom zlepšiť kondíciu štátnych financií, ako aj koordináciu hospodárskych politík členských štátov EÚ.

Dohoda by mala prispieť k tomu, aby sa štáty nedostali do finančných problémov, s ktorými teraz zápasí najmä Grécko. Atény sú odkázané na zahraničnú finančnú pomoc, bez ktorej by krajine hrozil bankrot. Ministri financií eurozóny tento týždeň schválili druhý záchranný úver pre Grécko v objeme 130 miliárd eur.

Pakt o rozpočtovej zodpovednosti bude platiť od budúceho roka za predpokladu, že dokument podporí aspoň 12 zo 17 členských krajín eurozóny. Pripojiť sa k nemu môžu ďalšie štáty. Z európskej dvadsaťsedmičky sa rozhodli nepridať k dohode Británia a Česko.

Podľa skoršieho vyjadrenia českého premiéra Petra Nečasa (ODS) sa Praha môže k zmluve pripojiť kedykoľvek neskôr, občania by to však mali potvrdiť v referende, lebo dokument prináša niektoré národné právomoci na európsku úroveň. Odmietavý postoj premiéra k dohode kritizoval minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg (TOP 09), ktorý sa spolu so svojou stranou vyslovil za pristúpenie krajiny k paktu.

Slovensko v uplynulých troch rokoch prekročilo trojpercentnú hranicu verejného schodku, ktorú predpisujú pravidlá Európskej únie. Na stlačenie deficitu verejných financií pod túto hranicu bude musieť nová vláda po marcových voľbách podľa ekonómov zvýšiť dane a pokračovať v úsporných opatreniach.

Samotný pakt rozpočtovej zodpovednosti pracuje predovšetkým s pravidlami vyrovnaných rozpočtov (maximálny štrukturálny schodok by mal vo väčšine prípadov predstavovať najviac 0,5 percenta HDP). Krajiny by si mali takéto pravidlá vložiť do svojich zákonov alebo najlepšie ústavy.

Slovenský parlament už vlani prijal ústavný zákon, ktorý má pod hrozbou sankcií zabrániť vláde a samospráve výrazne zvyšovať celkový dlh.

Ilustračné foto na titulke - Vladimír Benko