Mierny optimizmus o stave, v akom Slovensko prečká globálnu krízu, sa skončil. Žiadne spomalenie rastu ani stagnácia. Stredoeurópsky zázrak, ktorý sa ešte za rok 2007 pýšil dvojciferným rastom HDP, zaznamená pád o mnoho poschodí. Ekonomika sa rúti do recesie. Nie preto, že sa postupne zastavuje rast miezd a zhoršuje „blbá“ nálada medzi spotrebiteľmi.

Domáca spotreba je dôležitý faktor rastu, no slovenská prosperita, ukazuje sa, bola príliš závislá od výroby áut a elektrotechniky. Nohy hospodárstvu podráža i euro. Koruna odišla pri kurze, ktorý síce bol „dobrý pre ľudí“, ale nie najlepší pre firmy čeliace globálnej kríze. Podľa odhadov, ktoré má TREND k dispozícii, sa za prvý štvrťrok bude reportovať pokles ekonomickej výkonnosti krajiny o päť až osem percent.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:

• Odraz? Možno dočasný

Do mínusu

Opatrný optimizmus sa začal rúcať vo februári, keď Štatistický úrad SR zverejnil údaje o medziročnom poklese priemyselnej produkcie v decembri. Takmer mínus osemnásť percent bol signál, že recesia klope na dvere. Rýchly ústup priemyslu z pozícií vybudovaných pred rokom pokračoval i v ďalších mesiacoch.

Vo februári na ukazovateli svietilo mínus 28,2 percenta. Ani okolitým krajinám sa v ostatných mesiacoch nevodilo oveľa lepšie. No nik zo susedov nemá také tempo prepadu ako pomerne monotematicky zameraný priemysel Slovenska.

Dôsledky na seba nenechali dlho čakať a abstraktné agregátne čísla pocítili i firmy a občania. Evidovaná nezamestnanosť sa v marci dostala nad desať percent, kde bola naposledy na konci vlády Mikuláša Dzurindu. Bez roboty je o 76-tisíc ľudí viac ako pred rokom. Ekonómovia očakávajú, že na úradoch práce bude ešte rušnejšie.

Podľa ankety, ktorú medzi analytikmi robil ekonomický think-tank INEKO, stúpne nezamestnanosť do konca roka na 11,6 percenta, kde zostane ďalší rok. Černejší scenár hovorí o 371-tisíc Slovákoch bez práce, čo je 14 percent práceschopnej populácie.

Na znamienko plus sa pri predikciách vývoja postupne zabudlo. Národná banka Slovenska predpovedá tento rok reálny pokles tvorby HDP o 2,4 percenta. Odhad z prieskumu INEKO sa pohybuje okolo miernejšieho mínus jedného percenta. Veľa napovedia čísla za prvý kvartál, ktorý štatistici zverejnia o dva týždne.

Ministerstvo financií, ktoré má analytický aparát i zdroje dát s potenciálom na presnejšie odhady, nejde do politického rizika a mlčí. Jeho oficiálne odhady vývoja rozpočtu s deficitom mierne nad troma percentami HDP sa opierajú o dávno neaktuálnu prognózu 2,4-percentného rastu ekonomiky.

Číslo zostalo i v materiáli o dosahoch krízy, ktorým bol tento týždeň na programe vlády. Zreálnenie možno od ministra Jána Počiatka čakať najskôr začiatkom leta. „Samozrejme, že predpokladáme, že prognóza bude aktualizovaná smerom nadol,“ vyhlásil.

Odhady deficitu verejných financií sa u analytikov pohybujú na úrovni štyroch percent. No podľa nich je dôležitejšia ako výška deficitu štruktúra výdavkov. „Je rozdiel, či vznikne deficit preto, že vláda investuje a zlepšuje konkurencieschopnosť ekonomiky, alebo preto, že rozdáva peniaze ľuďom či firmám bez zjavnej návratnosti,“ myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.

Hľadanie dna

Či sa čierne scenáre naplnia, do veľkej miery závisí od vývoja v krajinách, do ktorých smerujú výrobky s označením Made in Slovakia. Vývoz je pre ekonomiku kľúčový, ročne presahuje 70 percent HDP. Lenže analytici sú v prípade Nemecka, kam smeruje približne štvrtina slovenského exportu, ako aj Spojených štátov, ktoré ovplyvňujú ekonomiku celej západnej Európy, opatrní.

„Signály oživenia, ktoré sa v poslednom čase objavili, vyzerajú vo svetle reálnych výsledkov firiem za prvý kvartál príliš optimisticky,“ tvrdí šéf TREND Analyses Pavol Suďa. Dodáva, že optimizmus na burzách je skôr reakcia na vyhlásenia politikov o nových protikrízových opatreniach.

Diskusia o alfabetickej podobe globálnej krízy, v ktorej sa spomínajú krivky tvaru V, L a W, je aj diskusiou o Slovensku. Analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo sa prikláňa k druhému variantu. Myslí si, že ekonomika bude opäť rásť, no citeľne pomalšie ako v nedávnej minulosti.

Ján Kovalčík z TREND Analyses nie je ani taký optimista: „Svet žil nad pomery a musí prísť k obrovskej korekcii.“ Buď k nej podľa neho príde teraz a svet bude čeliť veľkej nezamestnanosti a krachu podnikov, alebo centrálne banky a vlády budú používať tie isté neefektívne opatrenia ako v minulosti. „Ešte raz sa im podarí resuscitácia, ale bude len otázka času, kedy príde ešte väčší prepad,“ myslí si.

Dá sa aspoň povedať, či sa už hospodárstvo odráža z najhoršieho? Identifikácii dna by v slovenských podmienkach mohlo pomôcť vysvetlenie spomínaného prudkého prepadu priemyslu. V. Vaňo je presvedčený, že na januárových číslach sa prejavil výpadok dodávky plynu.

No takmer všetky podniky postihnuté krízou – vrátane najväčších, ako sú Volkswagen, Kia, U.S. Steel či Železiarne Podbrezová – obmedzili výrobu i po vyriešení rusko-ukrajinského sporu. „Prudký pokles výroby na Slovensku s malým oneskorením kopíruje úbytok nových priemyselných objednávok v Nemecku, ktorý od novembra do januára dosiahol 25 percent,“ hovorí V. Vaňo.

Reč je znovu najmä o automobiloch, na ktorých výrobu je nadviazané množstvo ďalších slovenských fabrík zaoberajúcich sa výrobou plastov, gumy, skla. Celoeurópsky problém prebytku výrobných kapacít sa tak prelial na Slovensko, ktorému sa za ostatné roky darilo v lákaní zahraničných investorov viac ako susedom.

Eurodilema

No dobré časy sa skončili. Štátna investičná agentúra SARIO v polovici apríla oznámila, že za prvý štvrťrok klesol prílev priamych zahraničných investícií medziročne o vyše 90 percent. Oficiálny komentár hovoril o prejavoch svetovej hospodárskej krízy. Eugen Jurzyca z INEKO si myslí, že pokles môže byť sčasti výsledok slovných a právnych útokov vlády na súkromných podnikateľov. V čase citlivého rozhodovania o investíciách zaváži aj faktor ekonomickej pohostinnosti.

Menej priateľský postoj vlády signalizuje investorom nestabilné prostredie. Nevyváži to ani euro a nízke dane. „Dane je to posledné, čo investora zaujíma,“ tvrdí Radek Špicar, riaditeľ vonkajších vzťahov spoločnosti Škoda Auto a bývalý námestník podpredsedu vlády ČR pre ekonomiku. Oveľa dôležitejšia je podľa neho napríklad cestná vybavenosť. Priznanie ministra dopravy Ľubomíra Vážneho, že východ krajiny bude prepojený diaľnicou so západom najskôr v roku 2013, Slovensku na atraktivite nepridalo.

No situácia nie je úplne čierna. Deň po správe SARIO sa ukázalo, že prílev investícií na Slovensko nie je úplne zahataný. Nemecká automobilka Volkswagen potvrdila, že nový model Up! sa bude vyrábať v Bratislave. V prospech Slovenska hovorila najmä európska mena. Vývoj českej koruny za posledný polrok vyžadoval pevné nervy, ktoré zrejme centrála vo Wolfsburgu nemala.

Práve euro si v ostatných mesiacoch vypočulo nemálo kritiky z úst domácich podnikateľov. Keď začiatkom minulého roka citeľne oslabli okolité meny, pustili sa ponosovať pre znevýhodnený export. Myšlienkovo sa k nim pridal viceguvernér Českej národnej banky Miroslav Singer, ktorý s februárovými ekonomickými číslami v ruke s ľahkým posmechom poukázal na chýbajúci „blahodarný vplyv eura“ v slovenskej ekonomike.

Že bol kurz, s ktorým Slovensko pochovalo korunu, prisilný, priznávajú aj ekonómovia. Podľa E. Jurzycu tridsať korún za euro bol z veľkej časti výsledok slovných intervencií premiéra Roberta Fica. No nielen on, ale i početná skupina českých ekonómov sa stavajú proti euroskepticizmu. Vyššie nastavený kurz má podľa nich krátkodobý vplyv a stabilita, ktorú euro prinieslo, bude priemyslu pomáhať dlhodobo.

„Plávajúci kurz môže fungovať ako absorbent šoku. Ale niekedy je aj jeho tvorcom,“ hovorí Tomáš Sedláček, hlavný makroekonomický stratég ČSOB. Keď sa podľa neho cena eura za necelý týždeň posunula o dve české koruny, niektoré firmy to tak prekvapilo, že nevedeli, ako zareagovať. Na druhej strane, slovenská menová stabilita bude mať i nákladovú časť – silnejší tlak na mzdy a zamestnanosť.

Firmy mimo eurozóny môžu istý čas využívať výhody oslabenej meny, no musia rátať s vyššími transakčnými nákladmi a prípadnými stratami, ak si kontrakty zahedžujú na príliš slabom kurze. Euro, ktoré krátkodobo mohlo exportérom ublížiť, tak môže byť pre Slovensko z dlhodobejšieho hľadiska konkurenčnou výhodou. Ale nie zárukou, že sa z krízy rýchlo zotaví. V prípade VW Up! už len preto, že nové auto do mesta sa začne vyrábať v roku 2011. Keď by malo byť po kríze.

Nielen sekať

Dobrá správa pre automobilovú fabriku v Devínskej Novej Vsi je skôr ojedinelá. Situácia slovenských firiem má všetky medzinárodné parametre krízy. Periódu poklesu v desiatkach percent pociťujú naplno, rovnako ako ostatné faktory. Vrátane spomínaného eura, ktoré napríklad pripravilo galantský Samsung o niektoré projekty.

Po oslabení forintu kórejská centrála začiatkom roka rozhodla, že niektoré operácie sa na Slovensku neoplatia, konštatuje Anton Ondrej, riaditeľ pre oblasť ľudských zdrojov a nákupu služieb. Spolu s oslabením dopytu to pre firmu v prvom kvartáli prinieslo pokles výroby takmer o 18 percent.

„Na druhej strane, japonskí výrobcovia elektrotechniky v ostatných mesiacoch zavreli 30 fabrík, z toho polovicu mimo Japonska,“ dodáva A. Ondrej. Jeho firma má zatiaľ v plánoch na tento rok nárast tržieb, ba dokonca na rozdiel od minulého roku aj zisk.

„Aj keď naozajstné oživenie očakávame tak na prelome rokov 2010 a 2011. Navyše, nemôžeme si byť istí, či tento rok po letných dovolenkách príde sezóna,“ prispel k neistým výhľadom, aké dominovali medzi finančnými manažérmi na minulotýždňovej konferencii TRENDU. No slovenský Samsung nečaká so založenými rukami. Finišuje prípravy na štart výroby televízorov s technológiou LED.

Práve vytváranie nových produktov, schopnosť neprestať prinášať inovácie a hľadať nové možnosti oslovenia trhu považuje za jeden z najdôležitejších prvkov v riadení firiem riaditeľ konzultačnej firmy IPA Slovakia Ján Košturiak. „Za inováciu treba považovať nielen technické zdokonalenia, ale čokoľvek nové v biznise, čo firmu odlíši od konkurentov a prinesie peniaze,“ podotýka.

To podľa neho favorizuje firmy, ktoré sa v predchádzajúcich tučných časoch neuspokojili s rastom objemov vo výrobe, ale mysleli na budúcnosť. „Ak dnes platí, že 70 percent toho, čo sa vyrába, bude o päť rokov nepredajné, je pravdepodobné, že firmy, ktoré neinovovali, čakajú ťažké časy,“ hovorí konzultant o dobe, keď sa bude priemysel zviechať z krízy.

Mzdová brzda

Pri pohľade na vývoj miezd za prvé dva mesiace tohto roka by si menej pozorní nemuseli ťažké časy všimnúť. Priemerná nominálna mzda všeobecne rástla. No kríza kombinovaná s dôsledkami silného konverzného kurzu môže dotlačiť viac firiem k tomu, aby zvyšovanie platov zastavili. Potom by to zachytili aj agregované a spriemerované štatistické dáta.

Napriek nízkej inflácii by začali pokles životného štandardu cítiť ďalší a ďalší pracovníci. Nielen tí z priemyslu a dopravy, kde už od Nového roka reálne mzdy mierne klesli. Výraznejší prepad domáceho dopytu je tak otázka času.

Naznačuje to spotrebiteľská dôvera, ktorej index bol v marci o 36,5 bodu nižší ako v predchádzajúcom roku. No domáci dopyt nie je to, na čom primárne stojí oživenie slovenskej ekonomiky. Zmierlivý tón, ktorým sa R. Fico v ostatných týždňoch prihovára podnikateľom, naznačuje, že si to vláda možno začala uvedomovať.

Foto - Profimedia.cz

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.